Verejné a štátne vlastníctvo: Rozdiely a význam

Súkromné vlastníctvo a jeho rešpektovanie je základným kameňom prosperujúcej spoločnosti. K základom prosperujúcej spoločnosti by však mala patriť aj platnosť a akceptácia základných logických pravidiel. Tento článok sa zameriava na komplexné preskúmanie verejného a štátneho vlastníctva, ich rozdielov a významu v kontexte širších spoločenských a ekonomických princípov.

Definícia a význam vlastníctva

Kľúčovým je pochopiť definíciu vlastníctva. Na čo vlastne potrebujeme tento inštitút. Vlastníctvo potom môže byť len a práve to, čo vyhovuje jeho definícii. Vlastníctvo má zmysel definovať len k objektom, ktoré sú vzácne. Ak máme objekt, ktorý môže vlastniť viacero (až všetci) členovia spoločnosti bez toho, aby niekomu „chýbal“, nemá zmysel určovať vlastníctvo tohto objektu. Má zmysel definovať a brániť vlastníctvo len k takým objektom, ktoré je možné „ukradnúť“. Každý môže so svojim vlastníctvom narábať podľa svojho uváženia.

Duševné vlastníctvo: Špecifický prípad

V článku sa pokúsim argumentovať v prospech tvrdenia, že duševné vlastníctvo nie je vlastníctvo. Proste ťahali „bedňu“ po zemi. Bolo to náročné, pretože trenie s podložkou bolo vysoké a hlavná časť energie sa spotrebovala na prekonanie trenia, nie na posun bedne. Potom niekto vymyslel koleso. Vynálezca kolesa ho vynašiel preto, aby ho mohol používať. A preto, keď s kolesovým vozom prvý krát vyšiel na ulicu, stal sa vynález verejným. Pre priemerne inteligentného človeka, ktorý videl kolesový voz, nebol žiadny problém, výhradne pomocou svojho vlastníctva a bez zásahu do vlastníctva vynálezcu, zostrojiť a používať svoj kolesový voz. Z doteraz vzácnej informácie (na kolesách to pôjde ľahšie) sa stala verejná informácia. Dostupná každému bez toho, aby o ňu jej vynálezca prišiel. Samozrejme, vynálezca si mohol svoju informáciu chrániť, mohol kolesá používať v uzavretom priestore, kde sa nedostane veľa ľudí… Akurát by si sám paradoxne obmedzil možnosti využívania svojho vynálezu. Toto je proste základná vlastnosť tohto sveta, pomocou ktorej sa spoločnosť vyvíja a postupuje dopredu. Vynálezcovi nového lieku predsa nikto nebráni, aby ten liek vyrábal. Nikto mu neberie (a to sa ani nedá) chemický vzorec zlúčeniny účinnej látky, ktorá lieči. Neopodstatnený a nekorektný posun vo význame nastáva preto, že vlastnícke právo sa nebadane nahradí právom na zisky z vynálezu.

Pesničky, ktoré Beatles predviedli verejne, prestali byť v tom okamihu vzácne. Ja pri svojej produkcii nebudem tvrdiť, že som autorom pesničiek. Povedzme, že vždy a jasne uvediem, že autorom pesničiek je Beatles. Čo ale podľa môjho názoru vôbec nemení nič na tom, že pomocou svojho vlastníctva ich môžem interpretovať a ich interpretáciou si zarábať bez toho, aby vznikli autorom nejaké nároky voči mne. Ja si zarábam interpretáciou verejnej informácie. Nie jej autorstvom. Podobne filmové dielo: Momentom zverejnenia na digitálnom nosiči sa z filmu stávajú nuly a jedničky, ktorých počet a poradie sú verejnou informáciou. Nemá zmysel určovať autorstvo k zhluku bitov a bajtov, ktoré boli zverejnené. Nie je možné nikomu brániť, aby na svojom majetku (digitálnom nosiči) mal uložený presne ten istý zhluk núl a jedničiek. A aby tento záznam pomocou svojho vlastníctva prezentoval a ďalej šíril. Opäť: autorom diela nikto tie nuly a jedničky nezobral. Stále ich majú a môžu s nimi voľne nakladať.

Producenti audiovizuálneho diela „prišli“ len o možnosť si za verejne publikovaný zhluk bitov a bajtov zapýtať ľubovoľnú sumu. Slovo „patent“ máme z histórie. Patenty kedysi udeľoval panovník. Povedzme, že panovník udelil právo variť pivo mestu Trnava. Ale neudelil toto právo mestám Piešťany a Svidník. Čo v skutočnosti znamenalo udelenie patentu (práva) variť pivo v meste Trnava? Znamenalo to snáď nejakú činnosť panovníka voči mestu Trnava? NIE. Znamenalo to činnosť panovníka voči mestám Piešťany a Svidník. Totiž metóda varenia piva bola verejná. Uvariť by ho vedeli aj v Piešťanoch a vo Svidníku. Akurát NESMELI. Panovník použitím násilia (resp. hrozbou jeho použitia) bránil mestám P. a S. slobodne konať. Realizácia práva variť pivo pre mesto Trnava teda v praxi znamenala násilné konanie voči mestám P. a S.

Prečítajte si tiež: Vývoj verejných výdavkov

Odmena za tvorbu a hľadanie korektných riešení

Na záver to najdôležitejšie: ja si vôbec nemyslím, že by si autori vynálezov, audiovizuálnych diel a podobne nezaslúžili odmenu na svoju činnosť. Ktorou vznikajú hodnotné vynálezy a diela, ktoré však majú zmysel len po verejnej prezentácii a teda nevyhnutnej strate svojej vzácnosti. Odmena autorom bez akejkoľvek pochyby patrí. Akurát som striktne proti tomu, aby bola odmena (hoc ako zaslúžená) realizovaná spôsobom, ktorý porušuje práva iných osôb. Som presvedčený, že korektný spôsob zabezpečenia odmeny sa dá nájsť, resp. existuje.

Verejné prostriedky a ich správa

Pod týmto pojmom sa rozumejú nielen prostriedky rozpočtované v rozpočtoch subjektov verejnej správy, ale i všetky granty, tuzemské aj zahraničné, iné prostriedky zo zahraničia, darované prostriedky, tržby za výkony a pod. vrátane nových finančných nástrojov, s ktorými nakladajú alebo budú nakladať subjekty verejnej správy, napr. Na základe § 3 rozpočtových pravidiel verejnej správy subjektmi verejnej správy sú výlučne právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu (§ 19 až § 21 zákona č. 540/2001 Z. V súlade s § 19 až § 21 zákona č. 540/2001 Z. z. Štatistický úrad SR vedie rôzne registre, napr. V súlade s Klasifikáciou inštitucionálnych sektorov a subsektorov v Systéme národných účtov SR podľa Európskeho systému národných a regionálnych účtov 1995 (príloha č. 2 opatrenia Štatistického úradu SR z 8. decembra 2000 publikovaná v Zbierke zákonov pod. V územnej samospráve sa vykazujú obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie. 1. V súlade s § 2 písm. e) rozpočtových pravidiel verejnej správy prostriedkami Európskej únie sa rozumejú finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom platobného orgánu.

V daných súvislostiach je potrebné rozlišovať prostriedky rozpočtu Európskej únie od prostriedkov Európskej únie, pretože prostriedky Európskej únie v súlade so zavedenou definíciou v § 2 písm. e) rozpočtových pravidiel verejnej správy sú podmnožinou prostriedkov poskytovaných z rozpočtu Európskej únie (ide len o časť prostriedkov poskytovaných v globále Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie). Ďalšou charakteristikou prostriedkov Európskej únie je to, že sú zaraďované do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu (výnimkou sú niektoré prostriedky Európskej únie pre pôdohospodárstvo, t. j. Prostriedky Európskej únie v súlade s § 2 písm. príjmy zo štrukturálnych operácií, t. j. Tieto prostriedky sú povstupovými prostriedkami, t. j. Pôdohospodárska platobná agentúra vo väzbe na prostriedky Európskej únie plní raz úlohu platobného orgánu (pre záručnú sekciu EAGGF, t. j. pre prostriedky Európskej únie pre pôdohospodárstvo) a raz vo väzbe na štrukturálne fondy úlohu platobnej jednotky, a to na základe§ 5 zákona č. 473/2003 Z. Pôdohospodárska platobná agentúra je rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. Pôdohospodárska platobná agentúra je orgánom štátnej správy a zabezpečuje administratívne činnosti súvisiace s finančnými prostriedkami z fondov Európskej únie a s finančnými prostriedkami národnej podpory. Je súčasťou povstupových príjmov dočasne - roky 2004/2005/2006, je súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a môže sa ňou uhradiť akýkoľvek potrebný výdavok štátneho rozpočtu. Inštitucionálne finančné riadenie štrukturálnych operácií, t. j. Do finančného riadenia sú zapojené i monitorovacie výbory, orgán vydávajúci prehlásenie o skončení pomoci zo štrukturálnych fondov, Útvar metodiky finančnej kontroly a vnútorného auditu Ministerstva financií SR, kontrolné útvary ministerstiev, resp. Finančné riadenie štrukturálnych fondov realizujú príslušné organizačné zložky nasledovných ministerstiev: MPSVR SR, MŠ SR, MH SR, MVRR SR, MP SR, MDPT SR, MŽP SR. Na financovaní projektov sa podieľa i nenávratná priama a nepriama pomoc a štátna pomoc, ktorá sa poskytuje v súlade so zákonom o štátnej pomoci č. 231/1999 Z. Priama forma pomoci predstavuje poskytnutie príspevkov štrukturálnych fondov z celkových oprávnených nákladov alebo celkových oprávnených verejných výdavkov projektu. Príspevok z národných verejných zdrojov môže byť poskytovaný zo zdrojov štátneho rozpočtu, zo zdrojov rozpočtu obcí alebo VÚC. Forma tejto pomoci je upravená rozpočtovými pravidlami verejnej správy a zákonom NR SR č. 231/1999 Z. z. 2.

Prostriedky predvstupových finančných nástrojov, t. j. predvstupové prostriedky charakterizované ako prostriedky z rozpočtu Európskych spoločenstiev, poskytnuté Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004, t. j. do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, sa považujú za verejné prostriedky. V súčasnosti možno považovať uvedené prostriedky za dobiehajúce (predvstupové) finančné prostriedky - síce sa vyplácajú v súčasnosti (v prechodnom období 2004 až 2006), ale vyplácajú sa na základe záväzkov podpísaných pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii (pred 1. 5. 2004). Predvstupové prostriedky sú verejnými prostriedkami, ale nie sú súčasťou systému. Aj keď sa poskytujú v povstupovom období, nie sú prostriedkami Európskej únie podľa § 2 písm. e) rozpočtových pravidiel verejnej správy. Vzťahuje sa na ne ustanovenie § 37 ods. Poskytovanie predvstupových finančných nástrojov je viazané na spolufinancovanie z prostriedkov štátneho rozpočtu, čo je upravené v ustanovení § 37a ods. 2 rozpočtových pravidiel verejnej správy. Citované ustanovenie zabezpečuje jednotný postup pri hospodárení, používaní a poskytovaní prostriedkov štátneho rozpočtu určených na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených v predvstupovej etape, t. j. Z uvedeného vyplýva že pre financovanie spoločných projektov Slovenskej republiky a Európskej únie z predvstupových fondov a zo zdrojov štátneho rozpočtu sa uplatnia rovnaké postupy podľa zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. 3.

Po pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, t. j. Odvody Slovenskej republiky do rozpočtu Európskej únie podľa bodu 1. 1. Clá a poľnohospodárske poplatky vyplývajú z použitia colnej legislatívy a Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre dovoz z tretích krajín. Odvody z produkcie cukru za rok 2005 platia producenti cukru a slúžia na pokrytie výdavkov Európskych spoločenstiev v tomto odvetví. Odvody z produkcie cukru sa platia v kalendárnom roku, v ktorom končí obchodný rok (obchodný rok trvá od 1. júla do 30. júna), preto odvody z cukru za rok 2005 budú producenti cukru, izoglukózy a príp. inulínového sirupu platiť až v roku 2006. Tradičné vlastné zdroje sa realizujú znížením príjmov štátneho rozpočtu. Z uvedeného vyplýva, že členské štáty Európskej únie, ktoré vyberajú tradičné vlastné zdroje, na základe rozhodnutia Európskej komisie si ponechávajú určité percento ako kompenzáciu výdavkov spojených s ich výberom. Pri stanovovaní výšky odvodu sa uplatňuje jednotná sadzba platná pre všetky členské štáty na harmonizované odhady základní DPH určené podľa pravidiel Európskych spoločenstiev. Ak odhad základne DPH je vyšší ako 50 % HNP členského štátu, základňa pre DPH sa rovná 50 % HNP tohto členského štátu, t. j. Využíva sa na krytie výdavkov v tom prípade, keď všetky ostatné zdroje financovania Európskych spoločenstiev nepostačujú na zabezpečenie výdavkov Európskych spoločenstiev. Určí sa uplatnením jednotnej sadzby na celkové množstvo HNP všetkých členských štátov. Na základe požiadavky Veľkej Británie bola redukovaná jej platba zo zdroja založeného na DPH a HNP. Ostatné vlastné zdroje sa realizujú zvýšením výdavkov štátneho rozpočtu. Odvody zo zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty a zo zdroja založeného na hrubom národnom produkte sa realizujú zvýšením výdavkov štátneho rozpočtu. Rozpočtovými tokmi sú finančné toky ostatných zložiek vlastných zdrojov, t. j. vlastných zdrojov s výnimkou tradičných vlastných zdrojov. Finančné toky tradičných vlastných zdrojov (clo, poľnohospodárske poplatky a poplatky z produkcie cukru) sú mimorozpočtovými tokmi. Legislatívne je spôsob odvodu povinnej časti (75 %) tradičných vlastných zdrojov do rozpočtu Európskych spoločenstiev ustanovený v § 20 ods. Tento účet predstavuje rozpočet Európskej únie. Ide o osobitný účet zriadený v Štátnej pokladnici. Každý členský štát je povinný pripisovať vlastné zdroje na účet otvorený v mene Komisie Európskych spoločenstiev v orgáne, ktorý na tento účel vymenoval (v Štátnej pokladnici), účet sa vedie bez poplatkov. Týmto účtom v systéme finančného riadenia vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev v Slovenskej republike je bežný (mimorozpočtový) účet ministerstva financií vedený v mene Komisie Európskych spoločenstiev v Štátnej pokladnici. Dispozičné právo k účtu má Európska únia. Na základe rozhodnutia Európskej komisie sa z tohto účtu odvádzajú platby na účty Európskej komisie v iných krajinách, príp. Colné úrady vyberajú clo a poľnohospodárske poplatky v narozpočtovanej výške a odvody v súlade s § 20 ods. 3 rozpočtových pravidiel verejnej správy sústredia na samostatnom účte v Štátnej pokladnici (mimorozpočtový). Následne odvedú tieto prostriedky na účet Colného riaditeľstva SR pre clo a poľnohospodárske poplatky (100 %), ktorý je mimorozpočtovým účtom vedeným v Štátnej pokladnici v SKK. Producenti cukru odvádzajú odvody z produkcie cukru (100 %) na účet Pôdohospodárskej platobnej agentúry. 4.

Prečítajte si tiež: Definícia dobrovoľného príspevku

Odkedy Slovenská republika pristúpila k Európskej únii, neustále sa rozširujú možnosti čerpania finančných prostriedkov zo zahraničia. Na základe príslušných medzinárodných zmlúv má Slovenská republika možnosť čerpať podporu z nových finančných zdrojov - grantov z iných štátov na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv. Uvedené sa vzťahuje v súčasnosti na finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru a na Nórsky finančný mechanizmus. Finančné prostriedky z uvedených finančných nástrojov vytvárajú pre Slovenskú republiku dodatočné výhody, ktorých cieľom je eliminácia existujúcich regionálnych disparít. Granty z iných štátov ako dodatočné zdroje financovania sú verejnými prostriedkami v súlade s § 2 písm. a) rozpočtových pravidiel verejnej správy a považujú sa za doplnkové zdroje, ktoré nie sú prostriedkami Európskej únie v súlade s § 2 písm. e) rozpočtových pravidiel verejnej správy. Na finančné prostriedky z uvedených doplnkových zdrojov sa vzťahujú rozpočtové pravidlá verejnej správy a povinnosť dodržiavať finančnú disciplínu. V prípade doplnkových zdrojov sa neaplikuje oznamovacia povinnosť podľa § 20 ods. 9 rozpočtových pravidiel verejnej správy, podľa ktorého právnické a fyzické osoby v rámci sektora verejnej správy a aj mimo neho, ktoré prijali finančnú pomoc z rozpočtu Európskej únie, sú povinné oznamovať ministerstvu financií výšku prijatých finančných prostriedkov, ako i účel, na ktorý bola finančná pomoc poskytnutá, pričom lehota na oznámenie uvedeného je 30 dní odo dňa prijatia finančnej pomoci (Finančný spravodajca č. 15/2004). Finančné granty poskytované Slovenskej republike z iných štátov sa vedú na samostatnom mimorozpočtovom účte a možno ich čerpať aj viac rokov až do konečného použitia. Sú spolufinancované z prostriedkov štátneho rozpočtu a legislatívnou úpravou sa od 1. januára 2006 zabezpečuje rovnaký prístup pri spolufinancovaní z prostriedkov štátneho rozpočtu v prípade grantov z iných štátov (Finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórsky finančný mechanizmus), aký zákon ustanovuje pre prostriedky štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie prostriedkov Európskej únie, t. j. finančné prostriedky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu grantov poskytnutých z iných štátov možno použiť aj v nasledujúcich rokoch. Aby sa umožnilo zabezpečenie jednotného postupu pri realizácii výdavkov hradených z doplnkových zdrojov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a použitia týchto prostriedkov v nasledujúcom rozpočtovom roku až do konečného použitia, t. j. z mimorozpočtového účtu, upravuje sa aj ustanoveni § 22 ods. 4, podľa ktorého výdavky štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi sa realizujú prostredníctvom samostatného mimorozpočtového účtu (tieto prostriedky štátneho rozpočtu sa vedú na mimorozpočtovom účte, z ktorého sa budú realizovať výdavky spolu s grantovými prostriedkami). Súčasne sa legislatívne upravilo aj ustanovenie § 8 ods. 5.

Verejnými prostriedkami nie sú prostriedky poskytované Slovenskej republike Európskou úniou mimo sektor verejnej správy, ktoré nevstupujú do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, napr. príjmy z vnútorných politík. Charakteristikou vnútorných politík je to, že sú financované len z dvoch zdrojov a to z rozpočtu Európskej únie a zo zdrojov konečného prijímateľa. Nie sú spolufinancované zo štátneho rozpočtu. Z uvedeného vyplýva, že finančné prostriedky vnútorných politík, v prípade, ak nakladá s nimi subjekt verejnej správy, sa na účely rozpočtových pravidiel verejnej správy považujú za verejné prostriedky podľa § 2 ods. 6. Od 1. mája 2005 je Slovenská republika oprávnená čerpať z rozpočtu Európskej únie aj prostriedky dočasnej finančnej pomoci, pre ktoré rozpočtové pravidlá verejnej správy v ustanovení § 20a zaviedli legislatívnu skratku „prechodné prostriedky“. Finančné prostriedky v rámci dočasnej finančnej pomoci sa poskytujú nielen na obdobné účely ako program PHARE, ale i rovnakým postupom ako pre program PHARE, a to z toho dôvodu, že od 1. mája 2004, t. j. Prechodné prostriedky sú verejnými prostriedkami a vzťahujú sa na ne ustanovenia rozpočtových pravidiel verejnej správy vrátane povinnosti dodržiavať finančnú disciplínu. Prechodné prostriedky nie sú prostriedkami Európskej únie v zmysle vymedzenia pojmov v § 2 písm. Prechodné prostriedky, t. j. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bol uložený odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prechodnými prostriedkami, odvádza tento odvod prostredníctvom subjektu, ktorý prechodné prostriedky poskytol a ktorý vrátené prechodné prostriedky odvedie na príslušný osobitný účet ministerstva financií najneskôr v deň nasledujúci po dni ich pripísania na účet; penále a pokuta sú príjmom štátneho rozpočtu v súlade s § 7 ods. 1 písm. Ak Európska únia požiada o vrátenie prechodných prostriedkov, odvedú sa tieto prostriedky vrátane úroku z omeškania pri nedodržaní určenej lehoty na vrátenie prechodných prostriedkov z príslušného osobitného účtu do rozpočtu Európskej únie. Autor: Ing.

Prečítajte si tiež: Príspevok na verejné statky: Samuelson

tags: #verejne #vlastnictvo #statne #vlastnictvo #rozdiely