Dovolanie v exekučnom konaní: Podmienky a prostriedky ochrany povinného

Exekučné konanie predstavuje procesný postup, ktorého cieľom je vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. V rámci civilného procesu ide o fakultatívnu fázu, ktorá nasleduje po rozhodnutí o subjektívnom práve alebo povinnosti. Zavŕšením prvej fázy je vydanie deklaratórneho alebo konštitutívneho rozhodnutia.

Exekučný titul a jeho význam

Prvotným predpokladom na začatie exekúcie je existencia exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, judikujúce povinnosť povinnej osobe. Právoplatnosť znamená, že proti rozhodnutiu nie je možné podať riadny opravný prostriedok, a vykonateľnosť znamená, že uplynula lehota na dobrovoľné plnenie. Vykonateľnosť sa týka rozhodnutí s vykonateľným obsahom, ktoré zaväzujú k určitej povinnosti.

Prostriedky ochrany povinného pred novelizáciou

V exekučnom konaní má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť v prípade, ak sa v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekútora. Medzi tieto prostriedky patria námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Proti trovám exekúcie mohol povinný vzniesť námietky proti trovám exekúcie (§ 201 ods.

Novela Exekučného poriadku a jej vplyv na ochranu povinných

Štyridsiata druhá novela Exekučného poriadku, zákon č. 2/2017 Z. z., priniesla zásadné systémové zmeny v oblasti prostriedkov ochrany povinných. Táto novela nadobudla účinnosť 1. apríla 2017 a bola prezentovaná ako krok k „férovejším“ exekúciám a pomoci povinným v ťažkej životnej situácii. Cieľom bolo znížiť počet úkonov súdu, koncentrovať konanie a prepracovať procesné obrany povinného.

Zrušenie inštitútu námietok proti exekúcii

Exekučný poriadok účinný od 1. apríla 2017 s inštitútom námietok proti exekúcii nepočíta a nahrádza ich návrhom na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Námietky proti exekúcii boli doposiaľ základným nástrojom obrany povinného proti exekúcii a vyvolávali incidenčný spor, koncepčne nadväzujúc na historický inštitút opozičnej žaloby. S tým súviselo duplicitné rozhodovanie súdov, ktoré najprv rozhodovali o námietkach a potom o zastavení exekúcie. Vyhovenie námietkam proti exekúcii alebo jej časti bolo dôvodom na zastavenie exekúcie alebo jej časti.

Prečítajte si tiež: Trovy exekúcie a odvolanie

Zrušenie námietok proti trovám exekúcie

Nová koncepcia celkom upúšťa aj od inštitútu námietok proti trovám exekúcie, ako prostriedku obrany proti trovám vyčísleným exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie. Dôvodom je skutočnosť, že rozhodovanie o trovách exekúcie bolo značnou a mimoriadne zaťažujúcou agendou exekučných súdov. Preto sa pristúpilo k stanoveniu paušálnych výdavkov súdneho exekútora, na základe čoho sa predpokladá, že presné stanovenie trov exekúcie v momente vydania upovedomenia o začatí exekúcie nebude žiadnym problémom. Vzhľadom na uvedené zrejme koncepcia Exekučného poriadku upustila aj od upovedomenia o ďalších trovách exekúcie.

Zastavenie exekúcie podľa novelizovaného Exekučného poriadku

Novelizovaný Exekučný poriadok rozlišuje medzi zastavením exekúcie súdom a zastavením exekúcie súdnym exekútorom. Zároveň rozlišuje návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Do úvahy prichádzajú tri spôsoby zastavenia exekúcie:

1. súdom,
2. exekútorom,
3. zo zákona.

Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný titul bol zrušený, je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

Povinný môže do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bude mať odkladný účinok. Zároveň zákon výslovne upravuje procesnú koncentráciu, čo je dôležitým prvkom zrýchlenia a zefektívnenia procesu rozhodovania súdu o návrhu na zastavenie exekúcie. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.

Žaloba z lepšieho práva

Ak súd vzhľadom na koncentračnú zásadu zamietne taký návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný oneskorene, hoci by aj mohol byť dôvodný, exekúcia sa napriek tomu vykoná. Ochrana povinného je potom zabezpečená po skončení exekučného konania tzv. sporom z lepšieho práva, ktorý môže povinný vyvolať proti oprávnenému.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Kompenzačná námietka

Novela vylučuje možnosť obrany povinného kompenzačnou námietkou s výnimkou, ak je na započítanie spôsobilá pohľadávka priznaná exekučným titulom. Opätovne ide o zrejmú reflexiu praxe, keď mali kompenzačné námietky evidentne zneužívajúci charakter a úspešne slúžili na výrazné oddialenie výkonu exekúcie.

Zastavenie exekúcie súdnym exekútorom

Exekučný poriadok po prvýkrát zveruje súdnemu exekútorovi možnosť zastaviť exekúciu, čo je odôvodnené požiadavkami na zrýchlenie exekučného konania a odbremenenie súdov. Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie aj keď je 30 mesiacov neúspešná exekúcia voči právnickej osobe alebo päť rokov voči fyzickej osobe.

Odklad exekúcie

Komplexne prepracovaný bol aj inštitút odkladu exekúcie. Podrobne sa upravujú účinky jednotlivých dôvodov odkladu exekúcie ako tzv. „odklad s blokovaním“ a „odklad bez blokovania“. Odklad exekúcie sa už nebude viazať na rozhodnutie súdu, ale na splnenie zákonných podmienok, na základe ktorých exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie.

Odklad exekúcie s blokovaním

V prípade odkladu exekúcie s blokovaním nie je dotknuté oprávnenie exekútora vykonávať úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. Dôvody pre odklad exekúcie s blokovaním sú smrť povinného, podanie vylučovacej žaloby, odklad alebo prerušenie exekúcie podľa osobitného predpisu, návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR a prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie.

Odklad exekúcie na žiadosť povinného

V rámci odkladu exekúcie s blokovaním je upravený aj odklad exekúcie na žiadosť povinného, ktorý sa povinnému automaticky povolí na žiadosť raz za exekúciu, na maximálnu dobu tri mesiace. O tento odklad exekúcie môže požiadať povinný, ktorý je fyzickou osobou a vyhlási, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Odklad exekúcie bez blokovania

Počas odkladu exekúcie bez blokovania exekútor nevykonáva úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. V prípade, že takéto úkony už vykonal, zruší ich. Exekúcia sa odkladá vydaním upovedomenia o odklade exekúcie. Ak ide o dôvod odkladu exekúcie pri podaní vylučovacej žaloby alebo žaloby o určenie vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou, exekúcia sa odkladá v časti týkajúcej sa dotknutej veci. Len čo uplynie doba, počas ktorej bola exekúcia odložená, exekútor v exekúcii pokračuje bez rozhodnutia.

Plnenie v splátkach

V ustanovení § 61g Exekučného poriadku je zavedený nový inštitút obligatórneho povolenia plnenia povinného v splátkach, viažuci sa na splnenie zákonom presne stanovených podmienok. V prípade, ak povinná osoba čo i len jednu splátku neuhradí riadne a včas, na povolenie splátok ako aj na povolenie odkladu exekúcie sa už nebude prihliadať.

tags: #dovolanie #v #exekučnom #konaní #podmienky