
Postúpenie pohľadávky je bežná transakcia v podnikateľskom prostredí. Tento článok sa zameriava na účtovné aspekty postúpenia pohľadávky v systéme jednoduchého účtovníctva na Slovensku. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na to, ako postupovať pri účtovaní postúpenej pohľadávky u postupcu (pôvodného veriteľa) aj postupníka (nového veriteľa).
Pod pohľadávkou rozumieme takzvané „právo na plnenie”, ktoré patrí osobe nazývanej veriteľ voči inej osobe nazývanej dlžník. Ak má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku, bude to znamenať, že daný dlžník má voči veriteľovi určitý záväzok a je povinný mu niečo splniť. Pohľadávka veriteľa a k nej zodpovedajúci záväzok dlžníka vznikajú zo záväzkového právneho vzťahu, kde veriteľ vystupuje ako nositeľ určitého práva a dlžník ako nositeľ určitej povinnosti.
Postúpenie pohľadávky (cesia) je právny akt, ktorým pôvodný veriteľ (postupca, cedent) prevádza svoju pohľadávku voči dlžníkovi (cesus) na nového veriteľa (postupníka, cesionára). Právna úprava postúpenia pohľadávky je predmetom § 524 až 530 Občianskeho zákonníka. Na uzavretie zmluvy o postúpení nie je potrebný súhlas dlžníka. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka vrátane premlčanej pohľadávky. Občiansky zákonník vyžaduje písomnú formu zmluvy o postúpení. Postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná, t. j. musí byť presne špecifikovaná s uvedením jej výšky, označením dlžníka, voči ktorému pohľadávka vznikla, a to s odkazom na faktúru, zmluvu alebo iný doklad preukazujúci jej vznik.
Dôvodom postúpenia pohľadávky môže byť napríklad snaha veriteľa o okamžitý prístup k finančným prostriedkom alebo zníženie rizika spojeného s nevymožiteľnosťou pohľadávky. Veriteľ môže svoju pohľadávku postúpiť aj bez súhlasu dlžníka.
Všeobecnú úpravu postúpenia pohľadávky ustanovuje § 524 až § 530 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“). Postúpenie pohľadávky upravuje § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka. Veriteľ je oprávnený svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inému, a to aj bez súhlasu dlžníka. To znamená, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe písomnej zmluvy postúpi pôvodný veriteľ (postupca) svoju pohľadávku voči dlžníkovi novému veriteľovi (postupníkovi), a to väčšinou za odplatu. Často sa na odplatné postúpenie pohľadávky používa aj označenie „predaj pohľadávky“.
Prečítajte si tiež: Účtovanie pohľadávky v konkurze
Postupy účtovania (opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74) upravujú postup účtovania u postupcu aj postupníka v nadväznosti na § 17 ods. 12 písm. a) a d) zákona č. 595/2003 Z. z. zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota, t. j.
Opatrenie Ministerstva financií SR č. 27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "Postupy účtovania v JÚ") upravuje spôsob a dopad účtovania postúpenia pohľadávok v jednoduchom účtovníctve u postupcu podľa ustanovenia § 14 ods. 8 až ods. 11.
Ocenenie postúpenej pohľadávky pri odplatnom postúpení pohľadávky - obstarávacou cenou, pri bezodplatnom postúpení pohľadávky - menovitou hodnotou. Menovitá hodnota pohľadávky je suma, na ktorú pohľadávka znie.
Pri postúpení pohľadávky sa u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva postupuje nasledovne:
Ak je súčasťou postúpenia pohľadávky aj jej príslušenstvo, daňovým výdavkom je aj hodnota príslušenstva (úroky, poplatky), ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Daňový výdavok sa uzná najviac do výšky príjmu plynúceho z postúpenia príslušenstva pohľadávky.
Prečítajte si tiež: Ak veriteľ odmietne plnenie
Postúpenie pohľadávky sa robí na základe „zmluvy o postúpení pohľadávky“, ktorú uzatvárajú postupca (veriteľ - ten, kto pohľadávku postupuje) a postupník (nový veriteľ - komu sa pohľadávka postupuje) . Postupca oboznámi dlžníka o postúpení pohľadávky formou „oznámenia o postúpení pohľadávky“, v ktorom uvedie, kto je novým veriteľom, ktorému má byť pohľadávka uhradená.
Účtovanie u postupcu (t. j. veriteľa):
Ak postupca dostal úhradu pohľadávky v účtovnom období, v ktorom bola postúpená:
Ak bola pohľadávka postúpená za nižšiu cenu, ako je jej menovitá hodnota, v rámci uzávierkových účtovných operácií sa rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky a príjmom z postúpenej pohľadávky zaúčtuje ako PRÍJEM OVPLYVŇUJÚCI ZÁKLAD DANE v členení OSTATNÉ PRÍJMY.
Ak je postupca platiteľom dane z pridanej hodnoty a postupuje vlastnú pohľadávku, v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, sa v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje zníženie príjmu zahrnovaného do základu dane z príjmov v členení na ostatné príjmy, ktorý sa týka menovitej hodnoty pohľadávky, o sumu dane z pridanej hodnoty uplatnenú v cene tovaru alebo služby.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri konkurze
Ak postupca nedostal príjem z postúpenej pohľadávky v období, kedy bola pohľadávka postúpená:
Daňovník musí zaúčtovať hodnotu postúpenej pohľadávky do príjmov ovplyvňujúcich základ dane za to obdobie, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky bez ohľadu na to, či bola postúpená pohľadávka od postupníka uhradená.
Ak postupca inkasoval príjem za postúpenú pohľadávku v nasledovnom účtovnom období:
Účtovanie u postupníka (t. j. nový veriteľ):
Ak inkaso pohľadávky od dlžníka je vyššie ako obstarávacia cena pohľadávky u postupníka, výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov bude maximálne dohodnutá cena pohľadávky zaplatená postupcovi v zmysle zmluvy.
Ak ku dnu zostavenia účtovnej závierky nie je pohľadávka dlžníkom zaplatená, možno ju zaúčtovať cez uzávierkovú účtovnú operáciu ako VÝDAVOK OVPLYVŇUJÚCI ZÁKLAD DANE v členení OSTATNÉ VÝDAVKY vo výške zaplatenej obstarávacej ceny tejto pohľadávky.
Podnikateľ Martin poskytol službu podnikateľovi Andrejovi. Vystavil mu faktúru v hodnote 5 300 €. Faktúra nebola zo strany dlžníka uhradená, preto sa podnikateľ Martin dohodol, že pohľadávku postúpi podnikateľovi Petrovi. Pohľadávku postúpil v cene 4 100 €.
Účtovanie u podnikateľa Martina (postupcu):
Účtovanie u podnikateľa Petra (postupníka):
Podnikateľ A postúpil v roku 2023 podnikateľovi C pohľadávku voči podnikateľovi B v menovitej hodnote 15 000 € za dohodnutú sumu 10 500 €.
Účtovanie v roku 2023, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky:
Napriek tomu, že podnikateľ A postúpil pohľadávku za 10 500 €, je povinný zvýšiť svoj základ dane o menovitú hodnotu tejto pohľadávky.
Účtovanie u postupníka (nový veriteľ) príklad č. 2:
Podnikateľ C (postupník) obstaral od podnikateľa A pohľadávku voči podnikateľovi B za 10 500 € v roku 2023. Za túto pohľadávku zaplatil podnikateľovi A v roku 2023. Menovitá hodnota tejto pohľadávky je 15 000 €. Dlžník (podnikateľ B) uhradí podnikateľovi C pohľadávku vo výške 15 000 € v roku 2024.
Účtovanie v roku 2023, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky:
Účtovanie v roku 2024, kedy došlo k úhrade pohľadávky dlžníkom:
Keďže inkaso pohľadávky od dlžníka je vyššie ako obstarávacia cena pohľadávky u postupníka, výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov bude maximálne dohodnutá cena pohľadávky zaplatená postupcovi v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky.
Základnú úpravu započítania pohľadávok upravuje Občiansky zákonník v § 580 až § 581, podľa ktorého, ak majú dlžník a veriteľ vzájomné pohľadávky s plnením rovnakého druhu, ktoré sa vzájomne kryjú, zaniknú započítaním za podmienok ustanovených cit. zákonom. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Započítanie (kompenzácia) je teda jedným zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie v peňažných prostriedkoch), ak niektorý z účastníkov aj bez súhlasu, prípadne aj proti vôli druhého účastníka, urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky, ktoré sú spôsobilé na započítanie, t. j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom.
Pri účtovaní započítania pohľadávok bude podnikateľ - ÚJ postupovať podľa § 14 ods. 7 Postupov účtovania v JÚ.
V dôsledku hospodárskej krízy dochádza v rámci obchodných vzťahov k poklesu schopnosti podnikateľov plniť si svoje záväzky. Podnikatelia sa tak dostávajú do situácie, že faktúry sú uhrádzané oneskorene, čo vyvoláva potrebu sledovať lehotu splatnosti faktúr. Starostlivosť o pohľadávky a ich úhradu je pre podnikateľa nemenej dôležitý proces ako získavanie zákaziek, pretože až po úhrade pohľadávky je možné považovať obchod za úspešne zavŕšený. Základom úspešného obchodu je prevencia pred uzavretím obchodu s rizikovým partnerom, prípadne so zlým obsahom.
Ak podnikateľ vstupuje do obchodného vzťahu s novým obchodným partnerom, mal by dôsledne overiť jeho údaje z obchodného, prípadne živnostenského registra - pre úplné označenie na daňových dokladoch, prípadne neskôr na žalobnom návrhu. Vhodná je aj priebežná kontrola aktuálnosti údajov, nie každý partner včas oznámi napríklad zmenu konateľov alebo spôsob ich konania, či zmenu sídla. Na ďalšie obchodovanie môže mať vplyv aj zmena v spoločníkoch. V prípade pochybnosti o solventnosti obchodného partnera je vhodné nahliadnuť do zbierky listín vedenej príslušným obchodným registrom, keďže každá spoločnosť je povinná ukladať v nej ročnú účtovnú závierku.
tags: #veritel #pohladavku #uctovanie #v #uctovnictve