Vety podľa obsahu (modálnosti) v slovenskom jazyku

Vety sú základné komunikatívne jednotky jazyka, ktoré tvoria významový a formálny celok. Vznikajú na základe prisudzovania, kedy nejakému objektu prisudzujeme vlastnosti, stavy alebo činnosti. Vety môžeme deliť podľa rôznych kritérií, pričom jedným z nich je obsah, resp. modálnosť. Modálnosť vyjadruje postoj autora k obsahu výpovede, jeho zámer alebo cieľ.

Delenie viet podľa obsahu (modálnosti)

Podľa obsahu (modálnosti) rozlišujeme nasledujúce typy viet:

• Oznamovacia veta: Vyjadruje oznam, konštatovanie. Má klesavú melódiu a na konci sa píše bodka. Využíva sa vo všetkých jazykových štýloch, najmä v náučných a administratívnych textoch. Používa sa oznamovací a podmieňovací spôsob slovesa.
  • Príklad: Urobil som si domácu úlohu. Pôjdeme spolu do školy.
• Opytovacia veta: Vyjadruje otázku, pýtanie sa na niečo, zisťovanie informácií. Má stúpavú melódiu (zisťovacia) alebo klesavú melódiu (doplňovacia) a na konci sa píše otáznik. Ich výskyt je častý najmä v hovorovom a umeleckom štýle. V rečníckom štýle majú podobu rečníckej/rétorickej otázky.
  • Zisťovacia opytovacia veta: Odpovedá sa na ňu áno alebo nie. Má stúpavú melódiu, posledné slovo sa silou hlasu zvýrazňuje.
    • Príklad: Urobil si si domácu úlohu? Bol si vonku? Chceš ísť s nami? Videla si Petra? Pôjdeš so mnou dnes do školy?
  • Doplňovacia opytovacia veta: Začína sa opytovacím zámenom (Ako? Kedy? Kde? Prečo?…) a odpovedáme na ňu celou vetou.
    • Príklad: Z čoho máš domácu úlohu? Kedy prišiel? Koľko ich bolo?
• Rozkazovacia veta: Vyjadruje príkaz, nariadenie, výzvu k určitému konaniu alebo zákaz činnosti. Má klesavú melódiu a na konci sa píše výkričník (v návodoch a pokynoch bodka). Využíva sa v nej rozkazovací spôsob slovesa. V hovorených jazykových prejavoch autor pracuje s akustickými jazykovými prostriedkami (sila hlasu, hlasitosť, dôraz…).
  • Príklad: Urob si domácu úlohu! Choďte dnes spolu do školy! Použite skrutky č. 4. Nefajčiť!
• Želacia veta: Vyjadruje želanie, pozdrav, blahoželanie alebo podnet, aby sa niečo stalo. Často obsahuje časticu by. Má stúpavo-klesavú melódiu a na konci sa píše výkričník. Využívajú sa v nich pobádacie častice (nech, bodaj…), podmieňovací a oznamovací spôsob slovesa.
  • Príklad: Bodaj by to tak bolo! Pekný deň! Nech sa ti darí. Nech sa ti to podarí! Nech ti to vyjde! Bodaj by si mal pravdu! Kiež by sa to nebolo bývalo stalo! Poďme dnes do školy spolu! Dobrý deň!
• Zvolacia veta: Vyjadruje citové pohnutie, emóciu (radosť, strach, prekvapenie a pod.). Môže mať stúpavú alebo stúpavo-klesavú melódiu a na konci sa píše výkričník alebo kombinácia otáznika a výkričníka. Všetky typy viet sa môžu stať zvolacími vetami.
  • Príklad: Ide to! Čo si to urobil? Musím vyzdravieť. Neprídem! Podáš mi to?! Okamžite to polož!!! Kiežby to bola pravda!!! Hurá!

Vzťah medzi vetou a výpoveďou

Veta je abstraktná jazyková jednotka, zatiaľ čo výpoveď je konkrétne použitie vety v určitej situácii. Výpoveď vyjadruje autorov postoj, zámer alebo cieľ a má komunikačnú funkciu, ktorá vyplýva z kontextu a obsahu. Autor vo vete využíva kategórie času a kategórie spôsobu, pomocou ktorých upresňuje a lepšie vyjadruje svoj postoj a zámer vo výpovedi.

Vety podľa členitosti

Okrem delenia podľa obsahu, vety delíme aj podľa členitosti na:

• Jednočlenná veta: Neobsahuje podmet a prísudok, iba vetný základ. Gramatické jadro vety je nerozčlenené. Pomenúva prírodné javy a úkazy, fyzické a duševné stavy, názvy, výkriky, prejavy citov a pocitov, nápisy, príkazy a zákazy.
  • Slovesná jednočlenná veta: Vetný základ je sloveso v 3. osobe jednotného čísla.
    • Príklad: Sneží. Blýska sa. Zle sa mu spalo. Nechce sa mi vstávať. Prší. Mrzne. Bolo to očividné. Cnie sa mi.
  • Neslovesná jednočlenná veta: Vetný základ je podstatné meno, príslovka, citoslovce, prídavné meno alebo častica.
    • Príklad: Mestský úrad. Joj! Výborne. Prísne tajné! Pýcha a predsudok. Lekáreň. Potraviny. Nefajčiť! Medovka lekárska. Ahoj!
• Dvojčlenná veta: Obsahuje podmet a prísudok. Gramatické jadro sa delí na podmetovú a prísudkovú časť.
  • Úplná dvojčlenná veta: Má vyjadrený podmet aj prísudok.
    • Príklad: Tomáš nechcel ísť do obchodu. Mama varí. Žiak píše. Peter príde.
  • Neúplná dvojčlenná veta: Má nevyjadrený podmet (ktorý je zamlčaný).
    • Príklad: Nechcel ísť do obchodu. Prišli neskoro. Meškal. Píšem.

Vety podľa zloženia

Podľa zloženia delíme vety na:

Prečítajte si tiež: "Fajčiť zakázané" - syntaktická štúdia

• Jednoduchá veta: Má iba jeden prísudok a vyjadruje len jednu myšlienku.
  • Holá veta: Má iba podmet a prísudok.
    • Príklad: Žiak píše.
  • Rozvitá veta: Okrem podmetu a prísudku má aj vedľajšie - rozvíjacie vetné členy.
    • Príklad: Dobrý žiak píše domácu úlohu.
• Súvetie: Má dva alebo viac prísudkov a vyjadruje viac myšlienok.
  • Priraďovacie súvetie: Skladá sa z dvoch alebo viacerých hlavných viet, ktoré sú spojené priraďovacími spojkami.
  • Podraďovacie súvetie: Skladá sa z jednej hlavnej vety a jednej alebo viacerých vedľajších viet, ktoré sú závislé od hlavnej vety.
    • Vedľajšia veta prísudková: Peter je taký, že sa s každým porozpráva.
    • Vedľajšia veta podmetová: Kto nič nerobí, nič nepokazí.
    • Vedľajšia veta predmetová: Mali by sme sa rozprávať o tom, čo nás trápi.
    • Vedľajšia veta príslovková: Budeme čakať tam, kde sme sa dohodli. Chráni ho, lebo ho má rada.
    • Vedľajšia veta prívlastková: Tu je dom, v ktorom bývam.
    • Vedľajšia veta doplnková: Videl ho, ako sa ticho vkráda poza dom.
  • Zložené súvetie: Má tri a viac viet.
    • Príklad: Nevedel, čo sa deje, a preto odišiel.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a dôchodok

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?

tags: #vety #podla #obsahu #typy