
Pracovný pomer je právny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou. Táto zmluva upravuje práva a povinnosti oboch strán. Ukončenie tohto vzťahu je možné len za určitých, zákonom stanovených podmienok. V tomto článku sa zameriame na výpoveď zo strany zamestnávateľa, jej dôvody, formu a ďalšie dôležité aspekty.
Pracovný pomer môže skončiť niekoľkými spôsobmi, ktoré definuje Zákonník práce (§ 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z.):
Okrem toho, pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca alebo uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý (v prípade pracovného pomeru na dobu určitú).
Zatiaľ čo zamestnanec môže podať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu, zamestnávateľ je v tomto smere obmedzený prísnymi pravidlami.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodov, ktoré presne definuje § 63 Zákonníka práce. Medzi najčastejšie dôvody patria:
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Dôležité je, aby dôvod výpovede bol vo výpovedi písomne a jednoznačne vymedzený, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom. Dôvod výpovede sa nemôže dodatočne meniť.
Výpoveď musí byť v prvom rade vyhotovená v písomnej forme a musí byť zamestnancovi doručená, inak je neplatná. Odvolať výpoveď doručenú zamestnancovi je možné len s jeho súhlasom, pričom toto odvolanie výpovede a súhlas s odvolaním musia byť písomné. Ak nie je možné doručiť výpoveď zamestnancovi na pracovisku, zamestnávateľ môže zvoliť doručovanie poštovým podnikom. Výpoveď doručovanú poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk".
Pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, ktorá začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a od dôvodu výpovede.
Zákonník práce upravuje len minimálnu dĺžku výpovednej doby. Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť aj na dlhšom trvaní výpovednej doby.
Pani Anna dostala od zamestnávateľa, u ktorého pracovala 9 mesiacov, výpoveď z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ jej doručil výpoveď do vlastných rúk 9. júla. Jej výpovedná doba začína plynúť 1. augusta a pracovný pomer sa skončí 1. septembra.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Zamestnancovi nemožno dať výpoveď v ochrannej dobe, t.j. v dobe, počas ktorej je zamestnanec dočasne práceneschopný, je vo výkone mimoriadnej služby v období krízovej situácie, vo výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy, v dobe, kedy je zamestnankyňa tehotná, je na materskej dovolenke, v dobe kedy je zamestnankyňa alebo zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo osamelý zamestnanec sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, v dobe, kedy je zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo tiež v dobe, kedy je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu. Výnimku zo zákazu výpovede stanovuje ustanovenie § 64 ods.
Výpoveď je neplatná, ak:
Ak je výpoveď neplatná, zamestnanec má právo uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Vo väčšine prípadov platí zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa počas trvania práceneschopnosti zamestnanca (ochranná doba). Výpoveď by bola neplatná. Existujú však výnimky, kedy je výpoveď počas PN platná:
Počas plynutia výpovednej doby má zamestnanec naďalej povinnosť riadne si plniť úlohy vyplývajúce z jeho pracovnej náplne. Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu (ak sa na nej dohodli v pracovnej zmluve). Zamestnávateľ je súčasne povinný riadne si plniť mzdové a odvodové povinnosti voči zamestnancovi vo výpovednej dobe.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti
Zamestnanec má nárok na odstupné, ak bol pracovný pomer skončený z nasledujúcich dôvodov:
Minimálna výška odstupného je určená zákonom a závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a odvíja sa od priemerného mesačného zárobku. Zamestnávateľ môže zamestnancovi vyplatiť aj vyššie odstupné. Odstupné má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po skončení pracovného pomeru.
(Miesto a dátum)
Na základe pracovnej zmluvy zo dňa (dátum) Vám v našej spoločnosti (názov spoločnosti) vznikol pracovný pomer na pracovnej pozícii (názov pozície), ktorú ste vykonávali v mieste výkonu práce v (miesto výkonu práce).
Oznamujeme Vám, že obchodné vedenie našej spoločnosti prijalo rozhodnutie, následkom ktorého je zrušenie časti zamestnávateľa, v nadväznosti na ktoré dochádza aj k zrušeniu vášho pracovného miesta s účinnosťou k (dátum).
Na základe skutočností vyššie uvedených Vám dávame podľa § 63 odsek 1 písmeno a) Zákonníka práce v platnom znení, výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa (dátum), a to z dôvodu zrušenia časti zamestnávateľa (špecifikácia zrušovanej časti).
Výpovedná doba je (dĺžka výpovednej doby) a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t.j. od (dátum) a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, t.j. dňa (dátum).
Podpis osoby oprávnenej konať za spoločnosť
Potvrdenie prevzatia:
Zamestnanec svojím vlastnoručným podpisom potvrdzuje, že túto výpoveď prevzal dňa (dátum) osobne.
Podpis zamestnanca
Svedkovia svojimi vlastnoručnými podpismi potvrdzujú, že zamestnanec (meno a priezvisko) odmietol osobne prevziať výpoveď z pracovného pomeru.
Meno Priezvisko - podpis svedka
Meno Priezvisko - podpis svedka