Vianočný príspevok k výplate: Podmienky, nárok a dôležité informácie

Vianočný príspevok je štátna sociálna dávka, ktorej cieľom je pomôcť dôchodcom s nižšími príjmami zvládnuť zvýšené výdavky spojené s vianočnými sviatkami. Tento príspevok upravuje zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov.

Kto má nárok na vianočný príspevok?

Nárok na vianočný príspevok majú poberatelia nasledovných dôchodkov, ktorí spĺňajú stanovené podmienky:

• Starobný dôchodok
• Predčasný starobný dôchodok
• Invalidný dôchodok
• Sociálny dôchodok
• Vdovský dôchodok
• Vdovecký dôchodok
• Sirotský dôchodok
• Výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok

Základné podmienky nároku

• Poberanie dôchodku v decembri: Dôchodca musí mať nárok na výplatu niektorého z vyššie uvedených dôchodkov v decembri kalendárneho roka, za ktorý sa príspevok vypláca.
• Bydlisko na území SR: Dôchodca musí mať bydlisko na území Slovenskej republiky.
• Výška dôchodku: Suma dôchodku (alebo úhrn súm dôchodkov) splatná v decembri kalendárneho roka nesmie presiahnuť určitú hranicu. Táto hranica sa rovná 65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok, zaokrúhlenú na 10 eurocentov nahor.

Kto vypláca vianočný príspevok?

Vianočný príspevok vypláca:

• Sociálna poisťovňa: Vo väčšine prípadov vypláca vianočný príspevok Sociálna poisťovňa.
• Útvar sociálneho zabezpečenia: V prípade poberateľov výsluhových dôchodkov a niektorých ďalších špecifických kategórií vypláca príspevok útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
• Úrad: Ak poberateľovi dôchodku vypláca dôchodok úrad, vianočný príspevok vyplatí úrad.

Termín výplaty vianočného príspevku

Vianočný príspevok sa vypláca:

• V deň splatnosti dôchodku v decembri: Príspevok sa štandardne vypláca v deň, kedy je dôchodcovi vyplácaný jeho dôchodok v decembri kalendárneho roka. Napríklad, ak Sociálna poisťovňa vypláca invalidný dôchodok 4. deň v mesiaci, vianočný príspevok bude vyplatený 4. decembra.
• V januári nasledujúceho roka: Ak bol dôchodok priznaný pred 1. decembrom, ale z nejakého dôvodu nebol vyplatený v decembri, príspevok sa môže vyplatiť v januári nasledujúceho roka.
• V deň prvej splátky po priznaní/uvoľnení: Ak bol dôchodok priznaný alebo jeho výplata bola uvoľnená od 1. decembra do 31. decembra kalendárneho roka, vianočný príspevok sa vyplatí v deň prvej splátky dôchodku splatnej po jeho priznaní alebo uvoľnení jeho výplaty.

Špecifické situácie

• Súbeh dôchodkov: Ak poberateľ poberá súčasne viacero dôchodkov (napr. starobný a vdovský), vyplatí sa len jeden vianočný príspevok, ak úhrn súm dôchodkov splatných v decembri kalendárneho roka nepresiahne stanovenú hranicu. Ak poberateľovi dôchodku vypláca dôchodok súčasne Sociálna poisťovňa a úrad a úhrn súm týchto dôchodkov splatných v decembri kalendárneho roka nepresiahne sumu určenú podľa odseku 1, vianočný príspevok sa vyplatí k dôchodku, ktorý je vyšší.
• Preddavok na dôchodok: K preddavku na dôchodok sa vianočný príspevok nevyplatí.

Výška vianočného príspevku

Výška vianočného príspevku závisí od sumy poberaného dôchodku alebo úhrnu dôchodkov a určuje sa nasledovne:

Prečítajte si tiež: Daňové úľavy a vianočné príspevky

• 200 eur: Ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je najviac v sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
• Vypočítaná suma podľa vzorca: Ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je vyšší ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a súčasne nepresiahne sumu dvojnásobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, suma príspevku sa určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1 zákona.
• Vypočítaná suma podľa vzorca (minimálne 10 eur): Ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, suma príspevku sa určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona. V tomto prípade je suma vianočného príspevku najmenej 10 eur.

Suma vianočného príspevku vypočítaná podľa vzorcov sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Zohľadňovanie iných príjmov

Pri posudzovaní nároku na vianočný príspevok a jeho výšky sa zohľadňujú aj nasledovné príjmy:

• Dôchodok vyplácaný z cudziny, ktorý je obdobný dôchodku uvedenému v zákone.
• Dôchodok vyplácaný podľa osobitného predpisu, ktorý nie je uvedený v zákone.
• Dôchodok vyplácaný podľa osobitného predpisu.
• Vyrovnávací príplatok vyplácaný podľa osobitného predpisu.

Na prepočet dôchodku vyplácaného v cudzej mene sa používa referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k 1. októbru kalendárneho roka, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok.

Povinnosti poberateľa dôchodku

Poberateľ dôchodku je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni (alebo príslušnému úradu) mesačnú sumu naposledy vyplateného dôchodku z cudziny do 30. septembra kalendárneho roka, v ktorom sa vypláca vianočný príspevok.

Ďalšie dôležité informácie súvisiace s výplatou

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov

Zamestnávateľ je povinný do 16.2.2026 prijímať od svojich (aj bývalých) zamestnancov vyplnené a podpísané tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2025“ (ďalej len „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“), na základe ktorého majú zamestnanci možnosť požiadať zamestnávateľa o vysporiadanie daňovej povinnosti z ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti; neoddeliteľnou súčasťou žiadosti sú aj ich prílohy. Zamestnanec môže doručiť zamestnávateľovi vyplnenú „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania" nielen v písomnej forme, ale po vzájomnej dohode so zamestnávateľom aj elektronickou formou (napr. emailom). Na základe Oznámenia FR SR č. 33/DZPaU/2025/I o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti bol vydaný nový vzor tlačiva „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania [ZIA38v25]".

Prečítajte si tiež: Aktuálne informácie o vianočnom príspevku

Rekreačný príspevok a súhlas rodiča

Od 1.1.2025 je účinná novela č. 172/2024 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, na základe ktorej zamestnanec môže "preniesť" svoj nárok na rekreačný príspevok alebo nárok na rekreačný poukaz na svojho rodiča. Uvedená legislatívna zmena vyplýva z ustanovenia § § 152a ods. 4 ZP: "Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa odseku 4 na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii.“ Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €. Podľa usmernenia FR SR zamestnanec je povinný preukázať príbuzenský vzťah k rodičovi, napr. kópiou rodného listu.

Ak zamestnávateľ ustanoví v internom predpise, že zamestnanec preukáže oprávnenosť nároku na rekreačný príspevok pri prenose na rodiča (príbuzenský vzťah) napr. kópiou rodného listu (na základe ktorého je zrejmé, že ide o rodiča zamestnanca), zamestnávateľ môže plniť svoju zákonnú povinnosť (poskytnúť rekreačný príspevok) => pôjde o spracúvanie osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) GDPR (spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa).

Ak zamestnávateľ neustanoví v internom predpise, že zamestnanec preukáže oprávnenosť nároku na rekreačný príspevok pri prenose na rodiča napr. kópiou rodného listu, alebo iným dokladom, dotknutá osoba (rodič zamestnanca) môže vyjadriť súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na tento konkrétny účel - a v takom prípade pôjde o spracúvanie osobných údajov na základe súhlasu dotknutej osoby, ktorá so spracúvaním svojich osobných údajov na konkrétny účel vyjadrila súhlas => pôjde o spracúvanie osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) GDPR (dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na jeden alebo viaceré konkrétne účely).

Zrážky zo mzdy a dohoda o nich

Zamestnávateľovi bola doručená výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy jeho zamestnanca a spolu s výzvou bola doručená aj úverová zmluva, v ktorej sa nachádza ustanovenie o zrážkach zo mzdy. Súčasná právna úprava zamestnávateľa neoprávňuje skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, a podľa toho sa rozhodovať, či dohodu o zrážkach zo mzdy akceptuje alebo neakceptuje. Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Práve naopak, pokiaľ by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať (rozsudok NS ČR zo dňa 19. decembra 2007, sp. zn. 21 Cdo 3196/2006).

Občiansky zákonník však ustanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine, a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť; a práve toto ustanovenie Občianskeho zákonníka býva "kameň úrazu" dohôd o zrážkach zo mzdy. Súdy ich vyhlasujú za neplatné, pretože sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Na druhej strane však ust. § 131 ods.

Prečítajte si tiež: Stromček a darčeky pre seniorov

Výzva na vykonávanie zrážok od veriteľa nie je exekučný titul, čo znamená, že zamestnávateľ nie je povinný vykonávať zrážky zo mzdy automaticky. Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť k "existencii" dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce. V takýchto prípadoch by mal zamestnávateľ zaznamenať, kedy bola výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy doručená, aké dokumenty ďalšie dokumenty boli zamestnávateľovi doručené, a či súčasťou doručenej prílohy bola aj osobitná dohoda o zrážkach zo mzdy. Ak súčasťou prílohy nebola dohoda o zrážkach zo mzdy doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku zo mzdy vykonať.

Elektronický podpis v dohode o zrážke zo mzdy

Základnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 131 ods. 3 Zákonníka práce je jej písomná forma. V súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu zachovaná, ak je tento urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Možno akceptovať elektronický podpis v dohode o zrážke zo mzdy.

Odstupné a odchodné pre starostu

Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné. Odstupné sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat predstavuje jednu dvanástinu súčtu platu starostu určeného podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len „zákon právnom postavení starostov“), za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. V súlade s § 5 ods. 1 novely č. 320/2018 Z.z.

Starostovi obce môže vzniknúť nárok na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený. Ak starosta/starostka pred nástupom do funkcie bol/a v pracovnom pomere, z ktorého bol /a na výkon funkcie starostu uvoľnený/á, pracovný pomer nezanikol. Pracovný pomer naďalej existoval, ale z dôvodu uvoľnenia na výkon verejnej funkcie nebola zárobková činnosť v pracovnom pomere vykonávaná. Ak zamestnankyňa po skončení výkonu verejnej funkcie nebude pokračovať v pracovnom pomere (pracovné miesto matrikárky), dôjde ku skončeniu pracovného pomeru. To znamená, že zamestnankyňa sa vráti späť do zamestnania, a po dohode so zamestnávateľom môže dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru. Ak sa zamestnanec rozhodne pracovný pomer skončiť, Zákonník práce ustanovuje, že zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Nie je pritom rozhodujúce, či sa pracovný pomer skončil dohodou oboch zúčastnených strán alebo výpoveďou.

Čerpanie pol dňa dovolenky

Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. To znamená, že dovolenka by mala byť čerpaná po častiach, pričom jedna časť by mala byť dva celé týždne v celku. Zvyšné časti dovolenky možno čerpať aj v kratších úsekoch. Zákonník práce tak vo svojich ustanoveniach priamo neumožňuje, ale ani “nezakazuje”, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky.

Odpoveď na otázku, či možno čerpať dovolenku aj na poldni, priamo v Zákonníku práce nenájdeme. V záujme zamestnanca nie je čerpať dovolenku na poldni, ale ak sa zamestnanec so zamestnávateľom tak dohodne a bude čerpať dovolenku (výnimočne) aj v takýchto menších úsekoch, možno konštatovať, že na jednej strane nedochádza k plnohodnotnému naplneniu základného účelu dovolenky, ale na strane druhej ani k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce, nakoľko čerpanie dovolenky na pol dni súčasná právna úprava priamo nezakazuje (§ 111 ods. 5 Zákonníka práce „….ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak“). Inak by sa posudzovala situácia, ak by zamestnanec čerpal napr. polovicu zo svojho celoročného nároku, t.j. 10 dní dovolenky rozložených na 20 pol dní. Preto zastávam názor, že výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň; ide predovšetkým o prípady, kedy zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku (tento prípad sa vyskytuje napr. pri zaokrúhľovaní dovolenky pri určení pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni) alebo ak zamestnanec (výnimočne) požiadal zamestnávateľ o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol (§ 111 ods. 5 Zákonníka práce).

Náhrada straty času zamestnanca pri pracovnej ceste

Celkový čas trvania pracovnej cesty nemusí byť/a spravidla aj nie je, totožný s pracovným časom zamestnanca (čas trvania pracovnej cesty môže byť dlhší ako pracovný čas zamestnanca). Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“. Počas celej doby trvania pracovnej cesty (čas po skončení pracovnej zmeny, počas víkendu alebo sviatku, kedy zamestnanec nevykonáva prácu) patria zamestnancovi cestovné náhrady, ktoré upravuje zákon o cestovných náhradách (ZCN).

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Dohoda o brigádnickej práci študentov a štúdium v zahraničí

Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.

Z ust. § 227 Zákonníka práce vyplýva, že dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. To, či fyzická osoba má štatút žiaka/študenta, je rozhodujúci pohľad zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 131/2002 Z. z. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Strata štatútu študenta má rozhodujúci vplyv na možnosť pokračovania vo vykonávaní práce na dohodu o brigádnickej práci študentov. Z tohto pravidla novela č. 76/2021 Z. z. Zákonníka práce ustanovila dve výnimky, na základe ktorých sa v pracovnoprávnej oblasti zaviedol nový inštitút tzv. "prezumpcia (fikcia) zachovania štatútu do 31. augusta". To znamená, že:

• bývalý žiak strednej školy v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. augusta sa považuje za študenta.
• bývalý študent dennej formy vysokoškolského štúdia v čase od riadneho ukončenia štúdia do 31. augusta sa považuje za študenta.

Podľa Zákonníka práce musí ísť o osobu, ktorá „má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu“. V Zákonníku práce sa použilo slovné spojenie "podľa osobitného predpisu", ale vzhľadom na to, že sa pohybujeme v priestore EÚ, toto spojenie má v kontexte EÚ nepochybne širší význam. Štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia musí byť v súlade s § 131/2002 Z. z. o vysokých školách. V súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. sa vysoké školy delia na:

• verejné vysoké školy,
• štátne vysoké školy,
• súkromné vysoké školy,
• zahraničné vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky,
• zahraničné vysoké školy (§ 49a) so sídlom na území členského štátu Európskej únie mimo územia Slovenskej republiky alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len "členské štáty").

Z uvedeného možno konštatovať, že aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by sa mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta, študujúceho v zahraničí.

Vianočný príspevok zo sociálneho fondu

Zamestnávateľ sa rozhodol v novembrovej výplate poskytnúť zamestnancom vianočný príspevok podľa počtu odpracovaných rokov a pracovného zaradenia vo firme. Uvedené je upravené v smernici na poskytovanie príspevkov zo sociálneho fondu. Podmienky poskytovania príspevku zo sociálneho fondu je potrebné upraviť v kolektívnej zmluve zamestnávateľa. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán, je potrebné ich upraviť vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Príspevok zamestnávateľ poskytuje zamestnancom v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z. Zamestnávateľ je povinný poskytovať príspevok so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou v znení neskorších zákonov (§ 7 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z.). Zamestnávateľ by nemal poskytovať príspevok rozdielne svojim zamestnancom.

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov . Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ - právnická osoba so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Sociálny fond sa tvorí z:

• povinného prídelu,
• ďalšieho prídelu, ktorými môžu byť zdroje podľa tohto zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. § 3 Zákon č. 152/1994 Z. z.
• povinný prídel do výšky 1 % len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 % (§ 3 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z.).
• príspevku odborovej organizácii na úhradu jej nákladov vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.

Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.

tags: #vianocny #prispevok #k #vyplate #podmienky