Vitalne funkcie u seniorov: Normy a význam monitoringu

Poznanie správnych hodnôt životných funkcií má význam pre každého človeka a ich domáca kontrola je v dnešnej dobe jednoduchšia. Nápomocná je prehľadná infografika. Domáce meranie životných funkcií má význam hlavne pre ľudí, ktorí trpia na dlhodobé ochorenie srdcovo-cievneho systému, ale nie iba pre nich. V dnešnej dobe sú dostupné rôzne prístroje a zariadenia, ktoré umožňujú odmerať si niektoré životné funkcie jednoducho a v pohodlí domova, ale i na pracovisku či na verejnosti. Seba kontrola, samomeranie, v anglickom jazyku a moderne tiež selfmonitoring, alebo obyčajne domáce meranie, je čoraz populárnejšie.

Úvod

Základné životné funkcie sú vedomie, krvný obeh (krvný tlak a pulz), dýchanie a telesná teplota. U seniorov je obzvlášť dôležité sledovať tieto funkcie, pretože s vekom sa zvyšuje riziko rôznych zdravotných komplikácií. Tento článok poskytuje prehľad noriem životných funkcií u seniorov a zdôrazňuje význam ich pravidelného monitorovania.

Krvný tlak

Srdce je svalová pumpa, ktorá neustále pracuje. Nasáva krv z organizmu, ženie ju cez pľúca, kde sa okysličuje, a následne ju tlačí späť do celého tela. Krvný tlak je hydrostatický tlak, ktorý vytvára krv na steny ciev. Najvyšší je v aorte (srdcovnici). Od tlaku v tepnách je odvodený systolický tlak krvi, známy aj ako horný tlak, ktorý vzniká pri stiahnutí srdca a vypudení krvi do srdcovnice. Druhou hodnotou je diastolický tlak krvi, ktorý zodpovedá tlaku v tepnách pri ochabnutí srdca, hovorovo označovaný ako srdcový (spodný) tlak.

Krvný tlak ovplyvňuje:

• Objem krvi v krvnom obehu
• Pružnosť ciev
• Viskozita krvi (hustota)
• Vek
• Telesná hmotnosť
• Fyzická a psychická záťaž
• Pohlavie
• Denná doba
• Úraz
• Ochorenia
• Lieky
• Vonkajšie prostredie

Pri odchýlke tlaku vznikajú rôzne rizikové stavy. Vysoký krvný tlak sa vyvíja už od mladosti, pričom jeho základom je zväčša ateroskleróza a iné multifaktoriálne vplyvy, životný štýl, fajčenie či životné prostredie. Hypotenzia je tiež stavom, ktorý vie potrápiť, pričom náhle nedokrvenie mozgu má za následok kolaps (mdlobu). Pri páde tela na zem hrozí úraz hlavy.

Prečítajte si tiež: Klinická prax a kognícia

Meranie tlaku má svoje zásady, aby boli namerané hodnoty správne. Môže sa merať v ľahu či v sede, nie v stoji a bezprostredne po fyzickej námahe. V dnešnej dobe sú dobre rozšírené digitálne tlakomery. Moderné spôsoby naznačujú, že orientačnú hodnotu bude možné získať i bez tlakomeru, a to pomocou mobilného telefónu či hodinkami. Aplikácia umožní i záznam hodnoty, čo môže pomôcť pri sledovaní v dlhšom časovom horizonte.

Ideálna hodnota krvného tlaku by sa mala pohybovať v rozmedzí:

• Systola (horný krvný tlak): 100 až 139
• Diastola (spodná hodnota, srdcový tlak): 60 až 89

V prípade odchýlky počas dlhšieho časového obdobia alebo po opakovanom meraní tlaku, treba vyhľadať odbornú pomoc.

Hypertenzia a jej riziká

Dobrým príkladom je vysoký krvný tlak (hypertenzia), ktorý prebieha v začiatkoch nepozorovane, pričom už v tomto období môže narobiť škody naprieč celým naším organizmom. Neprospieva samotnému srdcu, cievam, očiam a taktiež obličkám.

Domáce meranie krvného tlaku

Vysoký krvný tlak (hypertenzia) prebieha v začiatkoch nepozorovane, pričom už v tomto období môže narobiť škody naprieč celým naším organizmom. Neprospieva samotnému srdcu, cievam, očiam a taktiež obličkám.

Prečítajte si tiež: Požiadavky na vzdelanie sociálnych pracovníkov

Pulz (tep)

Pulz, známy aj ako tep, sa odvíja od rýchlosti srdcovej činnosti. Je to vlnenie stien tepien, ktoré vzniká pri náraze krvi na stenu cievy pri jej vypudení zo srdca. V pokoji sa pri jednej kontrakcii srdcového svalu vypudí približne 70 % objemu srdca (ejekčná frakcia srdca). Srdcová činnosť môže byť zrýchlená, spomalená alebo nepravidelná.

V pokoji srdce pracuje pomalšie a za jednu minútu prepumpuje asi 4 až 6 litrov krvi. Pri fyzickej námahe, keď je potrebné dodať do svalov viac kyslíku a živín, sa zvyšuje i srdcová činnosť. Zmena rýchlosti pulzu a srdcovej činnosti pre fyzickú námahu, nadmerné psychické zaťaženie, ale i počas oddychu či spánku je fyziologická. Opakom sú chorobné (patologické) situácie, keď sa srdcová činnosť a pulz správa neprirodzene. V tom prípade ide o srdcovú arytmiu. Pri zastavení činnosti srdca, nie je prítomný ani pulz (a taktiež ani dýchanie).

Rýchlosť činnosti srdca ovplyvňuje:

• Vek
• Pohlavie
• Fyzická a psychická námaha
• Stres, strach či úzkosť
• Úraz a krvácanie
• Bolesť
• Zvýšená telesná teplota
• Lieky
• Stimulanciá (káva, drogy)
• Fajčenie

Získanie hodnoty pulzu je jednoduchšie. Stačí priložiť tri prsty (ukazovák, prostredník a prstenník) ruky na zápästie, do oblasti tepny a môžeme hmatať tep. Na tele existuje viacero miest, kde sa dá zmerať pulz: na zápästí, ruke, pozdĺž ramennej kosti, na krku, pod kolenom, na spánku a inde. Meranie pulzovej frekvencie je možné vykonať modernými prostriedkami, hodinkami, telefónmi s aplikáciami či fitnes náramkami.

Pulz môže byť prirýchly (nad 90 tepov za minútu) alebo pomalý (pod 60 úderov za minútu). Norma je 60 - 90 pulzov za minútu. Menej ako 60 = bradykardia (spomalená frekvencia), viac ako 90 = tachykardia (zrýchlená činnosť). Športovci mávajú v pokoji tep nižší ako 60 za minútu, ale tep 33 za minútu bude nízky i pre cvičenca a je nebezpečný. Okrem rýchlosti je nutné si všímať i pravidelnosť tepu. Ak je prítomné vynechávanie či nepravidelný pulz, treba ísť na odborné vyšetrenie.

Prečítajte si tiež: Dôvody zániku funkcie kolízneho opatrovníka

Činnosť srdca si za normálnych okolností v pokoji neuvedomujeme. Pocítiť ju môžeme pri záťaži, a to fyzickej či psychickej. Pri arytmii sa vyskytuje búšenie srdca = príznak, ktorý treba vyšetriť.

Srdcová arytmia a fibrilácia predsiení u seniorov

Podobne je to so srdcovou arytmiou. Hlavne u seniorov sa môže nečakane vyskytnúť fibrilácia predsiení, čo je porucha, pri ktorej sa svalovina predsiene srdca sťahuje chaoticky a nepravidelne. Takéto chaotické správanie predsiení srdca je základom vzniku krvných zrazenín, ktoré môžu byť kedykoľvek doslova vystrelené zo srdca do celého veľkého krvného obehu. V tomto momente je jednou z možností zanesenie voľne putujúcej krvnej zrazeniny (embolusu) do mozgovej tepny (artérie). Po upchatí mozgovej artérie nastáva nedokrvenie časti mozgu. Embolizácia týmto mechanizmom sa označuje ako kardio-embolický mozgový infarkt.

Kardioembolický infarkt a cievna mozgová príhoda

Kardioembolický infarkt tvorí asi 15 - 30 % prípadov, aterosklerotický infarkt asi 25 %, kryptogénny infarkt (s neobjasnenou príčinou) asi 20 - 40 % a ostatné príčiny infarktov asi 5 %.

Dýchanie

Dýchanie je potrebné pre stály prívod kyslíka do organizmu, ktorý poháňa bunky. Na dostatok kyslíka v krvi sú citlivé hlavne bunky mozgu či srdca. Vdychovaný vzduch má 21 % kyslíka a malé množstvo oxidu uhličitého, zatiaľ čo vydychovaný vzduch má 16 % kyslíka a približne 4 % oxidu uhličitého. Nádych a výdych sa strieda pre zachovanie života a tento dej prebieha automaticky. Počet dychov stúpa pri námahe či psychickom vypätí a v pokoji dýchame pomalšie. Rýchlosť dýchania vieme ovplyvniť.

Pri pomalom dýchaní alebo v prípade nedostatku kyslíka vo vdychovanom vzduchu, klesá nasýtenie krvi a následne taktiež jeho nedostatok v bunkách, čo sa prejaví poruchou mozgovej a srdcovej činnosti a rizikom úmrtia organizmu. So zrýchleným dýchaním sa v bežnom živote stretávame najmä pri psychickom vypätí, kedy sa po určitom čase pridáva tiež tŕpnutie tela, prstov, úst a celková nevoľnosť či slabosť. Zrýchlené dýchanie môže byť príznakom iného ochorenia.

Čo môže ovplyvniť rýchlosť dýchania:

• Fyzická aktivita
• Psychická, emocionálna záťaž
• Strach, stres, úzkosť, nervozita či hnev
• Vek
• Životný štýl
• Lieky
• Nadmorská výška (nižšia koncentrácia kyslíku vo vdychovanom vzduchu = rýchlejšie dýchanie)

V pokoji sa nadýchneme asi 15-krát za minútu, čo je 5 až 8 litrov vzduchu. Jeden nádych obsahuje približne 300 - 500 ml vzduchu. Pri záťaži sa množstvo zvyšuje, a to niekoľkonásobne. Vitálna kapacita pľúc (maximálny nádych + maximálny výdych) je u žien približne 2000 ml, u mužov asi 2500 ml, pričom u trénovaných ľudí a športovcov môže byť vyššia. Okrem rýchlosti je možné si na dychu všímať jeho hĺbku, plytkosť, zvuky pri dýchaní, pach či rytmus (pravidelnosť).

Saturácia kyslíka (SpO2)

Saturácia kyslíka SpO2 alebo pulzná oximetria, je metóda rýchleho určenia nasýtenia krvi kyslíkom. V dnešnej dobe sú dostupné i saturačné prístroje, ktoré orientačne zmerajú túto hodnotu. Hodnota/norma SpO2 sa hýbe v rozmedzí 92 - 100 %. Optimálna saturácia kyslíka v krvi je 92 % a viac. Ide o neinvazívnu metódu merania, keď sa prístrojom meria nasýtenie hemoglobínu kyslíkom, a to na základe absorpcie svetla (remisie svetla). Senzor sa prikladá na prst, či ucho. Pulzná oximetria zmeria saturáciu i pulzovú frekvenciu.

Vedomie

Naše vedomie a jeho stav je prejavom života. Ak je človek v bezvedomí, nie je schopný reagovať na žiadne vonkajšie alebo vnútorné podnety a je ohrozený na živote. Rizikom je porucha dýchania, upchatie dýchacích ciest, a to cudzím telesom či obsahom vytekajúcim zo žalúdka. V bezvedomí je preto dôležitá správna poloha naboku, známa tiež pod označením stabilizovaná poloha. V prípade prítomnosti dýchania je nutná kontrola čistoty ústnej dutiny a správna poloha hlavy v miernom záklone, ktorou uvoľníme dýchacie cesty. Zvratky môžu upchať dýchacie cesty úplne, alebo po preniknutí do pľúc vyvolajú nebezpečný zápal pľúc. Uvádza sa, že asi 85 % ľudí v bezvedomí aspiruje obsah zo žalúdka.

Samotná strata vedomia môže mať závažnú príčinu, často opitosť, intoxikácia liekmi či drogami, úraz, stav po kŕčoch tela, ale taktiež nedostatok cukru v krvi alebo kyslíka. Naopak, u mládežníkov v puberte požitie alkoholu, drog či liekov. Veľký význam má prvá pomoc pri akejkoľvek poruche vedomia a vyhľadanie, či zavolanie odbornej pomoci.

Stavy poruchy vedomia:

• Somnolencia (stav prehnanej spavosti)
• Sopor (postihnutý reaguje iba na bolestivé podnety)
• Kóma (ťažké bezvedomie)
• Mdloba, kolaps (krátkodobá strata vedomia, ktorú môže zapríčiniť náhle nedokrvenie mozgu, napríklad pre nízky tlak krvi)

Pre potrebu určenia hĺbky poruchy vedomia bola určená Glasgowská škála (Glasgow Coma Scale so skratkou GCS). Bola založená v roku 1974 a obsahuje 15 bodov pre zhodnotenie vedomia a hĺbky poruchy vedomia. Hodnotí očnú, slovnú a pohybovú reakciu.

Glasgowská škála porúch vedomia

Vyhodnotenie: spočítať skóre z troch typov reakcií:

• 3 - 8 = závažná porucha vedomia (3 = hlboké bezvedomie)
• 9 - 12 = stredne ťažká porucha vedomia
• 13 - 15 = ľahká alebo žiadna porucha vedomia (15 = bez poruchy vedomia)

Telesná teplota

Správna telesná teplota zabezpečuje bezproblémový chod organizmu. Človek je teplokrvný tvor a ľudský organizmus udržuje vhodnú telesnú teplotu termoreguláciou. Normálne sa hodnota drží v rozmedzí 35,8 °C až 37,3 °C.

Telesnú teplotu ovplyvňuje:

• Metabolizmus
• Aktivita a svalová práca
• Denná doba
• Vek
• Psychická aktivita
• Hormóny štítnej žľazy a nadobličiek

Zvýšenie telesnej teploty nad 37 °C značí, že sa v organizme niečo deje. Príčinou môže byť prehriatie organizmu (úpal či úžeh), častá chrípka, nastáva napríklad po úraze, či pri cievnej mozgovej príhode a pre iné chorobné stavy. Opakom je podchladenie pod 35,5 °C, s nim sa stretávame hlavne v prípade pôsobenia vonkajšieho prostredia (chlad, zima, pohyb v chladnom prostredí, pád do vody, zasypanie lavínou či iné úrazové mechanizmy). K podchladeniu môže dôjsť aj pre šokový stav.

Iné dôležité parametre

Dôležité je i sledovanie telesnej teploty či cukru. Nie vždy a u všetkých, avšak v určitých situáciách je nutné poznať i tieto parametre.

Domáce meranie životných funkcií

V dnešnej dobe sú dostupné rôzne prístroje a zariadenia, ktoré umožňujú odmerať si niektoré životné funkcie jednoducho a v pohodlí domova, ale i na pracovisku či na verejnosti. Seba kontrola, samomeranie, v anglickom jazyku a moderne tiež selfmonitoring, alebo obyčajne domáce meranie. Športovo založení ľudia používajú k sledovaniu rýchlosti tepu rozličné náramky, hodinky a aplikácie. Ich pomocou si odkontrolujú svoju aktivitu, približné množstvo výdaju energie. Táto forma merania je vhodná i pre ľudí, ktorí majú srdcovo - cievne problémy. Pričom, pulz a sa dá odmerať i hmatom, avšak neskúsený človek môže cítiť svoj tep. Meranie je v takomto prípade chybné. Okrem tlaku a pulzu existujú i iné životné funkcie, ktoré je z času na čas dobré ovládať a poznať ich správnu hodnotu. Človek sa môže ocitnúť v rozličných životných okolnostiach, keď si nespomenie na správne hodnoty základných životných funkcií.

tags: #vitalne #funkcie #u #seniorov #normy