Dôsledky vlastného imania nižšieho ako základné imanie

Vlastné imanie je kľúčovou položkou v súvahe každej obchodnej spoločnosti. Predstavuje vlastné zdroje financovania majetku a jeho výška má zásadný vplyv na stabilitu a finančné zdravie firmy. Ak hodnota vlastného imania klesne pod úroveň základného imania, môže to mať pre spoločnosť a jej štatutárny orgán (konateľov) vážne dôsledky.

Definícia vlastného imania

Vlastné imanie, často označované aj ako vlastný kapitál, vlastné zdroje alebo vlastné zdroje krytia majetku, je definované v § 6 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona tvoria vlastné imanie vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Jednoducho povedané, vlastné imanie sa vypočíta ako rozdiel medzi majetkom a záväzkami spoločnosti.

Zložky vlastného imania

Vlastné imanie sa skladá z niekoľkých položiek, ktoré možno rozdeliť do nasledovných skupín:

• Základné imanie: Peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov spoločníkov do spoločnosti. Povinné minimálne hodnoty sú 5 000 EUR pre spoločnosť s ručením obmedzeným a 25 000 EUR pre akciovú spoločnosť.
• Kapitálové fondy: Tvoria sa z rôznych zdrojov, ako napríklad emisné ážio, vklady spoločníkov, ktorými sa nezvyšuje základné imanie, alebo dary poskytnuté spoločníkmi v prospech spoločnosti.
• Fondy zo zisku: Tvoria sa zo zisku obchodnej spoločnosti. Patrí sem napríklad zákonný rezervný fond, ktorý slúži na krytie strát spoločnosti.
• Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov: Vznikajú zo špecifických situácií, ako sú zlúčenia, splynutia, rozdelenia spoločností alebo zmeny reálnej hodnoty cenných papierov a podielov.
• Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení: Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Ak sú výnosy vyššie ako náklady, výsledkom je zisk. Ak sú náklady vyššie ako výnosy, výsledkom je strata.
• Výsledok hospodárenia minulých rokov: Nerozdelený zisk alebo neuhradená strata z predchádzajúcich období.

Záporné vlastné imanie

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať nemožné, aby vlastné imanie nadobúdalo záporné hodnoty, v praxi sa takéto prípady vyskytujú. Záporné vlastné imanie vzniká vtedy, ak niektorá z jeho zložiek, najčastejšie neuhradená strata, vykazuje takú vysokú zápornú hodnotu, že prevyšuje kladnú hodnotu všetkých ostatných zložiek vlastného imania spolu.

Príčiny záporného vlastného imania

Hlavnou príčinou záporného vlastného imania je kumulovaná strata z jedného alebo viacerých účtovných období. Ak spoločnosť dlhodobo generuje straty a tieto straty nie sú kompenzované inými zložkami vlastného imania (napríklad fondmi zo zisku alebo vkladmi spoločníkov), vlastné imanie sa postupne znižuje, až môže nadobudnúť záporné hodnoty.

Prečítajte si tiež: Upísané vlastné imanie

Dôsledky záporného vlastného imania

Záporné vlastné imanie má pre spoločnosť a jej konateľov niekoľko závažných dôsledkov:

• Strata dôveryhodnosti: Spoločnosť so záporným vlastným imaním je vnímaná ako menej stabilná a dôveryhodná pre obchodných partnerov, veriteľov a investorov.
• Problémy s financovaním: Získavanie úverov a iných foriem financovania môže byť pre spoločnosť so záporným vlastným imaním veľmi obtiažne alebo nemožné.
• Povinnosť podať návrh na konkurz: Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je obchodná spoločnosť so záporným vlastným imaním a aspoň dvoma veriteľmi povinná podať na seba návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o tejto skutočnosti.
• Pokuta pre konateľov: Ak konatelia spoločnosti nepodajú návrh na vyhlásenie konkurzu včas, hrozí im pokuta vo výške polovice najnižšej hodnoty základného imania akciovej spoločnosti, t.j. 12 500 EUR. Túto pokutu vymáha správca konkurznej podstaty.
• Zápis na "Čiernu listinu": Ak konateľ dobrovoľne nezaplatí pokutu alebo nepreukáže, že mu povinnosť zaplatiť ju nevznikla, môže sa správca konkurznej podstaty obrátiť na súd. Súd môže rozhodnúť o zápise konateľa do tzv. "Registra diskvalifikácií" (Čierna listina štatutárov) až na dobu 3 rokov. Počas tohto obdobia bude konateľ vymazaný zo všetkých funkcií v obchodných spoločnostiach a nebude môcť byť zapísaný do obchodného registra ako štatutár v žiadnej spoločnosti na území Slovenskej republiky.

Spoločnosť v kríze

Okrem záporného vlastného imania môže byť pre spoločnosť problémom aj nízky pomer vlastného imania a záväzkov. Od roku 2016 platia nové ustanovenia Obchodného zákonníka o spoločnosti v kríze. Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí.

Definícia úpadku a hroziaceho úpadku

• Úpadok: Stav, kedy je spoločnosť predlžená alebo platobne neschopná. Spoločnosť je predlžená, ak má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu majetku (má záporné vlastné imanie). Spoločnosť je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.
• Hroziaci úpadok: Nízky pomer vlastného imania a záväzkov. Od roku 2018 platí pomer 8 ku 100. To znamená, že ak je pomer vlastného imania a záväzkov spoločnosti nižší ako 8%, hrozí jej úpadok.

Dôsledky spoločnosti v kríze

Na spoločnosť, ktorá je v kríze, sa vzťahujú osobitné pravidlá fungovania upravené v § 67a až § 67i Obchodného zákonníka. Týkajú sa zákazu vrátenia tzv. "plnení nahrádzajúcich vlastné zdroje" a zabezpečenia tzv. "záväzkov nahradzujúcich vlastné zdroje". Cieľom týchto pravidiel je chrániť bežných veriteľov tým, že plnenia od spoločníkov, členov štatutárnych alebo dozorných orgánov a iných osôb zúčastnených na riadení spoločnosti, ktoré sa poskytnú spoločnosti v kríze, sa budú uspokojovať až po uspokojení nárokov bežných veriteľov.

Jednoduchá spoločnosť na akcie (JSA) a kríza

Jednoduchá spoločnosť na akcie (JSA) je nový typ obchodnej spoločnosti, ktorej základné imanie je minimálne 1 euro. Hoci nízke základné imanie môže byť výhodou pri zakladaní JSA, zároveň zvyšuje riziko, že sa spoločnosť dostane do krízy. Vzhľadom na nízke základné imanie môže aj malý úver alebo nezaplatená faktúra spôsobiť, že sa JSA dostane do situácie hroziaceho úpadku.

Povinnosti štatutárneho orgánu JSA v kríze

Ak sa JSA dostane do krízy, štatutárny orgán spoločnosti je povinný urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba na jej prekonanie. To môže zahŕňať napríklad navýšenie vlastných zdrojov spoločnosti, vypracovanie reštrukturalizačného posudku alebo podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie.

Prečítajte si tiež: Vlastné a základné imanie: Ako sa líšia?

Zákaz vrátenia vkladu v JSA

V JSA platí zákaz vrátenia vkladu, čo znamená, že spoločníci nemôžu vyberať vklady, ak je spoločnosť v kríze alebo by sa v dôsledku výberu vkladu do krízy dostala.

Zabezpečenie záväzkov JSA

Ak spriaznená osoba zabezpečí záväzok JSA voči veriteľovi ručením, zálohom alebo inou zábezpekou, môže sa veriteľ uspokojiť z takejto zábezpeky bez toho, aby svoje právo musel najprv uplatňovať voči spoločnosti.

Ako predchádzať zápornému vlastnému imaniu a kríze

Predchádzanie zápornému vlastnému imaniu a kríze je pre spoločnosť kľúčové pre jej dlhodobú stabilitu a úspech. Medzi opatrenia, ktoré môže spoločnosť prijať, patria:

• Sústavné sledovanie finančnej situácie: Pravidelné monitorovanie vývoja majetku, záväzkov a vlastného imania.
• Opatrenia na zlepšenie hospodárenia: Zvyšovanie výnosov, znižovanie nákladov a efektívne riadenie cash flow.
• Používanie rezervného fondu: V prípade strát využívanie rezervného fondu na ich krytie.
• Vklady spoločníkov: V prípade potreby navýšenie vlastného imania vkladmi spoločníkov.
• Reštrukturalizácia: Ak sa spoločnosť dostane do krízy, vypracovanie a realizácia reštrukturalizačného plánu.

Prečítajte si tiež: Riadenie vlastného imania v spoločnostiach

tags: #vlastné #imanie #nižšie #ako #základné #imanie