Vlastnícka Žaloba: Podmienky a Ochrana Vlastníckeho Práva Jedného Vlastníka

Vlastnícke právo je jedným zo základných ľudských práv, ktoré je zakotvené v mnohých právnych poriadkoch. Jeho význam spočíva v tom, že je základným prvkom realizácie ľudského bytia. Ochrana tohto práva je zakotvená na viacerých miestach právnej úpravy, počnúc medzinárodnými právnymi aktmi ako sú Všeobecná deklarácia ľudských práv, Listina základných práv a slobôd alebo Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd. Početnosť nielen medzinárodnej, ale i zákonnej úpravy ochrany inštitútu vlastníckeho práva dokumentuje aj viacero zákonov z rôznych právnych odvetví, predovšetkým možno spomenúť Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon o priestupkoch, Trestný zákon, Trestný poriadok, či zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Tento exemplifikatívny výpočet možno obohatiť o ďalšie právne predpisy. Pri vymedzovaní právnej úpravy ochrany vlastníckeho práva nemožno opomenúť ani Ústavu Slovenskej republiky, ktorá ochranu tohto inštitútu zakotvuje v ustanovení § 20 ods. 1.

Ústavné Zakotvenie Vlastníckeho Práva

Podľa § 20 ods. 1 Ústavy SR: „každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje."[1] Ide o ústavou všeobecne zakotvené právo, ktoré právny poriadok bližšie špecifikuje prostredníctvom jednotlivých právnych predpisov. Vlastnícke právo a jeho ochrana má interdisciplinárny dosah, je predmetom nielen právnych disciplín, ale i napríklad sociológie, pedagogiky, psychológie, či kresťanského učenia, čo preukazuje značný záujem spoločnosti na jeho ochrane.

Prostriedky Ochrany Vlastníckeho Práva

V prípade, ak dôjde k zásahu do vlastníckeho práva, ktorý právny poriadok nepripúšťa, vlastník má možnosť sa ochrany tohto práva domáhať viacerými zákonnými možnosťami. Prostriedkov na ochranu vlastníckeho práva je viacero, pričom práve ich správny výber v konkrétnom prípade predurčuje aj úspešnosť jeho ochrany. Na použitie jednotlivých právnych prostriedkov sa vyžaduje, aby boli dodržané aj zákonné predpoklady ich aplikácie, nakoľko v opačnom prípade sa môže za určitých okolností stať, že z použitia prostriedku ochrany, ktorý nespĺňa zákonné požiadavky sa stane neoprávnený zásah. Na úspešnú ochranu vlastníckeho práva sa teda vyžaduje nielen výber správneho prostriedku či dodržanie aplikačných predpokladov, ale vlastník musí zohľadňovať aj okolnosti konkrétneho prípadu a samotnú povahu zásahu.

Vlastník má na ochranu svojho vlastníckeho práva predovšetkým k dispozícii vlastnícke žaloby, ktorých právny rámec možno nájsť v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Treba ešte poukázať aj na to, že vlastnícke právo možno chrániť aj inak, inými prostriedkami, ktoré zákon vlastníkovi poskytuje. V tomto smere možno uviesť rozdelenie právnych prostriedkov ochrany vlastníckeho práva do dvoch základných skupín. Prvú skupinu tvoria prostriedky, ktoré slúžia nielen na ochranu vlastníckeho práva, ale i na ochranu iných subjektívnych práv. V rámci tejto skupiny má vlastník k dispozícii možnosť požiadať o súdnu ochranu (§ 4 Občianskeho zákonníka), o predbežnú ochranu obcou (§ 5 Občianskeho zákonníka) alebo môže využiť svojpomoc (§ 6 Občianskeho zákonníka). Pre úplnosť treba poznamenať, že prostriedky ochrany vlastníckeho práva so zreteľom na interdisciplinárnosť ochrany tohto inštitútu, nemožno vnímať len ako prostriedky ustanovené zákonodarcom, ale i ako prostriedky mimoprávnej povahy, ktorými sa mimoprávne vedné disciplíny snažia eliminovať neoprávnené zásahy do celistvosti vlastníckeho práva. Ide o prostriedky a postupy, ktoré využíva sociológa, psychológia, pedagogika a iné disciplíny v rámci plnenia svojich úloh na úseku prevencie pred porušovaním ochrany vlastníckeho práva.

Vlastnícke Žaloby a Ich Druhy

Právna úprava vlastníckych žalôb je obsiahnutá v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedená úprava rozlišuje jednotlivé druhy vlastníckych žalôb a to žaloby na vydanie veci a žaloby zapieracej. Podmienky na použitie týchto žalôb sú rôzne, to znamená že každá z nich sa použije na ochranu vlastníckeho práva v inom prípade. Z tohto dôvodu je potrebné sa venovať aj podmienkam ich použitia, aby vlastník vedel, ktorú žalobu použiť v konkrétnom prípade, nakoľko správny výber žaloby vplýva na úspešnosť ochrany vlastníckeho práva.

Prečítajte si tiež: Aspekty vlastníckej žaloby

Žaloba na Vydanie Veci (Reivindikačná Žaloba)

Prvou vlastníckou žalobou, ktorú treba bližšie definovať je žaloba na vydanie veci, označovaná tiež ako reivindikačná žaloba. Aby sa vlastník mohol domáhať ochrany touto žalobou musia byť splnené podmienky jej použitia. V súdnom konaní pri realizácii ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom reivindikačnej žaloby sa žalovaný môže voči uplatňovanému nároku vlastníka brániť námietkami.

Tieto námietky možno rozdeliť do troch skupín:

1. Námietky popierajúce vlastnícke právo žalobcu: Žalovaný namieta, že žalobca nie je vlastníkom veci, popiera teda jeho vlastnícke právo.
2. Námietky existencie právneho titulu žalovaného: Žalovaný preukazuje, že vlastníkom veci síce je žalobca, ale užívanie veci žalovaným má podstatu v určitom právnom titule, ktorý ho oprávňuje na užívanie takejto veci.
3. Námietky rozporu s dobrými mravmi: V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť výkon práv vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi,[5] čo možno považovať za tretí druh námietok proti žalobe. Uvedenou námietkou sa zaoberalo viacero rozhodnutí súdov Českej republiky, medzi ktoré možno zaradiť aj nasledovné rozhodnutie, v ktorom Najvyšší súd ČR okrem iného uvádza: „skutočnosť, že výkon vlastníckeho práva realizovaný žalobou na vypratanie bytu (alebo nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie) je uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi, sa podľa okolností daného prípadu prejaví buď určením dlhšej ako zákonnej lehoty na vypratanie (§ 160 ods. Ďalej možno poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z roku 2003, v ktorom pripustil možnosť zamietnutia žaloby na vypratanie bytu. V tomto prípade išlo o byt, v ktorom býval žalovaný s maloletým a ktorí nemali možnosť si zabezpečiť bývanie iným spôsobom.

Zapieracia Žaloba (Negatórna Žaloba)

Ďalšou vlastníckou žalobou je zapieracia žaloba, ktorá sa tiež označuje ako negatórna žaloba, či actio negatoria. Občiansky zákonník v § 126 ods. 1 vymedzuje výslovne žalobu na vydanie veci, naproti tomu negatórnu žalobu výslovne neupravuje. V tejto súvislosti možno poukázať na prijatie nového občianskeho zákonníka ČR v roku 2012. Jedným z upravených inštitútov je aj výslovné zakotvenie zapieracej žaloby v zákone[8], čo by mohlo byť legislatívnou inšpiráciou aj pre slovenského zákonodarcu.

V zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka zapieraciu žalobu môže použiť vlastník v prípade, ak tretia osoba neoprávnene zasiahla do jeho vlastníckeho práva. Tento zásah však musí byť iný ako je neoprávnené zadržiavanie veci, čo je hlavnou odlišnosťou od žaloby na vydanie veci. Použitie zapieracej žaloby je v praxi časté najmä v prípade obťažovania suseda hlukom, prachom, popolčekom, tienením, zvukom, či inými spôsobmi. Pričom v každom prípade musí ísť o obťažovanie suseda nad mieru primeranú pomerom.

Osobitné Druhy Žalôb a Aplikačné Problémy

Vlastník môže svoje vlastnícke právo chrániť aj iným prostriedkom ako je žaloba podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to žalobou podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje osobitný druh tejto žaloby. Žaloba podľa § 127 ods. Aplikačné problémy právnych prostriedkov ochrany vlastníckeho práva - vlastníckych žalôb vykazujú v určitých prípadoch nezrovnalosti, ktoré bolo vhodné precíznejšou právnou úpravou odstrániť. Teraz sa treba povenovať vzťahom jednotlivých žalôb slúžiacich na ochranu vlastníckeho práva.

Prečítajte si tiež: Podmienky vlastníckej žaloby

Vzťah Jednotlivých Žalôb

1. Zapieracia žaloba podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žaloba podľa § 80 písm. c) OSP: Ak tretia osoba do vlastníckeho práva iného subjektu neoprávnene zasahuje tým, že len takýmto zásahom hrozí, potom nie je možné postupovať podľa zapieracej žaloby, ale už je na mieste postup podľa osobitnej žaloby upravenej zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Ide o tzv. určovaciu žalobu,[10] ktorou sa vlastník môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva na súde s požiadavkou, aby súd určil, či tu je alebo nie je určitý právny vzťah.
2. Žaloba na vydanie veci podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Kým žalobou na vydanie veci možno požadovať len vydanie určitej individualizovanej veci, žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia možno požadovať aj vydanie ekvivalentu veci v podobe peňazí, čo podľa § 126 ods.
3. Zapieracia žaloba a žaloba na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka: V prípade, ak dôjde k stretu možného použitia oboch týchto žalôb, prednosť má žaloba na náhradu škody pred žalobou zapieracou.
4. Zapieracia žaloba a žaloba podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Zapieraciu žalobu možno podať spravidla len v prípade zásahov už vykonaných, ktoré trvajú alebo v prípade, ak hrozí ich opakovanie. Použitie žaloby podľa § 417 ods.

Ďalšie Prostriedky Ochrany Vlastníckeho Práva

Vlastník má právo použiť na ochranu svojho vlastníckeho práva viaceré právne prostriedky v prípade, ak došlo k neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva. Jednotlivé právne prostriedky slúžiace na ochranu vlastníckeho práva boli vymedzené v tomto článku z hľadiska občianskeho práva. Nemožno však opomínať ani skutočnosť, že vlastnícke právo je chránené nielen prostriedkami súkromného práva, ale i prostriedkami práva verejného. Dôležitým a účinným prostriedkom ochrany tohto inštitútu je najmä svojpomoc, predbežná ochrana obcou a taktiež vlastnícke žaloby. Na dosiahnutie účinnej ochrany vlastníckeho práva treba zvoliť aj správny právny prostriedok, prípadne sa pokúsiť o zmierlivé vybavenie veci s neoprávneným rušiteľom, čo však často nebýva úspešné.

Príklady z praxe

Určovacia Žaloba a Jej Podmienky

Krajský súd v Nitre riešil prípad, kde sa navrhovateľ domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX parc. č. 111/1 a parc. č. 111/2 v kat. úz. Z.. Súd prvého stupňa zamietol návrh, pretože navrhovateľ nepodal návrh aj voči fyzickým osobám H. L. a H. Y., ktorí boli účastníkmi kúpno-predajných zmlúv predtým, ako odporca nadobudol nehnuteľnosti. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa zrejme ušlo pozornosti, že v danom prípade žaloba smeruje o určenie vlastníckeho práva a nie o neplatnosť kúpnej zmluvy. Len v prípade v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní.

Ochrana Vlastníckeho Práva a Vysťahovanie

V prípade, ak otec prepísal dom na seba a manžel sestry v ňom býva, tak ho otec môže vysťahovať. V zmysle čl. 20 ods.1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 zákona č. Vlastnícke právo pôsobí erga omnes, teda voči všetkým. Nikto preto nemôže zasahovať do vlastníckeho práva iného bez právneho dôvodu, teda protiprávne. O protiprávny zásah do vlastníckeho práva ide napríklad aj tým, ak osoba, ktorá nemá vlastnícke alebo iné užívacie právo k nehnuteľnosti (napr. Je veľmi dôležité, aby vlastník nehnuteľnosti nevypratával nehnuteľnosť sám, t.j. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vylúčenie ofenzívnej svojpomoci jednoznačne vyplýva z doslovného znenia ust. § 6 Občianskeho zákonníka ale i jeho systematického zaradenia v Občianskom zákonníku, keď po ust. § 4, kde je možné dovolať sa verejnej moci pri ohrození alebo porušení práva a najmä ust. § 5 chrániaceho pokojný stav nasleduje § 6 svojpomoc. Na podporu uvedeného právneho názoru poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 235/08-38 ktorý k svojpomoci uviedol, že „Občiansky zákonník upravuje svojpomoc v ustanovení § 6, v ktorom sa uvádza, že ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Ide o prostriedok ochrany, ktorý právny poriadok pripúšťa výnimočne po splnení zákonom ustanovených podmienok. Svojpomoc spočíva vo využití vlastných síl ohrozeného na ochranu svojich práv.

Všetky podmienky svojpomoci (1. zásah do určitého subjektívneho práva, 2. zásah musí hroziť bezprostredne, 3. zásah musí byť neoprávnený, 4. svojpomoc môže vykonávať iba ten, koho právo je ohrozené) musia byť splnené súčasne (kumulatívne). Absencia ktorejkoľvek z už uvedených štyroch podmienok znamená, že ide o protiprávne konanie. Svojpomoc je možné použiť iba na odvrátenie zásahu (tzv. obranná, defenzívna svojpomoc, ktorej cieľom je zachovať doterajší stav). Na základe uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, je teda jasné, že vypratanie nehnuteľnosti vlastníkom bez právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia či iného exekučného titulu by bolo protiprávnym konaním, ktoré by mohlo mať v závislosti od okolností až trestnoprávne následky pre vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti by sa uvedením konaním totiž mohol dopustiť spáchania trestného činu porušovania domovej slobody. Hoci z etického hľadiska sa môže tento prístup javiť ako nespravodlivý, právny stav je taký, že súdy už opakovane rozhodli o tom, že vlastník sa dopustil trestného činu, keď násilím vstúpil do nehnuteľnosti, ktorá bola jeho vlastníctvom, avšak obýval ju niekto iný. V tomto smere je úplne právne bezvýznamné, či takáto osoba má alebo nemá evidovaný v takej nehnuteľnosti trvalý pobyt. Vo Vašom prípade je teda najskôr potrebné, aby Váš otec podal žalobu na vypratanie nehnuteľnosti manželom Vašej sestry. Až po právoplatnom skončení súdneho konania, v ktorom súd uloží tretej osobe povinnosť vypratať nehnuteľnosť a táto osoba si túto povinnosť v súdom uloženej lehote dobrovoľne nesplní, môže vlastník nehnuteľnosti podať návrh na vykonanie exekúcie.

Práva Spoluvlastníka a Ochrana Pozemku

Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, napríklad podľa rozsudku sp. zn. 1 Cdo 69/2006, je možné, aby sa na súd so žalobou obrátil iba jeden spoluvlastník. „Z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Uplatnenie práva žalobcu domáhať sa negatórnou žalobou súdnej ochrany svojho spoluvlastníctva nemožno zamieňať s hospodárením so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ). Ak teda niekto neoprávnene zasahuje do práv k pozemku, ktorého ste spoluvlastníkom, môžete sa na súde brániť aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Ako vyplýva aj z uvedeného rozsudku, najčastejšie sa bude spoluvlastník brániť na súde negatórnou žalobou. Ide o žalobu, v ktorej spoluvlastník žiada súd, aby zakázal ďalšie zásahy do jeho vlastníckeho práva.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

tags: #vlastnícka #žaloba #jeden #vlastník #podmienky