
Vlastnícke právo patrí medzi základné ľudské práva, ktoré sú chránené nielen v slovenskom právnom poriadku, ale aj v mnohých iných právnych poriadkoch. Ochrana tohto práva je zakotvená na viacerých miestach právnej úpravy, počnúc medzinárodnými právnymi aktmi ako sú Všeobecná deklarácia ľudských práv, Listina základných práv a slobôd alebo Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd.
Ak dôjde k zásahu do vlastníckeho práva, ktoré právny poriadok nepripúšťa, vlastník má možnosť sa ochrany tohto práva domáhať viacerými zákonnými možnosťami. Prostriedkov na ochranu vlastníckeho práva je viacero, pričom práve ich správny výber v konkrétnom prípade predurčuje aj úspešnosť jeho ochrany. Na použitie jednotlivých právnych prostriedkov sa vyžaduje, aby boli dodržané aj zákonné predpoklady ich aplikácie, nakoľko v opačnom prípade sa môže za určitých okolností stať, že z použitia prostriedku ochrany, ktorý nespĺňa zákonné požiadavky sa stane neoprávnený zásah.
Na úspešnú ochranu vlastníckeho práva sa teda vyžaduje nielen výber správneho prostriedku či dodržanie aplikačných predpokladov, ale vlastník musí zohľadňovať aj okolnosti konkrétneho prípadu a samotnú povahu zásahu.
Vlastník má na ochranu svojho vlastníckeho práva predovšetkým k dispozícii vlastnícke žaloby, ktorých právny rámec možno nájsť v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Treba ešte poukázať aj na to, že vlastnícke právo možno chrániť aj inak, inými prostriedkami, ktoré zákon vlastníkovi poskytuje. V tomto smere možno uviesť rozdelenie právnych prostriedkov ochrany vlastníckeho práva do dvoch základných skupín.
Prvú skupinu tvoria prostriedky, ktoré slúžia nielen na ochranu vlastníckeho práva, ale i na ochranu iných subjektívnych práv. V rámci tejto skupiny má vlastník k dispozícii možnosť požiadať o súdnu ochranu (§ 4 Občianskeho zákonníka), o predbežnú ochranu obcou (§ 5 Občianskeho zákonníka) alebo môže využiť svojpomoc (§ 6 Občianskeho zákonníka).
Prečítajte si tiež: Podmienky vlastníckej žaloby
Právna úprava vlastníckych žalôb je obsiahnutá v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedená úprava rozlišuje jednotlivé druhy vlastníckych žalôb a to žaloby na vydanie veci a žaloby zapieracej. Podmienky na použitie týchto žalôb sú rôzne, to znamená že každá z nich sa použije na ochranu vlastníckeho práva v inom prípade. Z tohto dôvodu je potrebné sa venovať aj podmienkam ich použitia, aby vlastník vedel, ktorú žalobu použiť v konkrétnom prípade, nakoľko správny výber žaloby vplýva na úspešnosť ochrany vlastníckeho práva.
Prvou vlastníckou žalobou, ktorú treba bližšie definovať je žaloba na vydanie veci, označovaná tiež ako reivindikačná žaloba. Aby sa vlastník mohol domáhať ochrany touto žalobou musia byť splnené podmienky jej použitia.
V súdnom konaní pri realizácii ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom reivindikačnej žaloby sa žalovaný môže voči uplatňovanému nároku vlastníka brániť námietkami. Tieto námietky možno rozdeliť do troch skupín:
Ďalšou vlastníckou žalobou je zapieracia žaloba, ktorá sa tiež označuje ako negatórna žaloba, či actio negatoria. Občiansky zákonník v § 126 ods. 1 vymedzuje výslovne žalobu na vydanie veci, naproti tomu negatórnu žalobu výslovne neupravuje. V zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka zapieraciu žalobu môže použiť vlastník v prípade, ak tretia osoba neoprávnene zasiahla do jeho vlastníckeho práva. Tento zásah však musí byť iný ako je neoprávnené zadržiavanie veci, čo je hlavnou odlišnosťou od žaloby na vydanie veci. Použitie zapieracej žaloby je v praxi časté najmä v prípade obťažovania suseda hlukom, prachom, popolčekom, tienením, zvukom, či inými spôsobmi. Pričom v každom prípade musí ísť o obťažovanie suseda nad mieru primeranú pomerom.
Vlastník môže svoje vlastnícke právo chrániť aj iným prostriedkom ako je žaloba podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to žalobou podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje osobitný druh tejto žaloby.
Prečítajte si tiež: Podmienky vlastníckej žaloby
Aplikačné problémy právnych prostriedkov ochrany vlastníckeho práva - vlastníckych žalôb vykazujú v určitých prípadoch nezrovnalosti, ktoré bolo vhodné precíznejšou právnou úpravou odstrániť.
Ak tretia osoba do vlastníckeho práva iného subjektu neoprávnene zasahuje tým, že len takýmto zásahom hrozí, potom nie je možné postupovať podľa zapieracej žaloby, ale už je na mieste postup podľa osobitnej žaloby upravenej zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Ide o tzv. určovaciu žalobu, ktorou sa vlastník môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva na súde s požiadavkou, aby súd určil, či tu je alebo nie je určitý právny vzťah.
Kým žalobou na vydanie veci možno požadovať len vydanie určitej individualizovanej veci, žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia možno požadovať aj vydanie ekvivalentu veci v podobe peňazí, čo podľa § 126 ods.
V prípade, ak dôjde k stretu možného použitia oboch týchto žalôb, prednosť má žaloba na náhradu škody pred žalobou zapieracou.
Zapieraciu žalobu možno podať spravidla len v prípade zásahov už vykonaných, ktoré trvajú alebo v prípade, ak hrozí ich opakovanie. Použitie žaloby podľa § 417 ods.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Vlastník má právo použiť na ochranu svojho vlastníckeho práva viaceré právne prostriedky v prípade, ak došlo k neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva. Jednotlivé právne prostriedky slúžiace na ochranu vlastníckeho práva boli vymedzené v tomto článku z hľadiska občianskeho práva. Nemožno však opomínať ani skutočnosť, že vlastnícke právo je chránené nielen prostriedkami súkromného práva, ale i prostriedkami práva verejného. Dôležitým a účinným prostriedkom ochrany tohto inštitútu je najmä svojpomoc, predbežná ochrana obcou a taktiež vlastnícke žaloby. Na dosiahnutie účinnej ochrany vlastníckeho práva treba zvoliť aj správny právny prostriedok, prípadne sa pokúsiť o zmierlivé vybavenie veci s neoprávneným rušiteľom, čo však často nebýva úspešné.
tags: #vlastnícka #žaloba #civilný #sporový #poriadok #podmienky