
Každý archeologický nález nájdený na území Slovenskej republiky je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva a je majetkom Slovenskej republiky. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec upravujúci vlastníctvo, správu a nakladanie s archeologickými nálezmi na Slovensku, ako aj na práva a povinnosti nálezcov. Štátne vlastníctvo archeologických nálezov je bežnou praxou vo väčšine krajín sveta.
Slovenská zákonná definícia archeologického nálezu hovorí, že ide o hnuteľnú vec, ktorá je dokladom o živote človeka a jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Nálezom je teda vyhodený, stratený, opustený alebo ukrytý artefakt, ktorý sa dostal (najmä) do zeme pred rokom 1919 a v prípade vojenských artefaktov pred rokom 1946. Za nález sa považujú aj ľudské kostrové pozostatky mimo funkčných cintorínov.
Správu archeologických nálezov na Slovensku vykonáva niekoľko inštitúcií, a to v závislosti od spôsobu a okolností ich nálezu:
Pamiatkový úrad SR spravuje archeologické nálezy, ktoré boli nájdené inou oprávnenou osobou ako Archeologickým ústavom SAV alebo múzeom zriadeným ústredným orgánom štátnej správy, od prijatia výskumnej dokumentácie krajským pamiatkovým úradom.
Na dočasné alebo trvalé uskladnenie archeologických nálezov v správe Pamiatkového úradu SR slúži Depozitár archeologických nálezov Pamiatkového úradu SR.
Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku
Pamiatkový úrad SR môže nálezy previesť len do vlastníctva samospráv, do správy nimi zriadených múzeí, alebo do správy múzeí zriadených ústredným orgánom štátnej správy. Nálezy prevádza na základe zmluvy o prevode vlastníctva archeologických nálezov alebo zmluvy o prevode správy archeologických nálezov.
Pamiatkový úrad SR môže nálezy v jeho správe vydať do výpožičky na dobu určitú.
Nielen archeológovia, ale aj bežní občania môžu pri stavebných a poľnohospodárskych prácach alebo pri výlete v prírode náhodne objaviť archeologické nálezy. V takomto prípade je nálezca povinný dodržiavať nasledovné pravidlá:
Ak sa archeologický nález nájde počas stavby, je stavebník alebo organizácia zabezpečujúca stavbu povinná tento nález najneskôr na druhý pracovný deň oznámiť stavebnému úradu a krajskému pamiatkovému úradu. Do príchodu archeológa krajského pamiatkového úradu alebo osoby ním poverenej je nutné zastaviť práce a nález, ochrániť pred poškodením a ponechať ho bez zmeny do obhliadky krajským pamiatkovým úradom.
Po splnení vyššie uvedených podmienok (náhodnosť nálezu, jeho oznámenie v určenej lehote a ponechanie na mieste) má nálezca nárok na nálezné, ktoré mu bude vyplatené, ak oň požiada, po vypracovaní správy o náhodnom archeologickom náleze a znaleckého posudku.
Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu
Pamiatkový úrad SR vyplatí nálezné do výšky 100 % hodnoty nálezu, ktorá sa určí znaleckým posudkom. Nálezca má takisto právo na náhradu výdavkov súvisiacich s ohlásením a ochranou nálezu. Hodnota materiálu a hodnota nálezu sa určuje znaleckým posudkom.
Poskytnutie nálezného nálezcovi predpokladá, že všetky náležitosti pamiatkového zákona boli splnené, t. j. nález bol riadne nahlásený KPÚ, nález nebol nájdený na nepovolenom výskume alebo pomocou detektora, sú známe identifikačné údaje nálezcu a nálezca riadne požiadal o vyplatenie nálezného. Pamiatkový úrad následne po vyhodnotení všetkých podkladov požiada o spracovanie znaleckého posudku.
Pamiatkový úrad poskytuje náhradu výdavkov nálezcovi, v súvislosti s ohlásením a ochranou nálezu. Nálezca aj prostredníctvom KPÚ musí predložiť doklad o výdavkoch spojených s vyššie uvedeným.
Podmienky vyplatenia nálezného sú nasledovné:
Vykonanie archeologického výskumu má za cieľ zachrániť archeologické nálezy, zdokumentovať nálezové situácie, ktoré by sa inak stavbou či inou hospodárskou činnosťou nenávratne zničili. Archeologické situácie a nálezy sú pozostatkami ľudských aktivít na konkrétnom mieste v minulosti, ktoré sú nenahraditeľné. Ak má dôjsť k ich zničeniu (napr. prostredníctvom výkopov stavby), predtým je potrebné ich odborne preskúmať, pričom dôjde k záchrane nálezov, ako aj informácií o archeologických situáciách (vďaka ich odbornej dokumentácii). Potom bude možné stavať.
Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec
Archeologické výskumy stavbu nezastavia a bežne ani nespomalia. Krajský pamiatkový úrad pri vedomosti alebo predpoklade o existencii archeologického náleziska na mieste stavby nariadi realizáciu výskumu v dostatočnom predstihu pred plánovaným začiatkom stavebných prác (tzv. predstihový výskum). Výskum tak stavebník vie začleniť do harmonogramu stavby. V tomto prípade budú mať archeológovia dostatok času na preskúmanie náleziska a záchranu nálezov a informácií. V prípade výskumu realizovaného formou sledovania stavebných prác (tzv. záchranný výskum) je podstatné zdokumentovanie zistených situácií vo výkopoch. Archeologický výskum postupuje v úzkej súčinnosti so stavbou. K spomaleniu stavby v dôsledku archeologického výskumu môže dôjsť len vo veľmi výnimočných prípadoch, ak dôjde k nálezu niečoho nepredvídaného a zároveň unikátneho.
O vykonaní archeologického výskumu rozhoduje výlučne príslušný krajský pamiatkový úrad, podľa kraja, resp. regiónu, kde sa stavba (miesto hospodárskej činnosti) nachádza. Archeologický výskum je zvyčajne potrebné uskutočniť nielen v súvislosti so stavebnou činnosťou na pamiatkach, nehnuteľnostiach v pamiatkových územiach a na evidovaných archeologických náleziskách, ale aj na územiach s archeologickým potenciálom (predpokladá sa tu výskyt archeologických nálezov a situácií). Krajský pamiatkový úrad o nevyhnutnosti archeologického výskumu rozhodne v rozhodnutí.
Náklady na archeologický výskum znáša:
Realizáciu archeologického výskumu zabezpečuje právnická osoba oprávnená na vykonávanie archeologického výskumu prostredníctvom fyzických osôb, z ktorých najmenej jedna je v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas. Stavebník s právnickou osobou uzatvorí zmluvu o vykonaní archeologického výskumu, v ktorej sa dohodne cena na základe podmienok výskumu uvedených v rozhodnutí krajského pamiatkového úradu a ďalšie náležitosti archeologického výskumu.
Dokladom o vykonaní archeologického výskumu je výskumná dokumentácia, ktorá je zároveň spracovaním zistených odborných poznatkov počas výskumu. Oprávnená právnická osoba ju vypracuje po ukončení terénnej časti výskumu, následne ju odovzdá Pamiatkovému úradu SR na posúdenie a vydanie stanoviska k výskumnej dokumentácii.
Zatajovanie archeologických nálezov je protizákonné a môže viesť k uloženiu pokuty alebo trestnému stíhaniu.
tags: #vlastnictvo #archeologickeho #nalezu #legislativa #Slovensko