Vlastníctvo bez Výhrady: Definícia, Nadobudnutie a Právne Aspekty na Slovensku

Tento článok sa zaoberá problematikou vlastníctva bez výhrady, s dôrazom na definíciu, spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva, a s tým súvisiacimi právnymi aspektmi v Slovenskej republike. Vlastníctvo bez výhrady je dôležitý právny inštitút, ktorý upravuje vzťahy medzi subjektmi práva a ich majetkom. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike.

Vydržanie ako Spôsob Nadobudnutia Vlastníctva

V praxi sa často stáva, že ľudia dlhodobo užívajú nehnuteľnosti v domnení, že im patria, no v skutočnosti je vlastníkom niekto iný. V takýchto prípadoch prichádza do úvahy vydržanie, ako jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva.

Príkladom môže byť situácia, keď roky hospodárite na poľnohospodárskom pozemku v domnení, že vám patrí, a jedného dňa zistíte, že je napísaný na suseda. Alebo prechádzate cez cudzí pozemok na svoj a nový sused vám cestu zatarasí. Takéto prípady sa dajú riešiť aj vydržaním, avšak len ak splníte všetky zákonné podmienky.

Podmienky Vydržania

Na to, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené tri základné podmienky:

1. Oprávnenosť držby: Držiteľ musí mať dôvod domnievať sa, že mu vec patrí. „Ak chcem byť oprávnený držiteľ, musí existovať dôvod, ktorý zakladá túto oprávnenosť. Musí teda existovať dôvod si myslieť, že mi určitá vec patrí. Napríklad nadobudol som ju kúpou, uzatvoril som kúpnu zmluvu a zaplatil som kúpnu cenu,“ vraví notár Peter Danczi. Vzťahuje sa to aj na prípady darovacích a zámenných zmlúv. Nestačí, ak nehnuteľnosť alebo nejakú vec len užívate. Súdy vyžadujú, aby táto oprávnenosť bola založená skutočným, nielen domnelým dokumentom.
2. Nepretržitosť držby: Vec, v tomto prípade konkrétna parcela, vám musí po celý čas potrebný na vydržanie patriť.
3. Uplynutie lehoty: Pri hnuteľných veciach je lehota tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.

Spôsoby Dosiahnutia Vydržania

Vydržanie sa dá dosiahnuť dvomi spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku

• Nesporovou cestou: Realizuje sa pred notárom. Ak účastník pred notárom vyhlási, že splnil podmienky na vydržanie, notár mu osvedčí, že vec je jeho. Základná právna úprava vydržania veci je v právnom poriadku Slovenskej republiky zakotvená v ustanovení § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
• Sporovou cestou: Ak notár nevydá osvedčenie o vydržaní, je možné obrátiť sa na príslušný súd so žalobou o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaným bude osoba, ktorá je v katastri nehnuteľnosti uvedená ako posledný vlastník dotknutej nehnuteľnosti. V tomto súdnom konaní musíte priamymi dôkazmi (listinami alebo svedeckými výpoveďami) preukázať, že ste predmetnú nehnuteľnosť nerušene užívali a nikto iný si k nej neuplatňoval vlastnícke právo.

Dobromyseľnosť Držby

Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Vysvetlenie pojmu dobromyseľná držba je však pomerne komplikované.

V rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR uverejnenom pod číslom R 45/1986 sa uvádza: „Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania.

Aktuálne platný právny poriadok však pre platné vydržanie nehnuteľnosti vyžaduje, aby držiteľ svoje tvrdenia týkajúce sa historických okolností o nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti aj preukázal. Na preukázanie týchto tvrdení slúžia listiny alebo svedecké výpovede.

Praktické Rady a Upozornenia

• Ak chcete dosiahnuť vydržanie, je dôležité preukázať dobromyseľnosť vašej držby.
• V prípade nejasností alebo komplikácií sa odporúča kontaktovať advokáta, ktorý vám pomôže s prípravou návrhu a zastupovaním v konaní.
• Je potrebné overiť, či dedičské konanie po predchádzajúcom vlastníkovi bolo riadne ukončené a aký bol výsledok.
• Ak je vlastníkom podielu po predchádzajúcom vlastníkovi štát, môžete podať žiadosť na Slovenský pozemkový fond o prevod vlastníctva.

Výhrada Vlastníckeho Práva v Obchodnej Praxi

V obchodnej praxi sa často využíva inštitút výhrady vlastníckeho práva, ktorý si podnikatelia zahŕňajú do svojich zmlúv resp. obchodných podmienok.

Podľa § 445 Obchodného zákonníka strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Vo výhrade sa spravidla uvádza presný okamih nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý je neskorší ako okamih odovzdania tovaru (napríklad splatenie kúpnej ceny v určitej, spravidla v plnej, výške).

Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu

Právna Úprava Výhrady Vlastníctva

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon [t. j. zákon č. 162/1995 Z.z.

Podľa občianskoprávnej úpravy sa pri predaji hnuteľnej veci viaže okamih nadobudnutia vlastníctva zásadne na prevzatie veci kupujúcim. Zákon však umožňuje účastníkom kúpnej zmluvy, aby si túto otázku upravili vzájomnou dohodou odchylne, teda tak, že si dojednajú nadobudnutie vlastníckeho práva k inému okamihu. Tzv. výhrada vlastníctva predstavuje jednu z možností odchylného dojednania o okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva, a to v závislosti na zaplatení kúpnej ceny.

Dôsledky Porušenia Výhrady Vlastníctva

Ak by odberateľ napriek nezaplateniu kúpnej ceny za dodávku tovaru tento ďalej predal svojim odberateľom, aj keď nie je jeho vlastníkom, a to napriek zrejmému nesúhlasu dodávateľa - predávajúceho, vystavuje sa riziku trestného stíhania za trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona.

Judikatúra k Výhrade Vlastníctva

V rozsudku Krajského súdu v Prahe zo dňa 9. 8. 1999 boli obvinení ak. arch. K. A., Ing. M. B. a L. B. uznaní vinnými z trestného činu sprenevery a trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Trestnej činnosti sa ako spolupáchatelia dopustili tým, že ako štatutárni zástupcovia a jediní rovnoprávni konatelia spoločnosti V., s. r. o. založili dcérsku akciovú spoločnosť, T., a. s. Základné imanie vytvorili o. i. aj nepeňažným vkladom v hodnote 2.953.418 Kč, spočívajúcom v siedmich osobných automobiloch značky Škoda Favorit a ôsmych osobných automobiloch značky Škoda Forman, aj napriek tomu, že išlo o vozidlá zverené spoločnosti V., s. r. o. Automobilovou a. s., Škoda Mladá Boleslav, podľa obchodnej zmluvy, na ktorú sa vzťahovala výhrada vlastníctva (v tejto zmluve bolo dojednané, že Škoda, a. s. si pri predaji na faktúru vyhradila vlastníctvo dodávaných automobilov, dokým Škoda nemôže voľne a neobmedzene disponovať celou fakturovanou čiastkou.

Najvyšší súd ČR zaujal názor, že z dojednanej výhrady vlastníckeho práva úplne jasne vyplýva prejav vôle konajúcej osoby (Škoda, a. s.), pričom tento úmysel musel byť strane, ktorej bol prejav vôle určený (V, s. r. o), známy - pozri ustanovenie § 266 ods. 1 Obch. zák.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec

Vyslovený záver teda znel, že ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd sa úplne dôvodne vo svojich záveroch opierali o názor, že výhrada vlastníctva v obchodnej zmluve uzavretej medzi Škoda, a. s. a V., s. r. o. mala ten dôsledok, že na spoločnosť V., neprešlo vlastníctvo k dodaným automobilom do doby, než došlo k ich zaplateniu akciovej spoločnosti Škoda.

Vecné Bremená: Zmluvné Zriadenie a Právne Aspekty

Zmluvy o zriadení vecných bremien sú v právnej praxi pomerne častým právnym úkonom. Na prvý pohľad sa javí, že pri ich uzatváraní sa nevyskytujú žiadne problémy alebo nezrovnalosti, osobitne, ak ide spravidla o veľmi jednoduché dokumenty. Napriek tomu, že na základe vecného bremena si môžu strany účinne upraviť rozličné vzájomné právne vzťahy, hlavným nedostatkom tohto inštitútu je minimalistická právna úprava a faktická nezrušiteľnosť vecného bremena ex lege.

Zmluvné Zriadenie Vecného Bremena

Jedným zo zákonných titulov zriadenia vecných bremien podľa § 151o ods. 1 OZ je zmluva. Zmluva o zriadení vecného bremena je v súlade s § 43 a nasl. OZ dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou.

Na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sa v zmysle § 46 ods. 2 OZ nevyžaduje pre uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. Preto bude postačovať, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo- právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ) inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ).

Osobitosti Pri Uzatváraní Zmlúv o Zriadení Vecného Bremena

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán.

Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto).

Zabezpečovacie Inštitúty v Právnom Poriadku

V trhovom hospodárstve sa zvyšuje riziko nesplnenia prevzatých záväzkov. Právny poriadok preto vytvára inštitúty, ktorých účelom je posilniť postavenie veriteľa a zabezpečiť uspokojenie jeho pohľadávok náhradným spôsobom, pokiaľ dlžník nie je schopný alebo ochotný splniť svoj záväzok riadne a včas.

Medzi najznámejšie zabezpečovacie inštitúty patria: záložné právo, ručenie, zmluvná pokuta, ale aj ďalšie, napr. prevod práv, výhrada vlastníctva, rôzne druhy akreditívov či zmenka.

Záložné Právo

Záložné právo zaraďujeme medzi tzv. absolútne práva, čo znamená, že v zásade pôsobí voči všetkým a všetci sú povinní nerušiť oprávnenú osobu pri výkone jej práva k veci. Záložné právo zvyšuje veriteľovu istotu, že jeho pohľadávka bude uspokojená.

Z akcesorickej povahy záložného práva vyplýva, že zmluvné záložné právo vznikne platne len v prípade, že platne vznikla pohľadávka, ktorú záložné právo zabezpečuje. Pokiaľ zanikne zabezpečená pohľadávka, zanikne tiež záložné právo.

Prevod Práv

Prevod práv predstavuje špecifický právny inštitút zabezpečenia záväzku veriteľa, ktorý v našej právnej praxi patrí medzi „najmladšie“ a najstručnejšie upravené právne inštitúty.

Právo, ktoré môže dlžník previesť na veriteľa za účelom zabezpečenia svojho záväzku, musí spĺňať atribút „prevoditeľnosti“.

Postúpenie Pohľadávky

Podstata tohto zabezpečovacieho inštitútu spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi (prevedie vlastníctvo) pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi na nového veriteľa, a to za odplatu alebo bezodplatne.

Na postupníka prechádzajú všetky práva veriteľa. Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na postavenie dlžníka, preto sa nevyžaduje jeho súhlas. Účinky však nastávajú až od okamihu jeho vedomosti o postúpení pohľadávky.

Ručenie

Ručenie možno definovať ako právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, ktorého predmetom je záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník.

tags: #vlastníctvo #bez #výhrady #definícia