
Rozvod patrí medzi najnáročnejšie životné situácie a okrem emocionálnej záťaže prináša aj praktické výzvy, medzi ktoré patrí aj rozdelenie majetku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku vlastníctva bytu po rozvode na Slovensku, s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto zložitej situácii.
Rozvod manželstva má významný vplyv na majetkové vzťahy medzi manželmi, najmä ak počas trvania manželstva nadobudli majetok, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). V tomto článku sa zameriame na rôzne aspekty vlastníctva bytu po rozvode, vrátane možností vyporiadania BSM, práv a povinností manželov a praktických rád, ako postupovať v rôznych situáciách.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je právny vzťah, ktorý vzniká uzavretím manželstva a zahŕňa všetok majetok a záväzky, ktoré manželia nadobudli počas jeho trvania. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka patria do BSM napríklad nehnuteľnosti, finančné úspory, vozidlá, ale aj spoločné dlhy, ako sú hypotéky či spotrebné úvery.
Do BSM patrí všetko, čo manželia nadobudli počas trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom, darom alebo reštitúciou, ako aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania jedného z manželov.
V zmysle § 148 OZ „Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.“ Vo všeobecnosti manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného manžela za mŕtveho, a v neposlednom rade v súčasnosti aj čoraz častejšou formou - rozvodom. V zmysle platnej právnej úpravy je však rozvod ako dôvod pre zrušenie manželstva prípustný len v odôvodnených prípadoch.
Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku
Vyporiadanie BSM je nevyhnutným dôsledkom zániku BSM. Občiansky zákonník upravuje tri základné formy majetkového vyporiadania BSM:
Prvým a najvhodnejším riešením pre manželov je vyporiadanie BSM dohodou. Tento spôsob sa javí ako najprijateľnejší v tých prípadoch, keď sú manželia schopní a aj ochotní dospieť ku spoločnému konsenzu o ich majetku napriek rozvratu, ktorý zapríčinil pád ich manželstva. Navyše, tento spôsob vzájomného vyporiadania je nepochybne menej finančne náročný než samotné súdne vyporiadanie. A čo viac, takáto dohoda nepodlieha ani schváleniu zo strany súdu. Musí sa však vzťahovať na všetok majetok a na všetky veci, ktoré patrili do BSM, nakoľko sa v opačnom prípade môže niektorý z manželov domáhať súdnou cestou, aby súd vyporiadal aj doteraz nevyporiadaný majetok.
Súd by v takomto prípade rozhodoval o celom majetku a predchádzajúca dohoda manželov by tak stratila svoju platnosť. Pokiaľ ide o formálnu stránky dohody, zákon pre jej platnosť vyžaduje v zmysle § 149a OZ písomnú formu len vtedy, ak predmetom vyporiadania je nehnuteľný majetok, a to vzhľadom na spôsob nadobúdania vlastníctva k nehnuteľným veciam. Samozrejme, z dôvodu právnej istoty je účelnejšie uzatvoriť túto dohodu vždy v písomnej forme, ideálne do troch rokov od zániku manželstva. Aj keď zákon s nesplnením tejto trojročnej lehoty nespája žiadne sankcie, uplynutím spomínanej trojročnej lehoty dochádza k vyporiadaniu priamo zo zákona, ktoré bližšie popisujeme v ďalšej časti textu. Už len pre doplnenie - ak dôjde k vyporiadaniu majetku dohodou, manželia sú si povinní vydať na požiadanie potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, a to v písomnej podobe.
Ak sa manželia dohodnú na vyporiadaní majetku, môžu si zmluvu spísať sami alebo využiť služby notára alebo právnika. Notárska zmluva má formu notárskej zápisnice a je verejnou listinou, ktorá má zvýšenú dôkaznú silu. Právnik môže zmluvu vypracovať profesionálne a zabezpečiť, aby boli v zmluve zahrnuté všetky potrebné náležitosti a aby bola zmluva v súlade s platnou legislatívou.
Ak sa manželia rozhodnú spísať zmluvu sami, je dôležité, aby zmluva obsahovala všetky potrebné údaje o manželoch, o majetku, ktorý je predmetom vyporiadania, a o spôsobe vyporiadania. Zmluva musí byť podpísaná oboma manželmi a podpisy musia byť overené notárom.
Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu
Ak je zmluva spísaná správne a obsahuje všetky potrebné náležitosti, je dostatočne bezpečná. Je však dôležité, aby obaja manželia s obsahom zmluvy súhlasili a aby zmluva zodpovedala ich vôli. Ak by si jeden z manželov časom svoje rozhodnutie zmenil, môže zmluvu napadnúť na súde, ak preukáže, že zmluva bola uzavretá v omyle, pod nátlakom alebo za nevýhodných podmienok.
Preto je vždy lepšie využiť služby právnika, ktorý zmluvu vypracuje profesionálne a zabezpečí, aby bola zmluva v súlade s platnou legislatívou a aby chránila záujmy oboch manželov.
Za predpokladu, že sa manželia nedohodli o usporiadaní svojich majetkových pomerov po zániku manželstva rozvodom, do úvahy prichádza vyporiadanie súdnou cestou. Netreba ani spomínať, že táto forma je časovo zdĺhavá a finančne náročná, počnúc už zaplatením súdneho poplatku za podanie návrhu na vyporiadanie BSM na súd hneď na začiatku vo výške 66 €, a ak sa konanie skončí rozsudkom, finálny poplatok súdu bude predstavovať 3% z hodnoty predmetu konania (1% pri súdnom zmieri), najmenej však bude vo výške 66€, najviac vo výške 16.596,50€, čo sú často nemalé sumy, preto rozhodne odporúčame pokúsiť sa dohodnúť mimosúdne. Pri tomto spôsobe vyporiadania súd zisťuje rozsah celého spoločného majetku a jeho hodnotu, a to všetkých vecí osobitne. Ak sa manželia o hodnote jednotlivých vecí nedohodnú, súd zisťuje hodnotu majetku inak, najčastejšie znaleckým posudkom, čím vznikajú ďalšie náklady pre strany navyše. Súd pri tejto forme vychádza zo zásad vyplávajúcich z § 150 OZ, kedy sa má za to, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Okrem toho, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho osobného majetku vynaložil na spoločný majetok, a súčasne je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Súd rovnako prihliada na záujmy maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti. Aj keď, ako sme spomínali, vychádza sa zo zásady rovnosti, v praxi nie je možné, aby hodnota vecí rozdelených medzi manželov bola u oboch rovnaká. Preto súd spravidla uloží tomu z manželov, ktorý nadobudol veci vo vyššej hodnote, aby druhému z manželov poskytol adekvátnu finančnú náhradu.
Súd pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM zohľadňuje najmä:
Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec
Súd môže rozhodnúť o:
Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, nastupuje zo zákona fikcia vyporiadania, a teda platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Občiansky zákonník exaktne neustanovuje, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, nakoľko podľa ustanovenia § 143 OZ do BSM nepatria. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 2 Cdo 113/2007 poukázal na súdnu prax zastávajúcu stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom ich vyporiadania je, že vznikli za trvania BSM, v súvislosti s ich hospodárskym spoločenstvom a že existujú v dobe zániku manželstva.
Ak nedôjde k vyporiadaniu BSM do troch rokov od rozvodu, byt sa stáva podielovým spoluvlastníctvom oboch manželov, pričom ich podiely sú rovnaké. To znamená, že obaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k bytu a môžu s ním nakladať len so súhlasom toho druhého.
Ak jeden z manželov nadobudol byt pred uzavretím manželstva, tento byt nepatrí do BSM a po rozvode zostáva vo výlučnom vlastníctve tohto manžela. Druhý manžel nemá na tento byt žiadny nárok.
Ak počas trvania manželstva investoval jeden z manželov do bytu, ktorý patrí do výlučného vlastníctva druhého manžela, má nárok na vrátenie týchto investícií. Tento nárok sa uplatňuje v rámci vyporiadania BSM.
Ak je na byt, ktorý patrí do BSM, zriadená hypotéka, je potrebné túto hypotéku vysporiadať v rámci vyporiadania BSM. Manželia sa môžu dohodnúť, že hypotéku bude splácať jeden z nich, alebo že byt predajú a hypotéku splatia z výnosu z predaja. Ak sa manželia nedohodnú, rozhodne o spôsobe vysporiadania hypotéky súd.
Po rozvode majú obaja manželia právo bývať v byte, ktorý patrí do BSM, až do momentu, kým sa BSM nevysporiada. Ak sa manželia nedohodnú, kto bude v byte bývať, rozhodne o tom súd. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje najmä záujmy maloletých detí a potreby manželov.
Po rozvode môžu manželia byt, ktorý patrí do BSM, predať len so súhlasom toho druhého. Ak sa manželia nedohodnú na predaji bytu, môže jeden z nich podať na súd návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva a súd rozhodne o predaji bytu.
Po rozvode majú manželia určité práva a povinnosti vo vzťahu k majetku, ktorý patril do BSM. Medzi tieto práva a povinnosti patrí najmä:
tags: #vlastnictvo #bytu #po #rozvode #ako #postupovať