Vlastníctvo diela, podmienky a zmluva o dielo v Obchodnom zákonníku

Zmluva o dielo je v obchodnoprávnych vzťahoch jedným z najfrekventovanejších zmluvných typov. Uzatvárajú ju najmä dva podnikateľské subjekty. V tomto článku sa budeme venovať vlastníctvu diela, podmienkam a dôležitým aspektom zmluvy o dielo v kontexte Obchodného zákonníka.

Zmluva o dielo a jej charakteristika

Zmluva o dielo predstavuje jeden z najčastejšie sa vyskytujúcich zmluvných typov v obchodnoprávnych vzťahoch. Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Ustanovenie § 536 a nadväzujúce ustanovenia tohto zákona vymedzujú zmluvu o dielo, obchodný záväzkový vzťah. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Kritériom na odlíšenie zmluvy o dielo ako zmluvného typu od iných zmlúv ustanovených v Obchodnom zákonníku je samostatné vykonávanie činnosti (dielo), ktoré smeruje k dosiahnutiu konkrétneho výsledku. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase. Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. Samostatnosť pri vykonávaní diela nevylučuje oprávnenie objednávateľa kontrolovať spôsob vykonávania diela. Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom vymedzeným v zmluve. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo (vykonanie diela a zhotovenie predmetu diela) je splnený ukončením a odovzdaním diela. Záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním tohto diela.

Podstatné náležitosti zmluvy o dielo

Pre platnosť zmluvy o dielo je nevyhnutné, aby obsahovala podstatné náležitosti. Medzi ne patrí:

• Určenie zmluvných strán: Presná identifikácia zhotoviteľa a objednávateľa (obchodné meno, sídlo, IČO, údaje o zápise v obchodnom registri, prípadne DIČ). Pri s.r.o. je nutné uviesť údaje z obchodného registra vrátane konateľa, prípadne IBAN.
• Vymedzenie predmetu zmluvy: Jasné a zrozumiteľné definovanie diela, t. j. čo má zhotoviteľ zhotoviť, vrátane špecifikácie a kvantity diela. Predmet zmluvy by nemal vyvolávať žiadne pochybnosti. Ak predmet zmluvy nie je jasne definovaný, môže to viesť k neplatnosti zmluvy z dôvodu nemožnosti jej plnenia.
• Dohoda o cene: Zmluva o dielo je vždy odplatná, preto v nej musí byť dohodnutá cena (výška ceny) alebo uvedený aspoň spôsob jej určenia (napr. odkaz na rozpočet). Je dôležité dohodnúť sa na cene hneď na začiatku, t. j. v čase uzatvárania zmluvy, aby sa predišlo sporom o skutočnej výške ceny diela.

Podstatné náležitosti zmluvy sú podmienkou jej platnosti. Okrem týchto podstatných náležitostí sa podľa Obchodného zákonníka nevyžadujú žiadne iné zmluvné dojednania, čo dáva stranám dostatočný priestor na dotvorenie zmluvy podľa ich potrieb.

Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku

Ďalšie dôležité náležitosti zmluvy o dielo

Hoci Obchodný zákonník nevyžaduje ďalšie náležitosti, je vhodné do zmluvy o dielo zakomponovať aj ďalšie dôležité body:

• Špecifikácia vlastností diela: Uvedenie vlastností, ktoré sa majú jeho zhotovením dosiahnuť (napr. technické parametre, projekt stavby).
• Spôsob odovzdania a prevzatia diela: Dohodnúť presný postup odovzdania a prevzatia diela, vrátane spísania zápisnice alebo protokolu.
• Zodpovednosť za škodu: Upraviť zodpovednosť za škodu, t. j. náhodného poškodenia.
• Poistenie: Dohodnúť poistenie vykonávaných prác.
• Sankcie: Stanoviť sankcie za porušenie povinností niektorej zmluvnej strany - napr. za omeškanie s vykonaním diela.
• Rozpočet: Ak sa v zmluve dohodne cena podľa rozpočtu, je potrebné uviesť, či ide o rozpočet zaručený (nemenný) alebo nezáväzný (neúplný). Toto má hlavne význam pre požadovanie zmeny dohodnutej ceny zo strany zhotoviteľa.

Ak niektoré z týchto náležitostí v zmluve chýbajú, nebude to mať žiadny vplyv na jej platnosť.

Vlastníctvo zhotovovanej veci pri zmluve o dielo

Základné kritérium, určujúce aký nárok vznikne ktorej zmluvnej strane pre prípad zániku zmluvy pred riadnym vyhotovením diela, je vlastníctvo k zhotovovanej veci v čase zániku záväzku zhotoviť dielo.

Vlastníctvo zhotoviteľa

Ustanovením § 543 Obchodného zákonníka je riešená situácia, keď vlastníkom zhotovovanej veci je zhotoviteľ. V takom prípade má objednávateľ právo požadovať voči zhotoviteľovi zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom a právo požadovať voči zhotoviteľovi úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil. Uvedené práva objednávateľa vznikajú za spoločného predpokladu a to odovzdanie veci zhotoviteľovi za účelom zhotovenia diela, ak tieto veci boli spracované pri vykonaní diela alebo ich nemožno vrátiť. Obe práva tiež spočívajú v relutárnej náhrade. Nárok objednávateľa na vydanie obohatenia podľa § 543 ods. 2 Obchodného zákonníka je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia (avšak v modifikovanej podobe). V zmysle ustálenej judikatúry týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia účelom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia je poskytnutie ochrany tomu subjektu, ktorý stratil určitú majetkovú hodnotu. Zákonná úprava bezdôvodného obohatenia nepočíta s tým, že by mal dostať späť celú túto majetkovú hodnotu v plnom rozsahu, ale len v takej výške, o ktorú sa obohatil iný subjekt. Výška obohatenia zhotoviteľa sa určuje osobitne v konkrétnom prípade, a to spravidla znaleckým posudkom. Vysporiadanie zhotoviteľa vo vyššie uvedených prípadoch spočíva v tom, že je (a naďalej aj po zániku zmluvy o dielo zostáva) vlastníkom ešte nedokončenej veci. Zostáva mu teda hodnota toho, čo do zhotovovaného diela sám vložil. Ak počas trvania zmluvy o dielo objednávateľ zaplatil čo aj čiastočnú cenu za dielo (resp. zálohu na cenu diela) zhotoviteľovi, zhotoviteľ je povinný takého plnenie v celom rozsahu vrátiť objednávateľovi (z titulu bezdôvodného obohatenia, resp. podľa § 351 ods.

Vlastníctvo objednávateľa

Ustanovenie § 544 Obchodného zákonníka upravuje dôsledky zániku nesplneného záväzku na vykonanie diela, ak vlastníkom zhotovovanej veci je objednávateľ. V takom prípade má zhotoviteľ nárok na úhradu toho, o čo sa objednávateľ obohatil zhotovovaním veci a právo požadovať voči objednávateľovi úhradu ceny vecí, ktoré zhotoviteľ účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci. Právo zhotoviteľa vznikne za predpokladu, ak za dôvod zániku záväzku zodpovedá objednávateľ. Ak by však v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods.

Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu

Typickým prípadom situácie riešenej predmetným ustanovením Obchodného zákonníka je výstavba stavby zhotoviteľom na pozemku objednávateľa, pokiaľ si strany v zmluve o dielo nedohodli vznik vlastníckeho práva k stavbe v prospech zhotoviteľa. Po predčasnom ukončení zmluvy o dielo v tomto prípade objednávateľ nemôže vydať zhotovované dielo zhotoviteľovi, resp. vrátiť použitý materiál zhotoviteľovi. Rozsah obohatenia sa aj v tomto prípade zisťuje prostredníctvom znaleckého dokazovania. Napríklad v prípade rekonštrukcie stavby sa určuje všeobecná hodnota stavby v čase zániku zmluvy o dielo a všeobecná hodnota stavby v čase začatia zhotovovania diela. Rozdiel takto určených hodnôt predstavuje finančné vymedzenie obohatenia. V rámci znaleckého ohodnocovania je však potrebné brať do úvahy aj vady diela (t.j. Cena diela dohodnutá v zmluve nemá vplyv na výšku vzniknutého obohatenia objednávateľa. Najvyšší súd Českej republiky však vo svojom rozsudku sp. zn. 32 Cdo 3964/2014 vyslovil názor, že výška nároku zhotoviteľa podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka na úhradu toho, o čo sa objednávateľ obohatil, nemôže presiahnuť cenu diela dojednanú v zmluve o dielo.

Montáž, údržba, oprava alebo úprava veci

Nároky strán uvedené v § 543 a § 544 vznikajú v prípadoch, ak dielo spočíva v zhotovovaní diela. Ak však predmetom diela je montáž, údržba, oprava alebo úprava veci, dôsledky zániku nesplneného záväzku sa podľa § 545 Obchodného zákonníka spravujú obdobne ustanoveniami podľa § 544 Obchodného zákonníka. V prípade montáže, údržby, opravy alebo úpravy veci totiž nevzniká zhotoviteľovi vlastnícke právo k veci, ale vlastníkom veci ostáva počas vykonávania diela objednávateľ.

Odstúpenie od zmluvy zhotoviteľom

Jediný prípad, kedy má zhotoviteľ nárok na zaplatenie ceny diela (zníženej ako je uvedené nižšie) v prípade zániku nesplneného záväzku je upravený v § 548 ods. zhotoviteľ odstúpil o zmluvy o dielo pre omeškanie objednávateľa. Uvedený nárok zhotoviteľa môže existovať popri nároku zhotoviteľa na základe § 544 ods. Nakoľko záväzok zhotoviteľa vykonať dielo zanikol pred dokončením diela, bolo by v rozpore so zásadami o bezdôvodnom obohatení, ak by zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie celej dohodnutej ceny diela. V súlade so zákonnou dikciou „čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu“ sa od tejto ceny odpočítajú náklady za materiál, energie, mzdy, dopravu, ktoré zhotoviteľovi nevzniknú z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy. V zmysle rozhodovacej praxi súdov sa cena za čiastočne zhotovené dielo určuje podľa cien dohodnutých zmluvnými stranami v zmluve, resp. spôsobom uvedeným v zmluve. Najmä do nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny za dielo sa započítajú reálne vykonané položky z rozpočtu, nevykonané položky sa neberú do úvahy. V porovnaní s § 641 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúcim nároky zhotoviteľa v prípade nevykonania diela, ak bol zhotoviteľ ochotný dielo vykonať a bránili mu v tom okolnosti na strane objednávateľa, sa za odpočítateľnú položku od dohodnutej ceny diela okrem úspory v dôsledku nevykonania diela považuje aj zisk zhotoviteľa, ktorý získal, resp.

Vyporiadanie zmluvných strán pri odstúpení od zmluvy

Vyporiadanie zmluvných strán pre prípad odstúpenia od zmluvy uzatvorenej v režime Obchodného zákonníka sa uskutočňuje podľa zásad uvedených v § 351 Obchodného zákonníka. Táto práva úprava je dispozitívna a predstavuje ucelenú právnu úpravu pre prípad odstúpenia od zmluvy (nepoužije sa právna úprava Občianskeho zákonníka). Zmluvy o dielo sa zväčša uzatvárajú na dlhšie časové obdobie, v rámci ktorého môžu vyjsť najavo skutočnosti a okolnosti brániace ďalšiemu pokračovaniu zmluvného vzťahu. Ukončenie zmluvného vzťahu predstavuje moment aktivácie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich nároky strán v súvislosti s vysporiadaním poskytnutého plnenia, pokiaľ v zmluve o dielo nie je dohodnuté inak.

Výhrada vlastníckeho práva

V obchodnoprávnych vzťahoch založených zmluvou o dielo je štandardné, že podnikatelia v postavení zhotoviteľov v záujme zabezpečiť svoje nároky na zaplatenie ceny diela dojednávajú vo svoj prospech tzv. výhradu vlastníckeho práva pri ktorej sa zhotoviteľ považuje za vlastníka zhotovovaného diela až do momentu nastania určitej právnej skutočnosti, najčastejšie úplného zaplatenia ceny diela.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec

Ustanovenie § 542 Obchodného zákonníka je osobitnou úpravou toho, kto je originálnym nadobúdateľom vlastníctva k zhotovovanej veci vo väzbe na miesto, kde sa vec zhotovuje. Tento spôsob vzniku vlastníckeho práva je významný spravidla vo vzťahu ku stavbám - tie sa až na zriedkavé výnimky zhotovujú na pozemku objednávateľa alebo na pozemku, ktorý zabezpečil objednávateľ a vlastníkom stavby teda bude od počiatku objednávateľ. Je však potrebné si uvedomiť, že ustanovenie § 542 Obchodného zákonníka je dispozitívnym ustanovením a že si strany zmluvy o dielo môžu v konkrétnom prípade dojednať taký vlastnícky režim, aký im pre daný prípad najlepšie vyhovuje.

Podstata inštitútu výhrady vlastníckeho práva spočíva v tom, že strana, ktorá ma poskytnúť peňažné plnenie (cenu diela), nenadobudne vlastnícke právo k protiplneniu (dielu), kým peňažné plnenie neposkytne v celom rozsahu. Zmyslom výhrady vlastníctva je zabezpečiť zaplatenie ceny diela, tak aby bol zhotoviteľ jeho vlastníkom v každej etape zhotovovania diela.

V súvislosti s výhradou vlastníctva sa v praxi vyskytujú problémy s jej obchádzaním, a to v prípadoch, ak zhotovované dielo nadobudne charakter rozostavanej stavby - v takom prípade právna úprava umožňuje, aby sa ako vlastník zapísal do katastra nehnuteľností objednávateľ za predpokladu, že je ako stavebník uvedený v stavebnom povolení, nakoľko príslušný okresný úrad nemá povinnosť ex offo skúmať existenciu výhrady vlastníctva. V prípade, že zhotovované dielo nadobudlo charakter stavby v právnom zmysle a po zhotoviteľovi, ktorému svedčí výhrada vlastníctva vykonávali práce na tejto stavbe iné subjekty, ich stavebná činnosť, resp. dokončenie diela je vo vzťahu k vlastníctvu pôvodného zhotoviteľa irelevantná, t.j. nemá na toto vlastníctvo žiaden vplyv.

Vznik stavby ako veci v právnom zmysle

Z hľadiska vymedzenia stavby ako veci v právnom zmysle je dôležité určiť moment vzniku stavby. Vznik stavby ako veci podľa práva nemožno spájať len s jej stavebnou dokončenosťou. Stačí, ak je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, v ktorom je už nezameniteľným spôsobom individualizovaná.

V otázke momentu vzniku stavby ako nehnuteľnej veci judikatúra súdov vyvodila, že pre posúdenie, kedy dochádza k vzniku stavby je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci - týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V tomto okamihu vznikne i vlastníckeho právo k stavbe. Tento záver je konzistentný aj s platnou právnou úpravou - podľa ustanovenia § 3 ods. 15 katastrálneho zákona sa pod rozostavanou stavbou spôsobilou na zápis v katastri nehnuteľností rozumie stavba aspoň v takom stupni rozostavanosti, pri ktorej je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. V nadväznosti na uvedené nemožno prehliadnuť ani definíciu stavby v ustanovení § 119 ods. V tejto súvislosti možno poukázať tiež na súdnu prax, podľa ktorej stavba ako vec v zmysle práva spravidla vzniká v okamihu, kedy je už jednoznačným a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia.

Iba do doby, časovo i kvalitatívne tomuto okamihu predchádzajúcej, možno hovoriť o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníctva k stavbe vytvorením veci. Ak je však stavba ako vec v zmysle práva už druhovo a individuálne určená, potom dokončovacie práce sa na už vytvorených vlastníckych vzťahoch nijako nepremietnu. Všetko, čo takto k pôvodnej stavbe v dôsledku jej dostavby prirastie, náleží vlastníkovi pôvodnej, teda už vzniknutej veci. (PR 7/1995 - rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 31.5.1995, sp.zn. 3 Cz 57/1992 in: Štenglová/Plíva/Tomsa a kolektív: Obchodní zákonník. Komentář. 13. Vydání, C. H. Beck, 2010, s. Z konštantnej judikatúry teda vyplýva, že pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú len k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci - k tomu pri nadzemných stavbách dochádza vytvorením stavu, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu, v ktorom už vzniklo aj vlastnícke právo k stavbe, sú pre takto vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné, aj keď náklady na ne mnohonásobne prevýšia už vynaložené náklady. Všetko, čo v dôsledku prístavby, prestavby, inej stavebnej zmeny alebo dokončovacích prác tak prirastie ku stavbe, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku. Je pritom nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, lebo vznik stavby nie je totožný s jej stavebným dokončením (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.6.2005, sp.zn. 22 Cdo 1135/2005; rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 5.2.2002, sp.zn.

To, že sa výhrada vlastníctva v zmysle § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka nevzťahuje iba na hnuteľné veci vyplýva zo samotného textu a výkladu právnej úpravy. Predmetné ustanovenie používa pojem zhotovovaná vec, pričom vecami sa rozumejú hnuteľné a nehnuteľné veci. Navyše logickým a jazykovým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k rovnakému záveru, pretože z použitého slovného spojenia „zhotovuje vec na pozemku“ zreteľne vyplýva, že na pozemku sa spravidla zhotovujú stavby, resp. nehnuteľné veci. Z logiky a kontextu ustanovenia § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že v rade prípadov ho bude potrebné vzťahovať práve na nehnuteľnosti - pravidelne vtedy, kedy predmetom diela bude stavba. Použitý pojem zhotovované dielo pokrýva všetky štádiá, ktorými dielo prechádza od začiatku prác až po jeho finálne dokončenie. Z uvedeného vyplýva, že výhrada vlastníctva sa vzťahuje na ktorúkoľvek fázu zhotovovania diela a takisto zahŕňa aj dokončené dielo. Takýto výklad je v súlade s účelom dojednanej výhrady vlastníctva, ktorou sa má zabezpečiť zaplatenie ceny za dielo tým, že vlastníkom zhotovovanej veci je až do zaplatenia ceny za dielo zhotoviteľ, čo vytvára tlak na objednávateľa, aby si splnil svoj peňažný záväzok. Svojou podstatou plní inštitút výhrady vlastníctva zabezpečovaciu funkciu, t.j. Hlavným účelom, ktorý výhrada vlastníckeho práva sleduje, je teda zabezpečiť zhotoviteľovi diela zaplatenie ceny diela s tým, že zostane vlastníkom až do úplného zaplatenia ceny diela. Je tak chránený svojim vlastníckym právom tak proti objednávateľovi, ako i proti tretím osobám. Kým výhrada vlastníckeho práva v prospech zhotoviteľa trvá, nemôže objednávateľ s vecou (zhotovovaným dielom) voľne nakladať a na vec sa vo vzťahu k nemu hľadí ako na cudziu vec. Momentom nadobudnutia vlastníctva na strane objednávateľa je až úplné zaplatenie ceny za dielo, t.j. Na existenciu a trvanie výhrady vlastníctva zhotoviteľa nemá vplyv, či bolo dielo iba rozostavané alebo dokončené; rozhodujúcou skutočnosťou je zaplatenie ceny diela - až v tomto momente výhrada vlastníctva zaniká a vlastníkom diela sa stáva objednávateľ.

Podľa súčasnej konštrukcie právnej úpravy je výhrada vlastníctva istým spôsobom oslabená, pretože objednávateľ, ktorý je zároveň osobou uvedenou v právoplatnom stavebnom povolení sa môže v prípade dostatočnej rozostavanosti stavby nechať zapísať do katastra nehnuteľností ako vlastník. Tejto situácii je možné predísť jedine tým, že ako stavebník v stavebnom povolení bude vystupovať zhotoviteľ. Inak je zhotoviteľ vystavený riziku, že svoje vlastnícke právo bude musieť uplatňovať súdnou cestou, aby dosiahol zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. V tomto smere by sa žiadala novelizácia katastrálneho zákona, ktorá by vyžadovala pre zapisovanie stavieb od strán zmluvy o dielo predloženie príslušného dokumentu preukazujúceho komu prislúcha vlastníctvo k dielu. Do úvahy by prichádzala aj príslušná zmena stavebného zákona, kde by sa už v rámci stavebného konania vyžadovalo pri vydávaní stavebného povolenia uvedenie osoby, ktorá sa považuje za vlastníka, pričom v katastrálnom konaní by sa už preukazovalo napr.

Práva a povinnosti zhotoviteľa

Už z prvého ustanovenia k zmluve o dielo vyplýva, že jednou zo základných povinností zhotoviteľa je vykonať dielo. Obchodný zákonník ďalej ustanovuje, že dielo je povinný vykonať nasledovným spôsobom:

• na svoje vlastné náklady,
• na svoje vlastné nebezpečenstvo,
• v dojednanom čase alebo v primeranom čase s prihliadnutím na povahu konkrétneho zhotovovaného diela,
• ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

Povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo na vlastné náklady

V praxi zásadne platí, že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na vlastné náklady. Zhotoviteľ je tak povinný znášať náklady na dielo až do času, kým mu nevznikne nárok na jeho zaplatenie objednávateľom. Zákon však nezakazuje zmluvným stranám dohodnúť sa napríklad na preddavku na plnenie od objednávateľa zhotoviteľovi. Objednávateľ môže zaplatiť vopred aj celú cenu diela. Rozdiel oproti Občianskemu zákonníku je v tomto prípade však taký, že zhotoviteľovi nevzniká právny nárok na preddavok pri diele, ktoré si vyžaduje značné náklady, alebo je vykonávané po častiach. V tomto prípade ide o dohodu strán, kedy objednávateľ môže poskytnúť preddavok, ale nie je to jeho zákonná povinnosť. Môže sa tak však zmluvnou povinnosťou.

Povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo na vlastné nebezpečenstvo

Zhotoviteľ vykonáva dielo samostatne a nie je pritom viazaný pokynmi objednávateľa. Viazanosť pokynmi objednávateľa mu však môže vyplynúť zo zmluvy, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú. Zhotoviteľ postupuje pri vykonávaní diela s náležitou odbornou starostlivosťou a pritom znáša škody na zhotovovanom diele. Postup pri zhotovovaní diela tiež určuje zhotoviteľ. Pri zhotovovaní diela tak nie je povinný sa riadiť pokynmi objednávateľa, pokiaľ tieto nie sú dohodnuté medzi zmluvnými stranami a uvedené v zmluve. Dielo je riadne vykonané jeho vykonaním a ukončením bez vád.

Povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo v dojednanom čase

Riadnym vykonaním diela dochádza k zániku záväzku. Riadnym ukončením sa rozumie ukončenie v dohodnutej lehote a bez vád. Objednávateľ nie je povinný prevziať dielo s vadami, Obchodný zákonník mu to však nezakazuje. Objednávateľ môže prevziať aj dielo, ktoré má vady, prípadne nie je dokončené. V takomto prípade záleží na zmluvných stranách, ako sa dohodnú. Môžu si ustanoviť pre takýto prípad zmluvnú pokutu za omeškania zhotoviteľa a mali by si dohodnúť aj to, kto nedokončené dielo dokončí, za akých podmienok, prípadne právo objednávateľa na odstúpenie od zmluvy v situácii, ak zhotoviteľ ani dodatočne nezabezpečí riadne zhotovenie diela. Je dôležité si uvedomiť, že pri vadnom plnení nedochádza k zániku samotného záväzku. V prípade, že objednávateľovi nevzniklo právo odstúpiť od zmluvy, alebo toto právo nevyužil, dôjde k zmene záväzku na nároky vzniknuté z vadného plnenia. K zániku záväzku zo zmluvy o dielo môže následne dôjsť až odstránením vád diela zhotoviteľom.

Zhotoviteľ môže odovzdať dielo aj pred dojednaným časom. Takému postupu však môže brániť výslovná dohoda zmluvných strán v zmluve, že to nie je možné. Dohoda o čase plnenia nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo a jej platného vzniku. Ak však jeden z účastníkov trvá na tom, aby bola doba zhotovenia ustanovená v zmluve, musia si ju v nej zmluvné strany uviesť. Ak v zmluve nedôjde k určeniu času, je zhotoviteľ povinný vykonať dielo v primeranom čase podľa povahy zhotovovaného diela. Zmluvné strany si v konečnom dôsledku môžu dohodnúť aj odovzdanie diela po častiach, ak takéto časti môže objednávateľ užívať aj samostatne.

Ďalšie povinnosti zhotoviteľa

Pri zhotovovaní diela má zhotoviteľ napríklad aj nasledovné ďalšie povinnosti:

• Zákon ustanovuje, že objednávateľ je povinný odovzdať zhotoviteľovi v ustanovenom čase veci určené v zmluve, ktoré sú určené na vykonanie diela. Zhotoviteľ sa prevzatím týchto vecí stáva ich skladovateľom. Za tieto veci zodpovedá a po ukončení diela je povinný ich objednávateľovi vrátiť.
• Ak objednávateľ neobstaral veci potrebné na vykonanie diela, môže to urobiť zhotoviteľ sám.
• Ak veci obstaral objednávateľ a zhotoviteľ na nich našiel vady, je povinný bez zbytočného odkladu na tieto vady a prípadnú nevhodnosť vecí objednávateľa upozorniť.
• Zhotoviteľ je povinný strpieť kontrolu diela ešte pred jeho splnením a v priebehu jeho plnenia.
• Zhotoviteľ je tiež povinný vždy a bez zbytočného odkladu upozorniť objednávateľa na nevhodné pokyny alebo veci, ktoré mu priniesol a majú slúžiť na zhotovenie diela. Musí tak urobiť ihneď po ich zistení.
• Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi na dohodnutom miesto, alebo na miesto ustanovenom Obchodným zákonníkom v § 554 a nasledujúcich.

#

tags: #vlastníctvo #diela #obchodný #zákonník #podmienky