
Článok sa zaoberá problematikou nemajetkovej ujmy a nároku na odškodnenie v prípadoch, keď k nej došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci. Analyzuje relevantnú legislatívu, judikatúru a praktické aspekty uplatňovania nároku na odškodnenie.
Základným právnym predpisom upravujúcim zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody, rozsah náhrady a postup pri uplatňovaní nároku.
Pôvodná právna úprava zodpovednosti štátu za škodu bola obsiahnutá v zákone č. 58/1969 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1969. Avšak, zmeny spoločenských pomerov a požiadavky na efektívnejšiu ochranu práv občanov viedli k potrebe novelizácie tejto právnej úpravy.
Dôležitým medzinárodným dokumentom, ktorý ovplyvňuje oblasť zodpovednosti štátu za škodu, je Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"). Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať ustanovenia Dohovoru, vrátane práva na spravodlivé súdne konanie a práva na účinný prostriedok nápravy.
Nesprávny úradný postup môže mať rôzne formy a prejavy. Typickým príkladom je prieťah v konaní, ktorý predstavuje porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Ďalšie formy nesprávneho úradného postupu zahŕňajú porušenie procesných pravidiel, nečinnosť orgánu verejnej moci alebo vydanie rozhodnutia na základe nezákonného postupu.
Prečítajte si tiež: Nesprávny výpočet dane?
Prieťahy v konaní sú častým prejavom nesprávneho úradného postupu. Posúdenie, či ide o neprimerané prieťahy, závisí od okolností konkrétneho prípadu, ako je zložitosť veci, správanie účastníkov konania a aktivita súdu. V správnom konaní sú lehoty na rozhodnutie stanovené zákonom, zatiaľ čo v súdnom konaní neexistuje presná lehota, v ktorej musí sudca rozhodnúť.
Ak orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, zhromažďuje podklady a hodnotí zistené skutočnosti, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa môžu prejaviť v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť hodnotené v zmysle ustanovení upravujúcich nezákonné rozhodnutie.
Nemajetková ujma predstavuje zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorý spôsobuje nemateriálnu škodu. Môže ísť o zásah do cti, dobrej povesti, súkromia alebo iných osobnostných práv. Náhrada nemajetkovej ujmy má za cieľ kompenzovať poškodenému nemateriálnu škodu, ktorú utrpel v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy sa posudzuje s prihliadnutím na závažnosť zásahu a jeho dôsledky pre poškodeného. Zákon č. 514/2003 Z.z. stanovuje, že výška náhrady nemajetkovej ujmy nesmie presiahnuť sumu určenú pre obete násilných trestných činov. Pri určovaní výšky náhrady sa zohľadňujú okolnosti prípadu, ako sú intenzita zásahu, trvanie následkov a dopad na život poškodeného.
Pre vznik nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať príčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. To znamená, že musí existovať priama a bezprostredná väzba medzi konaním orgánu verejnej moci a vzniknutou škodou. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale je potrebné preukázať, že škoda by bez tohto konania nevznikla.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Ak občanovi vznikla škoda v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, má právo uplatniť nárok na náhradu škody. Postup pri uplatňovaní nároku zahŕňa niekoľko krokov, ktoré je potrebné dodržať, aby bol nárok úspešný.
Prvým krokom je predbežné prerokovanie nároku s príslušným ústredným orgánom. Príslušný orgán sa určuje podľa oblasti štátnej správy, v ktorej pôvodný orgán konal. Napríklad, pri súdnych rozhodnutiach je príslušným orgánom Ministerstvo spravodlivosti SR. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku musí obsahovať údaje o žiadateľovi, veci, ktorej sa nárok týka, titule nároku, spôsobe vzniku škody, požadovanej sume a orgáne, ktorý škodu spôsobil. Ústredný orgán je povinný nárok uspokojiť alebo zamietnuť do šiestich mesiacov.
Ak ústredný orgán nárok zamietne alebo sa v lehote šiestich mesiacov nevyjadrí, má poškodený právo podať žalobu na súd. Žaloba sa podáva na okresnom súde v obvode, kde bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo kde došlo k nesprávnemu postupu. Konanie pred súdom je oslobodené od súdnych poplatkov. V žalobe je potrebné uviesť okolnosti, ktoré umožňujú preukázať vznik škody, určiť výšku náhrady a priložiť dôkazy o škode.
V súdnom konaní má žalobca povinnosť preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Žalobca nemusí dokazovať úmysel alebo zanedbanie zo strany štátneho orgánu, stačí preukázať príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním orgánu verejnej moci. Pri skutočnej (majetkovej) škode je potrebné preukázať jej výšku dôkazmi, napríklad faktúrami za právne služby alebo inými dokladmi, ktoré dokazujú výdavky či straty spôsobené zásahom. Pri nemajetkovej ujme je potrebné podrobne popísať zásah a jeho vplyv na život, zdravie či spoločenské uplatnenie osoby.
Príkladom sporu o odškodnenie za nesprávny úradný postup je prípad sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Okresný súd Bratislava I mu priklepol odškodnenie 150-tisíc eur za nesprávny úradný postup zo strany Generálnej prokuratúry SR. Prokuratúra sa voči rozhodnutiu odvolala, pričom namieta najmä výšku odškodnenia. Prípad sa týka potvrdeného prepisu telefonátu medzi Harabinom a narkobarónom Bakim Sadikim.
Prečítajte si tiež: Vzor sťažnosti
tags: #nespravny #uradny #postup #nemajetkova #ujma #odskodnenie