Vlastníctvo médií na Slovensku: Koncentrácia moci a jej dôsledky

Úvod

Vlastníctvo médií je na Slovensku dlhodobo diskutovanou témou, najmä v súvislosti s koncentráciou mediálnej moci v rukách finančných skupín a jednotlivcov. Táto koncentrácia vyvoláva obavy o nezávislosť a pluralitu médií, ako aj o ich vplyv na verejnú mienku a demokratické procesy.

Koncentrácia vlastníctva a oligarchizácia mediálneho trhu

Pojem „oligarchizácia mediálneho trhu“ sa na Slovensku objavuje čoraz častejšie. Dôvodom sú aktivity finančných skupín, ako je Penta, ktorá kúpila viaceré noviny a časopisy a podľa rôznych zdrojov sa zaujíma aj o kúpu spoločnosti CME, do ktorej patrí televízia Markíza.

Aktivity finančnej skupiny Penta

Penta má dnes v portfóliu široké spektrum titulov. V rámci vydavateľstva News and Media Holding (NMH), ktoré vlastní, vydáva okrem iného napríklad denník Plus Jeden deň či týždenníky Plus 7 dní a Trend. V roku 2023 NMH potvrdili status najsilnejšieho vydavateľského domu. K širokej škále webov a printových titulov pribudla akvizícia roku 2023, a to je bulvárny denník Nový Čas a jeho online podoba čas.sk. Pluska.sk je dokonca na absolútnej špičke návštevnosti slovenských webov, čas.sk sa pohybuje zhruba na piatom mieste. Pod značkou News and Media Holding vychádzajú lifestylové, spoločenské, odborné, ekonomické, detské, ale aj hobby tituly. Vlani oznámili dohodu s vydavateľstvom Ringier Axel Springer Slovensko o kúpe časti portfólia (ŽIVOT, Nový Čas pre Ženy, Eva, Madam Eva a i.). Denník Nový Čas kupuje podnikateľ Anton Siekel. Ak by Penta, prípadne jej blízka firma, získala kontrolu aj nad Markízou, jej pozícia na trhu by bola neotrasiteľná.

Zákon o vysielaní a retransmisii a jeho obchádzanie

Zákaz vlastniť na Slovensku dve a viaceré televízie, celoplošné rádiá či kombináciu televízia a denník upravuje od roku 2000 zákon o vysielaní a retransmisii. Jeho úlohou je zabrániť prílišnej koncentrácii médií v jedných rukách. Obísť ho však nie je ťažké.

Reakcie politikov a snahy o úpravu legislatívy

Ako prvý na realitu tichej oligarchizácie reagoval minister kultúry Marek Maďarič. „Prílišná koncentrácia mediálnej moci poškodzuje demokraciu,“ vyhlásil ešte v októbri, keď sa informácie o záujme Penty o Markízu objavili prvý raz. „Je možnosť ísť cestou registra a možno aj nejaké ďalšie účinné veci. Budeme sa snažiť nájsť lepšiu právnu úpravu, než funguje dnes. Dnešná právna úprava je v tomto deravá,“ skonštatoval šéf rezortu. Ku konkrétnym krokom však odvtedy nedošlo. Aktuálne začala problém riešiť strana SPOLU Miroslava Beblavého. Líder SPOLU s kolegyňami Vierou Dubačovou a Simonou Petrík prišli s novým návrhom. Minister kultúry sa k tomu vyjadril kladne. „Poslanec Beblavý ma informoval, že pripravili novelizáciu založenú na podobnej myšlienke, ako som ju prezentoval. Pokiaľ bude ich návrh dobrý a účinný, vôbec sa nebránim tomu, aby sme ho zakomponovali do nášho zákona,“ vyhlásil šéf rezortu.

Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku

Stanovisko finančnej skupiny Penta

„Podobné návrhy vnímame v prvom rade ako politický populizmus, ktorý rieši neexistujúci problém,“ reagoval na snahy o úpravu zákona hovorca Penty Gabriel Tóth. Finančná skupina rešpektuje zákon o krížovom vlastníctve a vo svojom podnikaní vždy dodržuje platnú legislatívu. Vlastníctvo médií pre ňu podľa Tótha nemá byť výnimkou. „Reálne skúsenosti z toho, ako sme sa správali a ako sa správame v pozícii investora, či vlastníka mediálnych domov, nie sú dôvodom na obavy zo zneužívania médií v prospech našich, či iných záujmov,“ dodáva Tóth v reflexii na aktuálne dianie na mediálnom trhu.

Vývoj vlastníctva médií po vzniku samostatného Slovenska

Od vzniku slovenského štátu prešlo viac ako 25 rokov a za ten čas mnoho médií vzniklo, mnoho zaniklo a aj tie, ktoré vytrvali, neraz zmenili majiteľov aj smerovanie. Najvýraznejším obdobím, čo sa mediálnej politiky týka, boli deväťdesiate roky, kedy sa začali do médií najviac dostávať súkromní vlastníci, zahraničný kapitál a mnohé ďalšie išli cestou zjednocovania pod jednu sieť. Mnohé slovenské médiá dnes majú v rukách nadnárodné spoločnosti a do veľkej miery finančné skupiny, ktoré majú blízko k politike a často vlastníctvo médií považujú za svoj „jadrový kufrík“.

Príklady zmien vlastníckych štruktúr

• Pravda: Tento denník bol ešte v roku 1994 vlastnený samotnými redaktormi, ktorí predali svoje akcie Harvardským fondom Juraja Širokého. V roku 2006 Široký predal celý podiel vo vydavateľstve Perex, ktorý vydával Pravdu anglickej spoločnosti Northcliffe International. V roku 2010 si Perex kúpila česká spoločnosť Florena Praha a ako vlastník bol uvádzaný Karol Biermann. Tento stav trval až do doku 2018, kedy sa vedenia ujala OUR MEDIA SR, ktorej vlastníkom je česká OurMedia. Tá patrí podnikateľovi a senátorovi Ivovi Valentovi a mediálnemu podnikateľovi Michalovi Voráčkovi. Perex vydáva okrem denníka Pravda aj niekoľko internetových magazínov.
• TA3: Jediná plne spravodajská televízia na Slovensku vysiela od septembra 2001. Televíziu založila spoločnosť C.E.N. a o dva roky neskôr sa navýšením základného imania zo štyroch na 67 miliónov slovenských korún, stala väčšinovým vlastníkom J&T Finance Group. V roku 2007 však prišlo k zmene a hlavným akcionárom televízie TA3 sa stala spoločnosť Grafobal Ivana Kmotríka. Tým sa však podnikanie J&T v médiách neskončilo. Naopak, de facto si s Kmotríkom vymenili televíziu JOJ za TA3.
• JOJ: Televízia JOJ začala svoju históriu písať v roku 2002, avšak nezačínala od nuly, ale vyrástla z TV Global, ktorú kúpila Česká produkční Invest televízia Nova. Už v júli 2002 do televízie však vstúpil Grafobal Group podnikateľa Ivana Kmotríka a v roku 2004 sa stal jej 90 % vlastníkom. V januári 2007 do JOJ vstúpila vtedajšia J&T Media Enterprises s akcionárom Petrom Korbačkom.
• Markíza: Jej začiatky v roku 1996 boli divoké a zakladateľom bol Pavol Rusko, no už o dva roky neskôr sa spoločnosť Gamatex, vďaka pohľadávke voči Pavlovi Ruskovi, stala dominantnou Slovenskej televíznej spoločnosti, ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME (Central European Media Enterprises) prevádzkovala televíziu. V roku 2000 Kočner predal Gamatex spoločnosti STS. Vlastníkom televízie je teraz spoločnosť CME.
• Nový Čas: Po tom, ako sa Ringier Axel Springer Slovakia začala špecializovať len na internetové médiá, predala Nový čas a ujal sa ho Anton Siekel v podobe spoločnosti FPD Media. Finančník má aj svoje vlastné vydavateľstvo Publishing House. K novému času patrí aj Nový Čas Nedeľa, ako aj ich online platformy.
• News and Media Holding: Vydavateľský dom, ktorý poskupoval množstvo slovenských médií a zaradil ich pod jednu strechu pod hlavičkou finančnej skupiny Penta. Pod vplyvom Penty sa tak ocitli v kooperácii kedysi samostatné periodiká a News and Media Holding sa stala najväčšou slovenskou mediálnou spoločnosťou printových a online titulov s najširším portfóliom. Oficiálne na Slovenskom trhu funguje od roku 2014 a akvizíciami sa dostala k množstvu titulov. Pohltila vydavateľov ako TREND Representative, MEDIA MAGAZÍN, Centrum Holdings, SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, či Život Publishing. Vlastní tak periodiká ako TREND, Plus 7 dní, Život, GEO, Plus Jeden Deň a celý rad internetových magazínov.
• Petit Press: Vydavateľstvo vlastní periodiká SME, Korzár a regionálne noviny My a Echo a pred necelými piatimi rokmi do neho významným spôsobom vstúpila finančná skupina Penta. Svoj podiel v Petit Presse kúpila od nemeckej vydavateľskej skupiny Rheinische Post. Neskôr sa vlastnícke pomery upravili v prospech Prvej slovenskej investičnej skupiny, ktorá zakladala denník SME. Alexej Fulmek sa stal minoritným akcionárom. V súčasnosti Prvá slovenská investičná skupina vlastní 57,5 percenta a Penta 39,5 percenta akcií spoločnosti Petit Press.
• Ringier Axel Springer Slovakia: Predstavuje najväčšie multimediálne vydavateľstvo na Slovensku. Pod jeho krídla spadajú značky Azet.sk a Aktuality.sk. Ringier Axel Springer Slovakia sa stal najväčším prevádzkovateľom internetového obsahu na Slovensku. Vlastní magazíny ako Diva, Noizz a mnohé ďalšie. Ringier Axel Springer SK väčšinovo vlastní Ringier Axel Springer a menšinu niekdajší otec Azetu Milan Dubec.
• MAFRA Slovakia: Zverenecké fondy v Česku preslávil český premiér Andrej Babiš, ktorý do nich uložil akcie spoločností Agrofert a SynBiol. Práve Agrofertu patrí aj MAFRA Slovakia, vďaka ktorým Babiš vlastní aj slovenské médiá ako Hospodárke noviny, Stratégie, Fit magazín, či Evitu a niekoľko ďalších periodík. Český premiér tak má svoje aktivity aj v slovenskej mediálnej oblasti.
• N Press, s.r.o.: Zakladateľmi boli Matúš Kostolný, Tomáš Bella, Lukáš Fila, Konštantín Čikovský a Juraj Javorský. Impulzom vytvorenia projektu bol vstup finančnej skupiny Penta do spoločnosti Petit Press. V roku 2015 podpísal Denník N zmluvu s investormi, ktorými sa stali šiesti spolumajitelia spoločnosti ESET v zložení Maroš Grund, Rudolf Hrubý, Richard Marko, Peter Paško, Miroslav Trnka a Anton Zajac. Investori za 1,2 milióna eur získali 51 percentný podiel vo firme. V priebehu prvého štvrťroka 2017 získalo akcie Denníka N 39 zakladajúcich členov redakcie. Počet akcionárov tak spolu so spolumajiteľmi Esetu a členmi vedenia vydavateľstva narástol na 50.

Hodnotenie pôsobenia Penty v médiách

V súvislosti s pripomenutím si 30.výročia založenia SME, bolo hlavne na stránkach tohto média opublikovaných viacero článkov a rozhovorov, ktoré sa okrem iného zamýšľali aj nad stavom médií na Slovensku. Dotkli sa aj pôsobenia Penty a to nielen v samotnom Petit Presse (vydavateľovi SME), ale aj v slovenských médiách ako takých. Ak by som mal zhrnúť kľúčové tvrdenia, ktoré sa v tomto kontexte objavili, tak sa jednalo predovšetkým o nasledovné:

• Penta nevie manažovať médiá, nerozumie im a ako vlastník zlyháva
• Penta chcela na konci roku 2014 nepriateľsky ovládnuť SME, Alexej Fulmek jej v tom bránil a znemožnil, aby mala Penta akýkoľvek dosah na novinársky obsah. Odchodom Penty z Petit Pressu bol tento boj úspešne zavŕšený

Pohľad zvnútra na pôsobenie Penty v médiách

Na konci leta 2014 Penta oznámila svoj vstup do vydavateľstva 7 PLUS a ekonomického vydavateľstva Trend Holding. Nasledovali správy o vstupe Penty aj do Petit Pressu. V priebehu roku 2015 Penta integrovala obidve vydavateľstvá (7 PLUS a Trend Holding) do spoločnosti News and Media Holding - NMH. V priebehu ďalších rokov urobila Penta prostredníctvom NMH ešte dve menšie akvizície. Kúpila od Petit Pressu dcérsku spoločnosť Duel Press, ktorá vydáva periodiká v maďarskom jazyku - denník ÚjSzó a týždenník Vasárnap. A na jeseň 2017 kúpilo NMH od Ringier Axel Springer Media AG ich printové magazíny na slovenskom trhu. Manažérsky príbeh Penty v slovenských médiách je tak možné vnímať cez dve kľúčové aktivity:

• Konsolidáciu trhu, hlavne v oblasti printových magazínov
• Ale najmä transformáciu tradičných printových vydavateľstiev do digitálu tzv. - digital first stratégia

To, ako sa Pente podarilo zrealizovať svoje zámery je možné verifikovať cez optiku finančných ukazovateľov, t.j. porovnanie finančnej výkonnosti NMH s konkurenciou na slovenskom trhu a cez vývoj čitateľského záujmu. Samotné finančné ukazovatele sú rovnako reflexiou schopnosti osloviť a získať čitateľov, čo sa odráža na záujme inzerentov o produkty mediálneho domu. Záujem čitateľov najlepšie demonštrujú ukazovatele ako je vývoj predaného nákladu v printe a vývoj počtu reálnych užívateľov (RU) v online, resp. počet zhliadnutých online videí. Z pohľadu digitálnej transformácie je potrebné si uvedomiť, že na konci roku 2014 predstavovali médiá NMH v dominantnej miere tradičné printové vydavateľstvá, ktoré významne zaostávali za svojou slovenskou konkurenciou na online.

Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu

Čo ukazujú čísla a fakty?

• Penta sa podarilo významne zväčšiť hodnotu NMH. Čiastočne aj cez akvizície, ale najmä cez významný rast nových online tržieb, vynikajúci výkon obchodu NMH a zároveň vplyvom menšieho poklesu predaja kľúčových titulov v porovnaní s konkurenciou
• V hlavných tituloch a produktoch zaznamenalo NMH masívny nárast čitateľov prostredníctvom RU, čo bolo dôsledkom úspešnej transformácie tradičných printových redakcií do onlinu a intenzívnym technologickým rozvojom. Napríklad aj vytvorením vlastného redakčného systému (CMS), ktorý aktuálne implementuje aj česká mediálna skupina Vltava Labe Media, do ktorej Penta vstúpila na začiatku roku 2016
• NMH vytvorilo nový lokálny trh online videa. S počtom takmer 70 mil. zhliadnutých videí (údaj za rok 2022) je NMH absolútnym trhovým lídrom, pričom celá jeho domáca konkurencia sa k takémuto výkonu ani len nepribližuje
• NMH sa od roku 2015 postupne prepracovalo na lídra slovenského trhu v segmente printových a online médií a to nielen finančnými ukazovateľmi, ale najmä najvyšším zásahom v podobe čítanosti svojich printových a online produktov. Každý mesiac NMH predá platiacim čitateľom okolo 2 milióny kusov svojich výtlačkov, ktoré si kupuje v priemere 850-tisíc čitateľov mesačne. Takýto počet platiacich čitateľov nemá žiadny z konkurentov NMH
• Ekonomické výsledky NMH znamenajú, že mediálny dom si dokáže zarobiť na svoju prevádzku a aj investície vlastnou činnosťou, pričom nepotrebuje finančné injekcie od akcionára, či iných donorov

Toto sa o mnohých iných mediálnych domoch na slovenskom trhu nedá povedať. Nezávislosť je nepochybne cenná hodnota, no nevzniká len tým, že ju vyhlásime a napíšeme do názvu firmy, obdobne, ako najdemokratickejším štátom na svete často nie sú krajiny, ktoré majú vo svojom názve slovo „demokratická“. Jedným zo zásadných prejavov nezávislosti je ekonomická nezávislosť, schopnosť zarobiť si na svoje živobytie. A ideálne bez toho, aby bolo pri tom nutné obchádzať zákony a uľavovať si od nákladov napríklad „zamestnávaním“ masy novinárov cez živnosť. Od vstupu do médií, pôsobí Penta a NMH na klesajúcom trhu. Čelili sme a naďalej čelíme množstvu problémov, aj v súvislosti s kvalitou obsahu a aj obmedzeným množstvom talentov, ktoré ponúka malý slovenský trh. Pre Pentu bol vstup do médií vstupom do nového segmentu, s ktorým sme nemali ako investor žiadnu historickú skúsenosť. Som presvedčený, že fakty a čísla dokazujú, že sa pod akcionárskou taktovkou Penty, podarilo manažmentu a ľuďom pracujúcim v NMH dosiahnuť vynikajúce výsledky, ktoré sú nepochybne nadštandardom slovenského trhu.

Hrdinský boj o zachovanie nezávislosti Denníka SME

Pred vstupom Penty ovládali Petit Press, a.s. dvaja akcionári, každý vlastnil 50%. Slovenská podnikateľská skupina pod vedením Petra Vajdu - Prvá slovenská investičná (PSIS) a nemecká vydavateľská skupina RBVG. Medzi RBVG a PSIS existovala akcionárska zmluva, ktorá obsahovala aj klauzulu o predkupnom práve. V prípade predaja, zmluva umožnila druhému partnerovi dorovnať ponuku a získať tak 100% vlastnícky podiel. Týmto spôsobom bola vytvorená poistka, aby v prípade odchodu PSIS, či RBVG z vlastníckej štruktúry, nemohol do nej vstúpiť proti vôli druhého akcionára iný investor. RBVG začali v priebehu roku 2014 transparentne a s vedomím PSIS a aj vrcholového vedenia Petit Pressu, predávať svoj vlastnícky podiel. Ich rokovania s PSIS stroskotali, kvôli nedohode na cene. RBVG začali jednať s inými možnými záujemcami. Na konci augusta 2014 došlo k podpísaniu kúpno-predajnej zmluvy, kedy sa Penta stala súčasťou transakcie, ktorá spustila rozruch okolo jej vlastníckeho vstupu do Petit Pressu. Medzi koncom augusta až 9.októbrom 2014 zároveň plynula lehota, počas ktorej mohla spoločnosť PSIS uplatniť svoje akcionárskej práva a v súlade s akcionárskou zmluvou sa rozhodnúť, či dorovná ponuku Penty a sama kúpi zvyšný 50% podiel.

Ak mala PSIS úprimný záujem zabrániť vstupu Penty do Petit Pressu, mohla tak urobiť jednoduchým dorovnaním ceny. A samotná cena pritom nebola priveľmi vzdialená od sumy, ktorú PSIS na začiatku ponúkala RBVG. Rozdiel bol menej ako 20%. PSIS sa však rozhodla, že túto možnosť nevyužije. Slobodné rozhodnutie jedného z vlastníkov (RBVG), ktorý sa rozhodol naložiť so svojim majetkom tak, že ho predá a Penta ho kúpila, znamenal vstup investičnej skupiny do vlastníckej štruktúry Petit Pressu. Nejednalo sa o žiadne nepriateľské prevzatie, ale o transakciu, ktorá sa diala presne v súlade s tržnými pravidlami a plne v súlade s akcionárskou zmluvou, ktorá existovala medzi PSIS a RBVG. Emócie, ktoré do toho dávali zástupcovia PSIS a aj predseda predstavenstva Alexej Fulmek, maskovali neochotu PSIS zaplatiť RBVG tržnú cenu za ich vlastnícky podiel. Vyvolávanie emócií v podobe negatívnej medializácie a výziev malo vytvárať na RBVG tlak, aby od transakcie s Pentou odstúpili a akceptovali ponuku PSIS na nižšiu kúpnu cenu. Nič viac a nič menej.

Zvyšná časť príbehu je pomerne známa, tak ju spomeniem len heslovite. Penta nakoniec nadobudla 45% podiel, urobila v záujme stabilizácie Petit Pressu dobrovoľný a veľkorysý ústupok a súhlasila s tým, že bude pôsobiť v minorite, pričom ponechala majoritnému akcionárovi PSIS manažérsku kontrolu. Nová akcionárska zmluva, ktorá bola podpísaná hneď na začiatku roku 2015 zo svojej podstaty zabraňovala akýmkoľvek možným pokusom zasahovať zo strany Penty do tvorby redakčného obsahu, čo nikdy ani nebol zámer.

Ak by Penta chcela pôsobiť v Petit Presse silovo, mohla si napríklad po troch rokoch spätne odkúpiť 5% podiel a dorovnať svoju pozíciu na úroveň PSIS. Akcionárska zmluva jej takýto postup umožňovala. Penta túto možnosť nevyužila, naopak v auguste 2017 súhlasila, aby PSIS nadobudla 60% podiel. Neskôr Penta umožnila, aby sa akcionármi vydavateľstva stali ďalšie fyzické osoby, najmä Alexej Fulmek, či Peter Mačinga. Toto všetko nie sú kroky, ktoré by bolo možné interpretovať ako prejav silového správania Penty s cieľom ovládnuť Petit Press a získať kontrolu nad redakčným obsahom. Počas celého svojho pôsobenia v Petit Presse, Penta ustanovenia akcionárskej zmluvy dôsledne dodržiavala, takže nie som si vedomý toho, akým spôsobom malo dochádzať k jej snahe ovládnuť redakciu a pred akými útokmi musel Alexej Fulmek redakciu chrániť. Penta mala niekoľkokrát vážne výhrady voči tomu, akým spôsobom pristupuje redakcia k spracovávaniu výstupov, ktoré sa týkali Penty. Tieto výhrady sa riešili striktne v súlade s ustanoveniami akcionárskej zmluvy na úrovni Dozornej rady a nikdy neznamenali žiadne zásahy zo strany Penty do práce redakcie.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec

Penta sa rozhodla odísť z vlastníckej štruktúry Petit Pressu predovšetkým preto, že nedokázala nájsť s PSIS a vedením mediálneho domu zhodu v názoroch na strategické smerovanie. V dlhodobej minoritnej pozícii nedávalo takéto pôsobenie zmysel a preto, keď sa objavila výhodná príležitosť na predaj, Penta takúto ponuku akceptovala. Svoje pôsobenie v Petit Presse Penta ukončila v apríli 2021, kedy predala 39,5% vlastnícky podiel zahraničnej spoločnosti MDIF. Jednalo sa pre Pentu o výhodnú transakciu, za tržnú cenu.

V neposlednom rade by som chcel v súvislosti s touto témou poukázať aj na to, že redaktori Denníka SME, ktorí sa rozhodli na protest voči vstupu Penty odísť z Petit Pressu a založiť Denník N, pôsobili naďalej počas svojej výpovednej lehoty (jeseň 2014 - začiatok roka 2015) v Denníku SME. Ten v tomto období bezohľadne a opakovane zneužívali na to, aby propagovali vytvorenie svojho nového produktu a odlákali Denníku SME čitateľov. Takéto správanie by sa v štandardnom trhovom prostredí dalo považovať za nekalú konkurenciu v podobe zneužívania majetku a vedomého znehodnocovania hodnoty podniku zo strany odchádzajúcich zamestnancov, ktorí tak robili kvôli zištným osobným dôvodom. Je v tomto kontexte úsmevné, že v roku 2015, kedy Penta právoplatne vstúpila do Petit Pressu a kedy Denník SME opustila väčšina redakcie, aby založili konkurenčný produkt, dosiahol Petit Press jeden z najlepších finančných výsledkov za uplynulé desaťročie.

Alternatívne médiá a ich vplyv

Až nečakane výrazne zasiahol do slovenského mediálneho prostredia vstup spravodajského webu hlavnespravy.sk. Ďalším veľmi úspešným a zaujímavým mediálnym projektom je mesačník Zem a Vek. Jeho sila a mienkotvornosť je priamo úmerná zúrivým útokom takzvaného mediálneho mainstreamu. Ďalším paradoxom tohto média je skutočnosť, že programovo odmieta inzerciu, čo je síce z hľadiska čitateľov veľmi sympatické, z vydavateľského hľadiska je to však veľmi problematické rozhodnutie. Napriek tomu mesačník Zem a Vek vytvoril zo svojich čitateľov silnú podpornú komunitu, pravidelne organizuje výjazdy po Slovensku, stretáva sa so svojimi čitateľmi, ak im v tom aktuálna lokálna moc nezabráni. Známe sú relatívne časté náhle zrušenia besied na základe zásahu miestnych papalášov. O obrovských obavách z aktuálnej moci takéhoto alternatívneho média hovorí nepredstaviteľná šikana jednej učiteľky, ktorá si dovolila spomenúť pred žiakmi, že číta tento časopis. Aj z týchto symptómov môžeme jednoznačne konštatovať, že nežijeme v slobodnej spoločnosti, na strane druhej každý tlak vytvára protitlak.

tags: #vlastnictvo #médií #na #Slovensku