Historický vývoj vlastníctva obce na Slovensku

Úvod

Vlastníctvo obce je komplexná téma s hlbokými koreňmi v histórii. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, prešlo vlastníctvo obcí zložitým vývojom, ktorý bol ovplyvnený politickými, ekonomickými a sociálnymi zmenami. Tento článok sa zameriava na historický vývoj vlastníctva obce na Slovensku, s dôrazom na kľúčové udalosti a zmeny, ktoré formovali súčasný stav.

Vlastníctvo obce v období Rakúsko-Uhorska

Predchodcom súčasného katastra nehnuteľností boli pozemkové knihy zavedené ešte počas Rakúsko-Uhorska. V týchto knihách sa štandardne zapisovali mená a priezviská vlastníkov pozemkov. Tieto pozemkové knihy predstavovali základ evidencie vlastníctva, avšak ich rozsah a presnosť boli obmedzené.

Vlastníctvo obce počas socializmu

S nástupom socializmu prichádzalo k postupnému potlačovaniu vlastníckych práv, ktoré vyvrcholilo v roku 1951, kedy prišlo k zrušeniu povinnosti evidovať vlastníkov v pozemkových knihách, keďže vlastnícke právo už nevznikalo zápisom do pozemkovej knihy. O trinásť rokov neskôr prišlo k úplnému zrušeniu pozemkových kníh, a tak už nebolo možné pokračovať ani v dobrovoľnom zapisovaní vlastníckych práv. Tento krok mal zásadný dopad na evidenciu a preukazovanie vlastníctva, keďže štát prevzal kontrolu nad väčšinou nehnuteľností.

Obnova vlastníctva po roku 1989

Kataster nehnuteľností bol následne zriadený až v roku 1992 s účinnosťou od 1. Na zmiernenie následkov, ktoré zapríčinila chýbajúca evidencia vlastníkov nehnuteľnosti, mali od roku 1995 slúžiť konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, v ktorom sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“).

Problémy s identifikáciou vlastníkov

S ohľadom na historický vývoj, Slovensko trápi nielen vysoká miera rozdrobenosti pozemkov, ale aj ich neznáma vlastnícka štruktúra. V praxi tento stav spôsobuje nepríjemnosti pri domáhaní sa vlastníckeho práva po predkoch, či pri kúpe pozemku nezisteného vlastníka alebo jeho využívaní. Kým v prvom prípade nie je v katastri o vlastníkovi zapísaný žiaden identifikačný údaj, v druhom prípade je síce meno a priezvisko vlastníka známe, no nemožno ho identifikovať ako konkrétnu osobu.

Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku

Správa pozemkov s neznámym vlastníkom

Správa lesných pozemkov nezistených vlastníkov prináleží Lesom Slovenskej republiky, štátnemu podniku (ďalej len „LSR”). Oprávnenie SPF a LSR pri správe pozemkov nezistených vlastníkov nespočíva len v možnosti pozemky užívať alebo ich prenajímať [4], ale zahŕňa aj zriadenie vecného bremena, zrušenie spoluvlastníctva a vzájomné vyporiadanie alebo prevod vlastníctva z taxatívne vymedzených dôvodov. Vlastnícke právo neznámeho vlastníka je, s poukazom na právomoci SPF a LSR, chránené iba čiastočne. Ak SPF alebo LSR prevedie vlastníctvo k pozemkom s nezisteným vlastníkom, alebo zriadi vecné bremeno, či vyporiada spoluvlastníctvo a vlastník si uplatní svoje právo, patrí mu náhrada vo výške, ktorú SPF alebo LSR prijal podľa cenových predpisov platných v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa uplatnenia práva. Napriek tomu, že vlastníctvo sa nadobúda zápisom do katastra nehnuteľností, oprávnenie SPF a LSR k pozemkom s neznámym vlastníkom nezaniká zápisom (v tom čase už známeho) vlastníka pozemku do katastra, ale až doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k takémuto pozemku.

Ako identifikovať neznámeho vlastníka

Najjednoduchšie by mala identifikácia prebiehať pri pozemkoch so zapísaným živým vlastníkom bez ďalších identifikačných údajov, no ani v tomto prípade sa možno nebudete vedieť vyhnúť pátraniu v archívoch súdov, obcí, krajov, či iných štátnych alebo neštátnych organizácií, ktoré by mohli disponovať listinou, ktorá vám pomôže neznámeho vlastníka identifikovať. Ideálnymi dokumentmi sú rodný list, sobášny list, či kópia občianskeho preukazu alebo cestovného pasu, no prijatý by mal byť akýkoľvek dokument, ktorý dokáže zabezpečiť riadnu identifikáciu nezisteného vlastníka. Problém môže nastať, ak v danej lokalite žije menovec identifikovaného vlastníka. V takom prípade môže Okresný úrad, katastrálny odbor, žiadať napr. V prípade, že osoba, ktorá je v katastri zapísaná ako nezistený vlastník, už nežije, je potrebné overiť, či k pozemku po poručiteľovi prebehlo dedičské konanie. Najjednoduchšie je obrátiť sa na príslušný okresný súd, ktorý by mal informáciou o ukončenom alebo prebiehajúcom dedičskom konaní disponovať. Ak dedičské konanie po poručiteľovi neprebehlo, je potrebné podať návrh na začatie dedičského konania alebo návrh na začatie dodatočného dedičského konania, ak neprebehlo dedičstvo iba k danej nehnuteľnosti. Návrh na začatie dedičského konania môže podať iba dedič poručiteľa. Dedičské konanie sa však začína aj z úradnej povinnosti a bez návrhu. Ak nie ste dedičom, ale máte záujem na začatí dedičského konania, v ktorom bude vlastník pozemku identifikovaný, môžete podať na príslušný súd podnet na začatie dedičského konania. Ak budú dané dôvody na začatie dedičského konania, súd rozhodne o jeho začatí bez návrhu, ale na základe Vášho podnetu. Ak nie je známe ani meno a priezvisko nezisteného vlastníka, najvhodnejším zdrojom informácii bude pozemková kniha, predchodca súčasného katastra nehnuteľností, v ktorej by mohli byť aspoň niektoré údaje k minulým alebo súčasným vlastníkom zapísané. Na poskytnutie údajov z pozemkovej knihy je potrebné podať žiadosť, čo už je v súčasnosti možné aj elektronicky, pomocou eID karty.

Snahy o riešenie problematiky nezistených vlastníkov

Problém nezistených vlastníkov sprevádza Slovensko od nepamäti, a tak za čas existencie samostatnej Slovenskej republiky boli viackrát predložené návrhy zákonov, ktorých cieľom bolo problematiku nezistených vlastníkov vyriešiť, či už čiastočne alebo komplexne. Posledným pokusom o úpravu vlastníckych práv k pozemkom nezistených vlastníkov bola Predbežná informácia k návrhu zákona o pozemkoch nezistených vlastníkov PI/2022/109 z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky („MH“) zo dňa 12. Návrh zákona mal priniesť správne konanie, ktoré by upravilo prechod práv k pozemkom nezistených vlastníkov na štát. V konaní má byť poskytnutý dostatočný čas na uplatnenie vlastníckych práv právnych nástupcov nezistených vlastníkov. Po začatí konania správny orgán vytvorí zostavu pozemkov s nezisteným vlastníkom, ktorá bude obsahovať všetky dostupné údaje o predmetných pozemkoch a spoluvlastníckych podieloch. Správny orgán zverejní túto zostavu verejnou vyhláškou aj v spolupráci s obcou na lehotu, ktorou sa zabezpečí dostatočný čas na uplatnenie individuálnych nárokov právnych nástupcov nezistených vlastníkov k pozemkom, ktoré budú predmetom konania. Prvú skupinu majú tvoriť pozemky, ku ktorým právny nástupca pôvodných nezistených vlastníkov žiaden nárok neuplatnil. Výsledkom takéhoto konania bude rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým prejde vlastníctvo pozemkov a spoluvlastníckych podielov nezistených vlastníkov na štát. Druhá skupina pozemkov sa bude skladať z pozemkov nezistených vlastníkov, ku ktorým bol nárok právneho nástupcu nezisteného vlastníka na vlastnícke právo k pozemku uplatnený a vlastníctvo takéhoto pozemku na štát neprejde. Návrh myslel aj na situácie, keď pozemok nebude možné vydať do vlastníctva právneho nástupcu. Je zrejmé, že MH si uvedomuje, že svojím návrhom môže zasiahnuť do mimoriadne citlivého základného ľudského práva, akým vlastnícke právo nepochybne je, a preto v záujme zmiernenia intenzity zásahu bude možné konanie obnoviť v lehote 10 rokov odo dňa vydania rozhodnutia o pozemkoch v prvej skupine. Do času zverejnenia Právneho žurnálu prebehlo pripomienkové konanie predbežnej informácie, ktoré bolo skončené 25. mája 2022. Napriek tomu, že v súčasnosti nejestvuje komplexná právna úprava, ktorá by zabezpečila automatickú, úplnú a riadnu identifikáciu vlastníkov, zistiť identifikačné údaje nezisteného vlastníka môže ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba z verejne dostupných zdrojov. Ak bude takáto osoba pri jej pátraní úspešná, Okresný úrad, katastrálny obor, na základe jej žiadosti o vykonanie záznamu vlastníka identifikuje a do katastra zapíše.

Rozdrobenosť pozemkov a jej dôsledky

V dôsledku historického vývoja, ale aj platného právneho stavu vo veci evidencie vlastníctva pozemkov sú spoluvlastnícke podiely jednotlivých vlastníkov veľmi rozdrobené - jeden pozemok, z ktorého často stačí na predmetnú stavbu len niekoľko m2, vlastní mnoho spoluvlastníkov. Týchto spoluvlastníkov môže byť až niekoľko desiatok, ale aj niekoľko stoviek. Po roku 1989 sa u nás v rámci reštitúcií tiež najprv začalo s obnovovaním dedičstiev, a to v prípadoch, keď pozemky zdedil len jeden dedič. To viedlo k ďalšiemu nezmyselnému drobeniu aj tak už väčšinou malých spoluvlastníckych podielov na ešte menšie. Toto zastavil až zákon č. 180/1995 Z. z. o pôde, ktorý stanovil na drobenie a dedenie pozemkov mimo zastavaného územia obce minimálny veľkostný limit - 2 000 m2 pri poľnohospodárskej pôde a 5 000 m2 pri lesnej pôde. Toto drobenie sa reguluje osobitným finančným odvodom až do výmery 20 000 m2.

Evidencia vlastníctva a jej zmeny

Evidencia vlastníckych vzťahov k pôde prešla za posledné storočia viacerými zmenami. Z nášho pohľadu má reálny význam evidencia vlastníckych vzťahov najmä v pozemkovej knihe (v tzv. pozemkovoknižných vložkách), a to na základe zákona č. 95/1871 r. z. Tam sa však už od 1. 4. 1964 nové vlastnícke vzťahy nezapisovali, ale v prípade zmeny vlastníctva sa na základe zákona č. 22/1964 Zb. začali zapisovať do tzv. Od 1. 1. 1993 sa na základe zákona č. 265/1992 Zb. a zákona č. 266/1992 Zb. Vlastníctvo sa môže evidovať aj v listinách, ktoré nemusia byť zapísané ani v pozemkovej knihe, ale ani na listoch vlastníctva. Tieto listiny majú platnosť najmä z toho dôvodu, že do účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. V tomto zákone vznikol aj nový druh vlastníctva, tzv. socialistické vlastníctvo. To platí aj v prípade iných nadobúdaní vlastníctva, napríklad v dražbe, rozhodnutím súdu, vyvlastnením, v konaní o pozemkových úpravách a pod. Keď sa v roku 1964 v súvislosti s účinnosťou zákona č. 22/1964 Zb. prestal do pozemkovej knihy zapisovať nový vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam, zvolila sa taká prax, že pri každej zmene vlastníctva sa nový vlastník zapísal už do listu vlastníctva v tzv. Tento zápis nebol často z technických príčin úplný, najmä pri poľnohospodárskej pôde vznikali tzv. V pôvodnej pozemkovoknižnej vložke sa väčšinou urobila pri aktuálne menenom vlastníkovi iba poznámka, že došlo k zmene, a vyznačilo sa číslo listiny, ktorou k tejto zmene vlastníctva došlo, napríklad číslo dedičského uznesenia alebo číslo registrácie zmluvy na Štátnom notárstve a pod. V súčasnosti sa cielene rieši obnova evidencie vlastníckych vzťahov po jednotlivých katastrálnych územiach, a to prostredníctvom zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, ktorého podstatou je identifikácia vlastníckeho vzťahu k jednotlivým pozemkom v danom katastrálnom území mimo zastavaného územia obce a nové usporiadanie vlastníckych vzťahov v danom území, t. j. Zjednodušene povedané, v konaní sa identifikujú vlastníci pozemkov, vypočíta sa ich reálne vlastnená výmera v m2 a hodnota pozemkov a vytvoria sa pre nich iné vhodné parcely v zmysle kritérií, ktoré predpisuje zákon. Trochu zjednodušenú obnovu evidencie vlastníckych práv v konkrétnom katastrálnom území rieši zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (zákon o pôde), prostredníctvom ktorého sa riešia, zjednodušene povedané, iba vlastnícke pomery v katastrálnom území mimo zastavaného územia obce - tzv. ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) - bez možnosti sceľovania a vhodnejšieho usporiadania pozemkov. V tomto procese je zaujímavé, že ani v hlavnom meste SR Bratislave nie je ešte v súčasnosti tento proces ukončený a v niektorých katastrálnych územiach (napr. Ak ide o štátnu pôdu alebo preukázateľne skonfiškovanú pôdu, stále môže nastať situácia, že skutočným vlastníkom je osoba nezapísaná ani v pozemkovej knihe, ani na liste vlastníctva. Vtedy treba zasa skúmať prvotné listiny, konfiškačné rozhodnutia, prídelové listiny atď. Obomi týmito konaniami - pozemkovými úpravami a konaniami tzv. Napriek dlhodobým snahám štátu o aktualizáciu evidencie vlastníctva v katastri nehnuteľností a napriek zákonnej povinnosti vlastníkov aktualizovať svoje údaje o vlastníckom vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným v katastri nehnuteľností je stále veľmi veľké percento tzv. Zastupovanie takýchto nezistených vlastníkov majú zo zákona na starosti Slovenský pozemkový fond (SPF), ak ide o poľnohospodársku pôdu v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. o pôde, a Lesy Slovenskej republiky (LSR) v zmysle zákona č. 326/2005 Z. z. Problémom však zostáva otázka, koho všetkého zahŕňa pojem nezistený vlastník, pretože definícia uvedeného pojmu je v zákone o pôde nejasná a napriek dlhoročnej snahe niektorých subjektov dlhodobo zaoberajúcich sa problematikou majetkovoprávneho usporiadania (ďalej aj „odborná verejnosť“) sa tento pojem dodnes nepodarilo legislatívne doriešiť. Osobitnou kapitolou je evidencia a nakladanie s pozemkami pozemkových spoločenstiev. Túto problematiku rieši v súčasnosti zákon č. 97/2013 Z. z. Najčastejšie ide o tzv. Podľa tohto zákona pozemky, ktoré sú v pozemkovom spoločenstve obnovenom podľa zákonov prijatých po r. 1989, patria do spoločného hospodárstva a sú spoločnou nehnuteľnosťou, ktorá je nedeliteľná, okrem v zákone taxatívne uvedených prípadov - napríklad ak sa mení účelové využitie spoločnej nehnuteľnosti alebo jej časti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o ochrane a využití poľnohospodárskej pôdy č. 220/2004 Z.

Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu

Príklady historického vývoja vlastníctva v obciach

Pre lepšie pochopenie historického vývoja vlastníctva obce je užitočné pozrieť sa na konkrétne príklady obcí na Slovensku.

Kosihovce

Obec Kosihovce sa spomína od roku 1135 pod názvom Kukezu, v roku 1295 dostala meno Kezev, neskoršie meno Kezw a to v roku 1353, roku 1448 Keszihocz, v roku 1484 Kesziholcz, neskoršie Kezyhowcz, v roku 1773 Keszihovce a v roku 1920 dostala terajšie meno Kosihovce, po maďarsky Dacsókeszi. Táto obec patrila rodine Dacsóvcom, ktorá pochádza z rodu Dobók, ich predok bol Dacsó Demeter z roku 1280, z jeho synov Ondreja, Dacsóho a Lóránta (1337-1353) sa rod rozšíril. Synovia Demetera v roku 1337 dostali južnú časť terajších Neniniec, Plachtiniec a Dacsov Lomu. Dacsó a Lóránt v roku 1353 dostali a zároveň sa stali zálohovanými vlastníkmi terajších Kamenných Kosíh. Rod Dacsó sa rozšíril o synov Mikuláša, Jána a Štefana. Štefanov syn Pavel sa potom stal vlastníkom Kosihoviec. Podľa neho obec dostala meno Dacsókeszi v XIX. storočí. Jeho celé meno bolo: Keszihóci - Dacsó - Lami - Dacsó Pál. Umrel v roku 1890. V 19.storočí po ich vymretí patrila obec Benickovcom, neskoršie Palástiovcoma a Hellovcom. Uvedený veľkostatkári dali obrábať majetok nájomníkom. Nájomníci boli: Ágoston a Jambor. Hellovi nájomníci boli Staus Zorád, Lenger Lubke Gustáv a Grone Eugen, ktorému patrila obec až do vzniku JRD. Roku 1910 veľkostatkár Hell doviedol prvého cigáňa do dediny, ktorý sa volal Jankeľ Ján. Tento robil kováčske práce, napr. reťaze. V roku 1715 mala obec kurín, mlyn a 13 domácností. V roku 1720 mala 22 domácností, v roku 1828 už 124 domov a 743 obyvateľov. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, pestovali najmä obilniny, zemiaky, kukuricu, zeleninu a zaoberali sa vinohradníctvom. V roku 1535 bol v obci postavený rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v rannorenesančnom štýle. Upravený bol v roku 1827, ďalšia úprava bola v roku 1961. Z 18. storočia tu bol aj kaštieľ Dacsó, postavený v neskorobarokovom štýle. Upravený bol v druhej polovici 19. storočia, neskôr zbúraný pre stavbu terajšej bytovky. Okrem rímskokatolíckeho kostola tu je aj evanjelický, neoklasický z roku 1874. Spočiatku slúžil ako modlitebňa, až v roku 1930 sa postavila veža a dostala táto modlitebňa podobu kostola. Obec v roku 1869 mala 651 obyvateľov. Okolo roku 1872 - 1875 pustošila v dedine cholera, ktorá pomerne zriedila obyvateľstvo. Vidíme to aj v tom, že v roku 1880 mala dedina už len 591 obyvateľov. O desať rokov neskôr už mala 604 a v roku 1900 už 647 obyvateľov. V hornom konci obce bol aj mlyn, ktorého majiteľ bol Hell, ale len do roku 1917. Neskoršie ho dal do používania Jánovi Képešovi. Tento v roku 1920 postavil nový mlyn, ktorý bol poháňaný parou.

Obchody v Kosihovciach

Obec mala i niekoľko obchodov a to potraviny a pohostinstvo. Prvý súkromný obchod - pohostinstvo mal Schwarz okolo 18. storočia. Okolo 19. storočia potom mal Weis obchod, kde sa predávali aj potraviny ako soľ, ocot, cukor… Ďalším obchodníkom bol Kón, ktorý už okrem potravín predával aj textil. Obchodovali ešte Klein, Kríž, Ventúra, ale to čo predávali nebolo uvedené.

Školstvo v Kosihovciach

Škola bola a aj zostane vždy jedným dôležitým bodom nášho života. Škola sa začínala stavať v roku 1913 ale sa vybudovali len základy. Stavbu začali robiť len po prvej svetovej vojne a dokončili ju v roku 1925. Do roku 1945 boli dve školy: katolícka a evanjelická. Materská škola bola v 50 - 60 rokoch v súkromných bytoch, neskoršie v spomínanom kaštieli. Materská škola sa začala stavať až v roku 1973.

Ďalšie udalosti v Kosihovciach

Od roku 1938 až do roku 1944 bola obec pripojená k Maďarskej republike. 30.12.1944 ju obsadili vojská Sovietskej armády. Boje, v ktorých padlo 124 sovietskych vojakov, trvali asi štyri dni. Mnoho ľudí sa z vojny nevrátilo ako napr. Štriho Štefan, Fónod Ladislav, Fónod Štefan, Kováč Ján. V decembri 1944 boli Pavel a Štefan Kováč na úteku z vojny zastrelení v Heršáni. Rodinu Ventúrovcov, ktorí boli židovského pôvodu deportovali do pracovných táborov. V roku 1946 sa malo začať vysťahovanie ľudí Maďarskej národnosti, ale to sa neuskutočnilo. Uskutočnilo sa vysťahovanie ľudí do Čiech vo februári 1947. Medzi vysťahovalcov patrili: Filip Ján, Vido Štefan, Zaťko Michal… . V roku 1948 sa založilo MNV. V roku 1949 sa začala výstavba kultúrneho domu. Bol dokončený v roku 1951. Na terajšom mieste kultúrneho domu stál kaštieľ zemepána Hella, ktorý zomrel v roku 1916. Založenie JRD sa uskutočnilo 14.8.1950. Výstavba nového obchodu 1970 - 1972 a kolaudácia potoka Čurgov 1.12.1976. Dom smútku sa dokončil pomocou akcie „Z„ v roku 1976.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec

Kultúrne dedičstvo Kosihoviec

Kultúrne dedičstvo tvoria historické a kultúrne hodnoty vytvorené predchádzajúcimi generáciami bez ohľadu na dobu a miesto ich vzniku. Predstavuje hmotné i nehmotné veci a predmety, jednotlivé objekty, ucelené súbory a komplexy. Historické a kultúrne hodnoty vytvorené predchádzajúcimi generáciami je potrebné ochraňovať. V území sa nachádzajú historické urbanisticko-architektonické štruktúry s pamiatkami architektúry niekoľkých storočí, ľudového staviteľstva s regionálnymi osobitosťami prvkov a štruktúr. Obce môžu v zmysle zákona číslo 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, § 14, ods. 4 rozhodnúť o utvorení a odbornom vedení evidencie pamätihodností obce. Do evidencie pamätihodností obce možno zaradiť okrem hnuteľných vecí a nehnuteľných veci aj kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam obce. Rozhodnutia vo veci pamätihodností obcí sú prerokované v obecných zastupiteľstvách a schválené uzneseniami.

Ľudová architektúra v Kosihovciach

Základ dnešného usporiadania obce bol navrhnutý okolo roku 1869, z tohto obdobia pochádzajú najstaršie ľudové domy. Dedina je charakterizovaná ako „obec pri hradskej“. Výstavba je prevažne murovaná z konca 19. a 1. pol. 20. storočia. Domy sú troj- a viacpriestorové, podpivničené, so stĺpovou pavlačou na dvorovej strane. Majú valbové strechy pod tvrdou krytinou. Hospodárske budovy sú radené za domami vo dvoroch. Na fasádach sú znaky secesie. Prvým stavebným materiálom bolo drevo, blato, kameň, domy sa zvonku kalili na bielo. V neskoršom období sa stavali domy z váľkov (ílové blato a slama). Prednú a dvorovú časť domu chránili odkvapy. Kolmý trojuholníkový štít neskôr obili doskami, otvory boli formované v tvare hviezdy, mesiaca, slnka alebo kvetu. Domy chudobných ľudí pozostávali z troch častí: vstupná časť, izba (kuchyňa s murovanou pecou slúžila aj ako spálňa) a komôrka. Pec zaberala 1/6 izby, bola štvorhranná a vrch mala plochý, okolo pece boli umiestnené lavice. Z vrchu pece bol vyvedený na povalu „dymovod - dymník“, dym išiel na povalu, kde sa rozplynul, domy nemali komín. Kuchyňu volali „pitar“. Na domoch boli malé okná (potiahnuté látkou alebo kožou). Domy mali podlhovastý tvar, v jednom dome a na jednom spoločnom dvore žilo aj viac rodín. Vo vinohradoch, boli vyhlbované vinohradnícke pivnice. Pivnice sú tvorené vo forme chodby a sú vydlabané do pieskovca. Väčšina pivníc bez budovy je vo vinohrade zoradená do radu. Prístrešok do vchodu pivnice bol občas zosilnený kamennou klenbou.

#

tags: #vlastníctvo #obce #historický #vývoj