Vlastníctvo predmetov dlhodobej spotreby v domácnostiach: Štatistický pohľad na Slovensko

Úvod

Článok sa zaoberá štatistickým pohľadom na vlastníctvo predmetov dlhodobej spotreby v slovenských domácnostiach, pričom analyzuje dáta o materiálnej deprivácii a jej dopadoch na rôzne skupiny obyvateľstva. Využívame dáta Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) z európskeho zisťovania EU SILC 2020, ako aj ďalšie relevantné zdroje, aby sme poskytli komplexný obraz o situácii. Cieľom je poukázať na trendy, regionálne rozdiely a faktory, ktoré ovplyvňujú schopnosť slovenských domácností zabezpečiť si základné potreby a predmety dlhodobej spotreby.

Metodológia a indikátory materiálnej deprivácie

Štatistický úrad SR, rovnako ako ostatné štatistické inštitúcie v EÚ, skúma indikátor materiálnej deprivácie prostredníctvom 9 faktorov, ktoré sú považované za zásadné pre stanovenie minimálneho štandardu domácnosti. Tieto indikátory zahŕňajú:

1. Schopnosť zaplatiť neočakávané výdavky.
2. Možnosť dopriať si týždennú dovolenku mimo domova.
3. Schopnosť zabezpečiť si mäsité jedlo každý druhý deň.
4. Vlastníctvo automobilu.
5. Schopnosť uhrádzať nedoplatky na hypotékach, pôžičkách či prevádzkových nákladoch spojených s bývaním.
6. Schopnosť udržiavať primerané teplo v domácnosti.
7. Vlastníctvo práčky.
8. Vlastníctvo televízora.
9. Vlastníctvo telefónu.

Na základe týchto indikátorov sa vyhodnocuje miera materiálnej deprivácie, ktorá udáva podiel ľudí, ktorí čelia vynútenému nedostatku aspoň v troch z deviatich skúmaných indikátorov. Závažná materiálna deprivácia sa týka ľudí, ktorí trpia nedostatkom v štyroch a viac indikátoroch.

Materiálna deprivácia na Slovensku v roku 2020

V roku 2020 sa materiálna deprivácia týkala 12,6 % obyvateľov Slovenska, čo predstavuje 677-tisíc osôb. V porovnaní s rokom 2019 ide o pokles o 2,6 percentuálneho bodu. Miera závažnej materiálnej deprivácie dosiahla 5,9 %, čo zodpovedá 318-tisíc Slovákom. Z dlhodobého hľadiska je možné hovoriť o klesajúcom trende závažnej materiálnej deprivácie.

Najčastejšie pociťované nedostatky

Medzi najčastejšie pociťované nedostatky v roku 2020 patrili:

Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku

1. Neschopnosť zaplatiť si týždňovú dovolenku mimo domu raz za rok: Tento nedostatok pociťovalo takmer 35 % obyvateľov Slovenska, čo predstavuje približne 1,9 milióna ľudí.
2. Neschopnosť čeliť neočakávaným finančným výdavkom vo výške zhruba 370 eur: Tento problém uviedlo 26 % populácie, teda 1,4 milióna osôb.
3. Neschopnosť zabezpečiť si mäsité jedlo každý druhý deň: Tento nedostatok sa dotýkal takmer 12 % slovenskej populácie, čo predstavuje 634-tisíc ľudí.

Ďalšie sledované nedostatky

Okrem vyššie uvedených nedostatkov sa v roku 2020 prejavovali aj ďalšie materiálne nedostatky:

• 7,7 % Slovákov si nemohlo dovoliť automobil.
• 6,7 % priznalo nedoplatky na hypotékach, pôžičkách či prevádzkových nákladoch spojených s bývaním alebo pravidelnými službami.
• 5,7 % obyvateľov si finančne nemohlo dovoliť udržiavať doma primerané teplo.

Regionálne rozdiely

Pri oboch mierach materiálnej deprivácie boli na Slovensku zaznamenané výrazné regionálne rozdiely. V roku 2020 sa v Bratislavskom kraji tri a viac nedostatkov týkalo života 6,7 % obyvateľov, zatiaľ čo v Banskobystrickom kraji to bolo až 20,8 % ľudí.

• Banskobystrický kraj: V tomto kraji je situácia najhoršia, pričom takmer 26 % obyvateľov bolo v roku 2019 vystavených materiálnej deprivácii. V roku 2020 tu 22 % obyvateľov nemohlo dovoliť mäsité jedlo každý druhý deň.
• Prešovský kraj: V roku 2019 dosiahla materiálna deprivácia 19,5 % obyvateľov.
• Košický kraj: V roku 2019 bolo 17,1 % obyvateľov vystavených materiálnej deprivácii. V roku 2020 mal tento kraj spolu s Banskobystrickým krajom najväčší podiel ľudí s nedoplatkami na hypotékach a pôžičkách (11 % obyvateľov regiónu).
• Bratislavský kraj: Hoci má kraj najnižšiu mieru materiálnej deprivácie, 36 % obyvateľov malo problém čeliť neočakávaným finančným výdavkom.

Vplyv typu domácnosti

Počet obyvateľov ohrozených jednotlivými nedostatkami sa líši aj v závislosti od typu domácnosti. Napríklad, zaplatiť si týždennú dovolenku mimo domu je najväčším problémom pre osamelých seniorov (65 % osôb) a domácnosti s dvoma dospelými a tromi a viac deťmi. Naopak, domácnosti s dvoma deťmi boli ohrozené len necelými 3 % obyvateľov. Neschopnosť zabezpečiť si mäsité jedlo každý druhý deň sa najviac dotýkala neúplných domácností s deťmi a osamelých seniorov.

Faktory ovplyvňujúce spotrebu domácností

Spotreba domácností je ovplyvnená viacerými faktormi, pričom najdôležitejším je disponibilný dôchodok. Všeobecne platí, že čím vyšší je disponibilný dôchodok domácností, tým vyššie sú aj ich výdavky na spotrebu. Domácnosti rozdeľujú svoje dôchodky na nákup spotrebných statkov a služieb, na úspory a platbu daní.

Úspory a investície

Úspory zohrávajú významnú úlohu pre zabezpečenie sociálno-ekonomickej stability domácností. Sú funkciou dôchodku - ak rastie dôchodok, rastú aj úspory. Investície predstavujú ekonomický kolobeh tej časti dôchodku, ktorá nebola utratená, ale bola usporená. Investície vedú k akumulácii kapitálu a podporujú ekonomický rast v dlhom období.

Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu

Rozpočet domácnosti

Domácnosť si zostavuje rozpočet, v ktorom plánuje, koľko môže minúť a koľko má zabezpečených zdrojov. Výška príjmov a výdavkov je rozdielna v každej domácnosti. Každá domácnosť má iné požiadavky nielen na množstvo statkov, ale aj na ich kvalitu.

Dopady pandémie COVID-19

Je dôležité sledovať dopady pandémie na výsledky prieskumu za rok 2020. Rastúca nezamestnanosť a nižšie množstvo odpracovaných hodín, vyplatených príplatkov či odmien zasahuje rozpočty spotrebiteľov a môže ovplyvniť nielen plnenie ich finančných záväzkov, ale aj vlastníctvo predmetov dlhodobej spotreby či schopnosti vycestovať na dovolenku.

Sociálno-ekonomický kontext

Ukazovatele materiálnej deprivácie sú súčasťou hodnotenia sociálnej situácie a chudoby v Európe a na Slovensku. Výsledky za rok 2020 potvrdzujú zlepšujúce sa sociálne podmienky pre obyvateľstvo na Slovensku, avšak ukazujú sa silné regionálne rozdiely medzi jednotlivými krajmi. Táto situácia vytvára motivácie pre obyvateľstvo, aby sa za „lepším životom“ či „lepšou prácou“ vysťahovalo do iného regiónu či iného štátu.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec

tags: #vlastníctvo #predmetov #dlhodobej #spotreby #v #domácnosti