Vymeriavací základ dôchodkového poistenia v roku 2004 na Slovensku

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o vymeriavacom základe dôchodkového poistenia v roku 2004 na Slovensku, s dôrazom na zmeny, ktoré priniesol zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Zásadné zmeny v sociálnom poistení od roku 2004

Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý zásadným spôsobom zmenil dovtedajší systém sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa začala vykonávať sociálne poistenie, ktoré pozostávalo zo šiestich samostatných poistných systémov:

• Nemocenské poistenie
• Dôchodkové poistenie (starobné a invalidné poistenie)
• Úrazové poistenie
• Poistenie v nezamestnanosti
• Garančné poistenie
• Poistné do rezervného fondu solidarity

Tieto zmeny sa dotkli aj samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), najmä v oblasti platenia a odvádzania poistného.

Povinnosti SZČO v nemocenskom a dôchodkovom poistení

Účasť na poistení do 30. júna 2004

Podľa predchádzajúcej právnej úpravy mali SZČO povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ak boli účastné na týchto poisteniach. Povinná účasť vznikla od 1. júla 2003 do 30. júna 2004 tým SZČO, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2002 bol vyšší ako 121 000 Sk. Týmto osobám vznikla povinnosť platiť poistné vo výške 4,8 % na nemocenské poistenie a 28 % na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ bol stanovený na 4 000 Sk, 3 000 Sk alebo 2 000 Sk mesačne, prípadne 2 700 Sk mesačne, ak sa poskytla úľava na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Maximálny vymeriavací základ bol 32 000 Sk mesačne v zmysle zákona č. 274/1994 o Sociálnej poisťovni.

SZČO, ktoré boli povinne účastné na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení k 31. decembru 2003, boli povinne nemocensky a dôchodkovo poistené aj po 1. januári 2004:

Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém na Slovensku

• do 30. júna 2004, alebo
• do 30. septembra 2004, ak im bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania.

Táto povinnosť zanikla, ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie zanikli skôr podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení (napr. dňom zániku oprávnenia prevádzkovať živnosť).

Vymeriavací základ do 30. júna 2004

Od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 (resp. do 30. septembra 2004 pre SZČO s predĺženou lehotou na podanie daňového priznania) bol vymeriavacím základom na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové poistenie SZČO suma, z ktorej platila poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie do 31. decembra 2003. To platilo pre všetky SZČO povinne zúčastnené na týchto poisteniach do 31. decembra 2003, vrátane tých, ktoré sa v roku 2003 rozhodli pre osobitný spôsob zdaňovania príjmov (platitelia paušálnej dane).

Ak bola SZČO účastníkom doplnkového dôchodkového poistenia podľa zákona č. 123/1996 o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov, od 1. januára 2004 sa jej vymeriavací základ znížil o výšku príspevkov zaplatených na toto poistenie, najviac však do výšky 3 % jednej dvanástiny základu dane. Výšku zaplatených príspevkov preukázala SZČO potvrdením z príslušnej doplnkovej dôchodkovej poisťovne za rok 2002.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Podľa § 138 ods. 11 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ nemohol byť nižší ako minimálna mzda zamestnancov v pracovnom pomere, odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platila k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platilo poistné. Od 1. januára 2004 bol teda minimálny vymeriavací základ 6 080 Sk mesačne.

Maximálny vymeriavací základ pre povinne dôchodkovo poistenú SZČO na platenie poistného na dôchodkové poistenie bol podľa § 138 ods. 13 zákona o sociálnom poistení:

Prečítajte si tiež: Všetko o výpočte vymeriavacieho základu pre invalidný dôchodok

• v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné (t. j. do 30. júna 2004 bol vymeriavací základ najviac 40 533 Sk mesačne),
• v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Pre povinne nemocensky poistenú SZČO bol maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie:

• v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka jedenapolnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné (t. j. do 30. júna 2004 bol vymeriavací základ najviac 20 267 Sk mesačne),
• v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka jedenapolnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Sadzby poistného od 1. januára 2004

Od 1. januára 2004 sa pre povinne nemocensky poistené a povinne dôchodkovo poistené SZČO novoustanovili sadzby poistného na jednotlivé druhy poistenia a zaviedla sa povinnosť platenia poistného do rezervného fondu pre povinne dôchodkovo poistenú SZČO.

Podľa novej právnej úpravy:

• Povinne nemocensky poistená SZČO platila poistné na nemocenské poistenie vo výške 4,4 % z vymeriavacieho základu.

• Povinne dôchodkovo poistená SZČO platila poistné:

  Prečítajte si tiež: Vymeriavací základ dôchodcu: Kompletný sprievodca

  • na starobné poistenie 20 % z vymeriavacieho základu,
  • na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu,
  • do rezervného fondu 2,75 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom na platenie poistného do rezervného fondu SZČO, ktorá bola povinne dôchodkovo poistená do 30. júna 2004, bol vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na dôchodkové zabezpečenie do 31. decembra 2003. Na určenie minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu platili rovnaké obmedzenia ako na určenie minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie.

Povinnosti od 1. júla 2004

Od 1. júla 2004 (resp. od 1. októbra 2004 pre SZČO s predĺženou lehotou na podanie daňového priznania) vzniklo SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ak jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou v roku 2003 bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, t. j. 12 x 6 080 Sk, teda dosiahol príjem alebo výnos vyšší ako 72 960 Sk.

Ak SZČO nedosiahla príjem zakladajúci povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, mohla sa dobrovoľne poistiť na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie.

Dobrovoľné poistenie

Fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2003 bola dobrovoľne zúčastnená na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, sa po tomto dni považovala za dobrovoľne nemocensky poistenú osobu a dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu. Vymeriavacím základom takejto osoby bola ňou určená suma, pričom na jej určenie platili obmedzenia o minimálnom a maximálnom vymeriavacom základe na platenie poistného na nemocenské poistenie povinne nemocensky poistenej SZČO a obmedzenia o minimálnom a maximálnom vymeriavacom základe na platenie poistného na dôchodkové poistenie povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba platila poistné na nemocenské poistenie 4,4 % z vymeriavacieho základu. Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba platila poistné na starobné poistenie 20 % z vymeriavacieho základu a poistné na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu.

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba bola povinná od 1. januára 2004 platiť poistné do rezervného fondu, a to vo výške 2,75 % z vymeriavacieho základu; na určenie minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu platilo rovnaké obmedzenie ako na určenie minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Výnimky z platenia poistného na invalidné poistenie

Poistné na invalidné poistenie neplatila povinne dôchodkovo poistená SZČO a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, ak:

• mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• splnila podmienky nároku na starobný dôchodok,
• mala priznaný predčasný starobný dôchodok,
• mala priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a nárok na jeho výplatu trval aj po 31. decembri 2003 - poistné na invalidné poistenie sa neplatilo do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

Obdobia, v ktorých bola vylúčená povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, boli uvedené v § 140 zákona o sociálnom poistení.

Spolupracujúce osoby

Podľa predchádzajúcej právnej úpravy za spolupracujúce osoby vykazovala a odvádzala poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie SZČO. Od 1. januára 2004, ak osoba, ktorá do 31. decembra 2003 bola považovaná za spolupracujúcu osobu, a po tomto dni bola dobrovoľne nemocensky alebo dôchodkovo poistenou osobou, bola povinná už sama odvádzať poistné.

Poistenie v nezamestnanosti

S účinnosťou od 1. januára 2004 začala Sociálna poisťovňa vykonávať aj poistenie v nezamestnanosti.

Príspevok na poistenie v nezamestnanosti za mesiac december 2003, splatný v mesiaci január 2004, bola SZČO povinná zaplatiť na účet pobočky Sociálnej poisťovne, zriadený výhradne na tento účel. Tieto účty boli zriadené len na obdobie od 1. januára 2004 do 31. januára 2004 a po tomto období boli zrušené.

Od 1. januára 2004 zanikla SZČO a spolupracujúcej osobe povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Súčasne od uvedeného dňa spolupracujúce osoby stratili zo zákona status spolupracujúcich osôb. Od 1. januára 2004 fyzická osoba, ktorá bola povinná do 31. decembra 2003 platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti ako SZČO a spolupracujúca osoba, mohla byť poistená v nezamestnanosti na báze dobrovoľnosti.

Ak sa SZČO alebo osoba, ktorá bola do 31. decembra 2003 považovaná za spolupracujúcu osobu, rozhodla pokračovať v poistení v nezamestnanosti ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, bolo potrebné, aby sa prihlásila na poistenie v nezamestnanosti podaním prihlášky na tlačive "Registračný list FO" v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta svojho trvalého pobytu.

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti bola pre dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu, ktorým bola ňou určená suma. Táto suma však nemohla byť nižšia ako minimálny vymeriavací základ, t. j. od 1. januára 2004 - 6 080 Sk mesačne a nemohla byť viac ako maximálny vymeriavací základ, t. j. v období:

• od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné (t. j. do 30. júna 2004 bol vymeriavací základ najviac 40 533 Sk mesačne),
• od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Obdobia, v ktorých dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti neplatila poistné na poistenie v nezamestnanosti, boli uvedené v § 140 zákona o sociálnom poistení.

Ďalšie povinnosti SZČO

S účinnosťou od 1. januára 2004 sa zaviedol nový inštitút, a to "prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti", ktorého vznik sa posudzoval rovnako ako zánik poistenia a skončenie prerušenia sa posudzovalo rovnako ako vznik týchto poistení.

SZČO sa prerušovalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom bola vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj v období od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení.

SZČO bola povinná predkladať do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania, vrátane výpisu z opravného daňového priznania; SZČO, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, bola povinná predložiť výpis z daňového priznania do 30. septembra kalendárneho roka.

Všeobecný vymeriavací základ

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v § 11 ustanovuje všeobecný vymeriavací základ ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok.

Sumy všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok z obdobia pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Sumy všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárne roky od roku 2002 do roku 2013 ustanovilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou, ktorá ich vždy do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku zverejní na svojom webovom sídle.

Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 zákona o sociálnom poistení. Suma všeobecného vymeriavacieho základu po roku 2002 za príslušný kalendárny rok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa údajov štatistického úradu a vyhlási ho uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku.

V zmysle zákona o sociálnom poistení dňa 14. apríla 2004 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Opatrením č. 2109/2004-II/1 ustanovilo sumu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2003. Podľa § 1 tohto opatrenia je 172 380 Sk.

Pri výpočte sumy dôchodku sa ako všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia (t. j. v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok) použije všeobecný vymeriavací základ za predposledný kalendárny rok tohto obdobia. To znamená, že všeobecné vymeriavacie základy posledných dvoch kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia budú totožné.

Vplyv na dávky nemocenského poistenia

Od všeobecného vymeriavacieho základu sa odvíja aj výška nemocenských dávok. Od 1. júla 2004 nastali zmeny vo výpočte denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenského. Ak bol denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenského nižší ako maximálny denný vymeriavací základ platný od 1. júla 2004, alebo ak bol denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenského vyšší ako maximálny denný vymeriavací základ platný od 1. júla 2004, postupovalo sa podľa zákona č. 461/2003 Z. z.

Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky nemocenského poistenia podľa § 55 zákona o sociálnom poistení je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky podľa § 56 zákona o sociálnom poistení sa určí ako 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu.

Maximálny denný vymeriavací základ

Zákon o sociálnom poistení v § 287 ustanovuje povinnosť pre zamestnávateľov rozhodovať a vyplácať dávky nemocenského poistenia v roku 2004 do prevzatia rozhodovania a vyplácania dávok nemocenského poistenia od zamestnávateľa Sociálnou poisťovňou.

Maximálny denný vymeriavací základ pri vyplácaní dávok nemocenského poistenia za obdobie práceneschopnosti vzniknutej od 1. júla 2004 bol upravený zákonom.

Príklady zmien vo výpočte dávok

Zvýšenie sumy nemocenského

Ak zamestnanec dosiahol v rozhodujúcom období maximálny denný vymeriavací základ, suma nemocenského sa zvýšila. Napríklad, pri 10 kalendárnych dňoch práceneschopnosti vyplatil zamestnávateľ zamestnancovi náhradu príjmu. Od 11. dňa práceneschopnosti sa suma nemocenského v tomto prípade zvýšila.

Zvýšenie sumy ošetrovného

Podobne, ak zamestnankyňa dosiahla maximálny denný vymeriavací základ, suma ošetrovného sa zvýšila. Ošetrovné sa poskytovalo prvých 10 kalendárnych dní.

Materské

Pri určovaní výšky materského sa postupovalo rovnakým spôsobom s tým, že ošetrovné sa poskytlo najviac za 10 kalendárnych dní a materské v rozsahu najviac 28 týždňov, resp. 37 týždňov za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení.

Nemocenské v ochrannej lehote

Ak sa nemocenské poskytovalo v ochrannej lehote alebo pri zániku nemocenského poistenia v období dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské od 1. do 3. dňa trvania PN bolo 25 % a od 4. dňa 50 % denného vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca bolo obdobie od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa najdlhšie do 10. dňa, alebo v období, počas ktorého sa mu vyplácalo rehabilitačné alebo rekvalifikačné.

Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti sa upravil tak, že vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa vynásobil počtom dní nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v tomto kalendárnom mesiaci. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľoval na dve desatinné miesta nahor.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa bolo obdobie predchádzajúce kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa platilo poistné.

Sadzby poistného a zníženie sadzby na starobné poistenie

Suma poistného sa určovala percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Minimálny vymeriavací základ bol 6 080 Sk/mesiac, ak neplatili výnimky podľa § 138 ods. 16 zákona.

tags: #vymeriavaci #zaklad #dochodkove #poistenie #2004