Vlastníctvo vodnej plochy a súvisiaca legislatíva na Slovensku

Úvod

Vlastníctvo vodnej plochy je komplexná téma, ktorá si vyžaduje znalosť príslušnej legislatívy. Na Slovensku je táto oblasť upravená viacerými zákonmi a predpismi, ktoré definujú práva a povinnosti vlastníkov, ako aj orgánov štátnej správy. Tento článok sa zameriava na priblíženie legislatívneho rámca týkajúceho sa vlastníctva vodných plôch, s dôrazom na relevantné zákony a ich praktický dopad.

Definícia vodnej plochy v legislatíve

Návrh zákona definoval pojem vodná plocha, upravoval a spresňoval doterajšie postupy ohľadom predkladania rozhodnutí na zápis do katastra nehnuteľností. Cieľom bolo doplniť absentujúci legislatívny rámec pri zmene druhu pozemku z vodnej plochy na ostatnú plochu a zastavanú plochu a nádvorie a naopak.

Zmena druhu pozemku a kataster nehnuteľností

Absentujúca legislatíva pri zmene druhu pozemku z vodnej plochy na iný druh pozemku sa nedoplní. Návrh zákona upravoval a spresňoval doterajšie postupy ohľadom predkladania rozhodnutí na zápis do katastra nehnuteľností v prípade, že na ich základe je možné v katastri nehnuteľností vykonať zmenu druhu pozemku.

Štátna správa a starostlivosť o životné prostredie

Výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zabezpečuje Okresný úrad, ktorý v rozsahu ustanovenom zákonom č. 525/2003 Z. z. spolupracuje s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR). Medzi jeho úlohy patrí:

1. Spolupráca s MŽP SR pri zabezpečovaní výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.
2. Zabezpečovanie funkcie vecného správcu automatizovaného informačného systému, evidenciu a uchovávanie dokumentácie.
3. Prijímanie hlásení a oznámení.
4. Rozhodovanie o poplatkoch.
5. Ukladanie pokút v súlade s osobitnými zákonmi v oblasti starostlivosti o životné prostredie a zadávanie uložených pokút do informačného systému.
6. Schvaľovanie programov a plánov vyplývajúcich z osobitných zákonov v oblasti starostlivosti o životné prostredie.
7. Vykonávanie činností v rámci protipovodňovej ochrany, povodňové prehliadky, vyčísľovanie a verifikovanie povodňových škôd a vydávanie povodňových štatútov.
8. Vedenie evidencie vo veciach štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.
9. Predkladanie návrhov na školenia a skúšky ministerstvu životného prostredia v oblasti zabezpečenia odborných kvalifikačných predpokladov pre štátnych zamestnancov.
10. Vykonávanie iných úkonov agendy starostlivosti o životné prostredie.
11. Kontrola výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie uskutočňovanej obcami.
12. Upozorňovanie obcí na nedostatky a vyhradzovanie si pôsobnosti obce vo veciach štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ak to dovoľuje zákon a boli splnené zákonné podmienky.
13. Vykonávanie štátneho dozoru vo veciach dosiahnutia cieľov štátnej environmentálnej politiky na miestnej úrovni na základe žiadosti Environmentálneho fondu v súlade so zákonom č. 587/2004 Z. z.
14. Vykonávanie úkonov na ďalších úsekoch podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, napr. podľa zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon), zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon).
15. Spolupráca s ministerstvom životného prostredia a vykonávanie pre neho úkony, ktoré súvisia s riadením a kontrolou výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.
16. Spolupráca na vypracúvaní návrhov smerníc a iných interných aktov riadenia, ktorými ministerstvo životného prostredia riadi a kontroluje štátnu správu starostlivosti o životné prostredie.
17. Pripomienkovanie návrhov zákonov a zásadných materiálov v oblasti starostlivosti o životné prostredie.
18. Zabezpečovanie tvorby, vydávania, schvaľovania, aktualizácie a zverejňovania programov, plánov, environmentálnych koncepcií v oblasti svojej pôsobnosti a určovaní rozhodujúcich smerov environmentálnej politiky na jednotlivých úsekoch štátnej správy starostlivosti o životné prostredie na úrovni okresu.
19. Vyhotovovanie podkladov na zabezpečenie financovania preneseného výkonu štátnej správy na obce.
20. Vypracúvanie podkladov pre okresný úrad v sídle kraja do plánu hlavných úloh a plánu legislatívnych úloh v oblasti štátnej správy starostlivosti o životné prostredie a jeho vyhodnotenie za uplynulý kalendárny rok pre ministerstvo životného prostredia.
21. Príprava vyhlášok a nariadení vlády Slovenskej republiky v oblasti starostlivosti o životné prostredie.
22. Poskytovanie informácií pre potreby vyhotovenia súboru informácií za územný obvod kraja.
23. Vykonávanie ďalších úloh na úseku štátnej správy starostlivosti o životné prostredie uložené ministerstvom životného prostredia.
24. Predkladanie plánu hlavných úloh a plánu legislatívnych úloh odboru starostlivosti o životné prostredie v oblasti štátnej správy starostlivosti o životné prostredie na nasledujúci kalendárny rok za všetky odbory starostlivosti o životné prostredie vo svojom územnom obvode a taktiež jeho vyhodnotenie za uplynulý kalendárny rok.
25. Zabezpečovanie pracovných porád zamestnancov odborov starostlivosti o životné prostredie okresných úradov podľa jednotlivých úsekov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie v svojej pôsobnosti v súvislosti s riešením agendy podľa osobitných zákonov v oblasti starostlivosti o životné prostredie, pri príprave pracovných porád spolupracuje s dotknutými odbormi štátnej správy starostlivosti o životné prostredie ministerstva životného prostredia a odbornými organizáciami v jeho pôsobnosti.
26. Ukladanie pokút v súlade s osobitnými zákonmi v oblasti starostlivosti o životné prostredie a zadávanie uložených pokút do informačného systému.
27. Zabezpečovanie tvorby, vydávania, schvaľovania, aktualizácie a zverejňovania programov, plánov, environmentálnych koncepcií v oblasti svojej pôsobnosti a určovaní rozhodujúcich smerov environmentálnej politiky na jednotlivých úsekoch štátnej správy starostlivosti o životné prostredie na úrovni kraja.
28. Sumarizovanie pripomienok k návrhom smerníc a iných interných aktov riadenia, ktorými ministerstvo životného prostredia riadi a kontroluje štátnu správu starostlivosti o životné prostredie a pripomienky v rámci interného pripomienkového konania ministerstva životného prostredia a medzirezortného pripomienkového konania k návrhom zákonov a zásadných materiálov z oblasti starostlivosti o životné prostredie za odbory starostlivosti o životné prostredie vo svojej pôsobnosti.
29. Zabezpečovanie sumarizovania podkladov na zabezpečenie financovania preneseného výkonu štátnej správy na obce za odbory starostlivosti o životné prostredie vo svojej pôsobnosti a predkladá ich na realizáciu.
30. Príprava vyhlášky v oblasti starostlivosti o životné prostredie.
31. Zabezpečovanie podkladov na vymáhanie pohľadávok z rozhodovacej činnosti vo veciach pokút uložených orgánmi štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu.
32. Zabezpečovanie plnenia úloh Agendy 21.
33. Koordinácia a plnenie úloh vyplývajúcich z agendy „Envirošpión“.
34. Spolupráca pri príprave národnej správy o implementácii Aarhuského dohovoru pre životné prostredie.
35. Zasielanie ministerstvu životného prostredia mesačnú evidenciu o výkone štátnej správy starostlivosti o životné prostredie za bežný mesiac.
36. Zabezpečovanie sumarizovania podkladov na financovanie preneseného výkonu štátnej správy na obce za odbory starostlivosti o životné prostredie vo svojej pôsobnosti a zodpovedá za vecnú správnosť zúčtovania poskytnutých dotácií so štátnym rozpočtom na úseku starostlivosti o životné prostredie.

Ochrana prírody a krajiny (Zákon č. 543/2002 Z. z.)

Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, okresný úrad najmä:

Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku

1. Vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny v rozsahu ustanovenom zákonom.
2. Obstaráva projekt ochrany chráneného krajinného prvku.
3. Písomne oznamuje zámer vyhlásiť chránený strom alebo chránený krajinný prvok vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou, ktorého možno zistiť z evidencie v katastri nehnuteľností, dotknutej obci a dotknutým orgánom štátnej správy.
4. Prijíma a prerokúva pripomienky k zámeru podľa bodu 3 a vyjadrenia k možnosti riešenia spôsobu a určenia výšky poskytnutia náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa zámeru podľa bodu 3.
5. Vyzýva ministerstvo životného prostredia alebo ním poverenú organizáciu ochrany prírody alebo správcu majetku štátu dotknutých navrhovaným spôsobom náhrady, aby s vlastníkom prerokovali podmienky poskytnutia náhrady podľa bodu 4 a v prípade dohody s ním uzavreli zmluvu o budúcej zmluve o poskytnutí náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania.
6. Prijíma od vlastníka, správcu a nájomcu, ktorí sú dotknutí podmienkami ochrany určenými v zámere podľa bodu 3, informácie o plánovaných činnostiach, ktoré môžu byť v rozpore s podmienkami ochrany určenými v zámere podľa bodu 3, a rozhoduje o určení podmienok na vykonávanie tejto činnosti alebo ju zakazuje.
7. Obstaráva a schvaľuje dokument regionálneho územného systému ekologickej stability.
8. Vykonáva okresné revízie stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny.
9. Vydáva súhlas na:
   • Uskutočnenie činnosti, ktorej navrhovateľ bol upozornený vo vyjadrení podľa § 9 tohto zákona, že činnosťou, ku ktorej sa vydáva toto vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu.
   • Likvidáciu existujúcich trvalých trávnatých porastov v druhom alebo treťom stupni územnej ochrany s výnimkou činností povoľovaných podľa osobitných predpisov.
   • Oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice v druhom alebo treťom stupni územnej ochrany.
   • Pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ako aj ustajnenie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad 30 veľkých dobytčích jednotiek, umiestnenie košiara, stavby a iného zariadenia na ich ochranu v druhom alebo treťom stupni územnej ochrany.
   • Umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia za hranicami zastavaného územia obce v druhom stupni územnej ochrany.
   • Aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti na súvislej ploche väčšej ako 2 hektáre v druhom stupni územnej ochrany.
   • Vykonávanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností ozbrojenými zbormi a ozbrojenými silami mimo vojenských priestorov a vojenských obvodov, v oblasti civilnej ochrany, Hasičským a záchranným zborom alebo zložkami integrovaného záchranného systému za hranicami zastavaného územia obce v druhom až piatom stupni územnej ochrany.
   • Organizovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí, ako aj iných verejnosti prístupných spoločenských podujatí za hranicami zastavaného územia obce alebo mimo športových a rekreačných areálov na to určených v druhom stupni územnej ochrany.
   • Umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia, ako je predajný stánok, prístrešok, konštrukcia alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, scénickej stavby pre film alebo televíziu za hranicami zastavaného územia obce v druhom až piatom stupni územnej ochrany.
   • Umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche neslúžiacej plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela v druhom alebo treťom stupni územnej ochrany.
   • Použitie zariadenia spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb v druhom stupni územnej ochrany.
   • Umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia, ako aj akéhokoľvek iného reklamného alebo propagačného pútača alebo tabule v treťom stupni územnej ochrany.
   • Aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti v treťom stupni územnej ochrany.
   • Let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom, ktorých výška letu je menšia ako 300 metrov nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla, alebo lietajúceho športového zariadenia v treťom až piatom stupni územnej ochrany.
   • Osvetlenie bežeckej trate, lyžiarskej trate a športového areálu mimo uzavretých stavieb v treťom alebo štvrtom stupni územnej ochrany.
   • Pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ako aj ustajňovanie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad 30 veľkých dobytčích jednotiek vo štvrtom stupni územnej ochrany mimo miest vyhradených spôsobom uvedeným v § 13 ods. 3 písm. b) tohto zákona.
   • Zriadenie a prevádzkovanie chovnej stanice.
   • Prevádzkovanie rehabilitačnej stanice.
   • Označenie chránených území, zariadení ochrany prírody v nich a chránených stromov tabuľami s osobitným označením.
   • Zber a spracovanie chráneného nerastu a chránenej skameneliny, ako aj obchodovanie s nimi.
   • Státie plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia.
10. Vydáva vyjadrenia k:
    • Vydaniu územného rozhodnutia v územiach s prvým až tretím stupňom územnej ochrany.
    • Vydaniu stavebného povolenia na stavbu alebo zmenu stavby v prvom až treťom stupni územnej ochrany.
    • Vydaniu povolenia terénnych úprav, prác alebo zariadení, ak sa nevyžaduje územné rozhodnutie.
    • Vydaniu rozhodnutia o zmene v užívaní stavby.
    • Vydaniu rozhodnutia o odstránení stavby alebo dodatočnom povolení stavby.
    • Vydaniu súhlasu na zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok alebo zmenu jedného poľnohospodárskeho druhu pozemku na iný poľnohospodársky druh pozemku, alebo nepoľnohospodárskeho druhu pozemku na poľnohospodársky druh pozemku.
    • Vydaniu rozhodnutia v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd na chránených druhoch a chránených biotopoch podľa zákona č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
    • Vydaniu rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy, ak sa na vykonanie činnosti nevyžaduje územné rozhodnutie.
    • Vydaniu rozhodnutia o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov alebo rozhodnutia o obmedzení využívania funkcií lesov na lesných pozemkoch, ak sa na vykonanie činnosti nevyžaduje územné rozhodnutie.
    • Schváleniu zvernice alebo bažantnice.
    • Schváleniu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav.
    • Schváleniu alebo zmene územného plánu zóny.

Ochranné pásmo vodných tokov a pobrežné pozemky

Ochranné pásmo vodného toku nie je legislatívne definované. Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách používa v podobnej súvislosti pojem „pobrežné pozemky“. Správca vodného toku môže pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení užívať pobrežné pozemky.

Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary, pri drobnom vodnom toku do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze. Pobrežné pozemky by mali zostať voľné, nezastavané, pre bezproblémový prístup pre výkon správy, zabezpečovacích prác počas povodne a pod. Správca toku je tiež oprávnený vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov.

Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov je uvedený vo Vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 211/2005 Z. z.

Vlastníctvo vodných plôch a stavebné povolenia

V princípe platí, že vodné plochy môže vlastniť len obec alebo štát, kde správcom je SVP, š.p. Vlastník by si mal uvedomiť, že vlastníctvo neprináša len užitky, ale treba sa aj oň starať a zabezpečiť, aby nedochádzalo napr. k znehodnocovaniu.

V zásade si môžete postaviť aj mostík, ale keďže na to nebudete mať stavebné povolenie tak si ho na svoje náklady aj odstránite.

Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu

Zákon o vodách (č. 364/2004 Z. z.)

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. definuje nasledovné:

• Povrchové vody: Vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa § 4a ods. 6 výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len „vnútorná voda“).
• Podzemné vody: Všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len „geotermálna voda“).
• Recipient: Vodný útvar, do ktorého sa povrchová voda, podzemná voda, odpadová voda a osobitná voda vypúšťa.
• Znečisťujúca látka: Akákoľvek látka, ktorá je schopná spôsobiť znečistenie. Znečisťujúce látky sú najmä látky uvedené v ZOZNAME I prílohy č.
• Prioritná látka: Látka vybraná zo znečisťujúcich látok alebo zo skupiny znečisťujúcich látok uvedená v ZOZNAME II prílohy č.
• Výrazne zmenený vodný útvar: Útvar povrchovej vody, ktorého charakter sa pôsobením ľudskej činnosti podstatne zmenil a je určený podľa príslušnej klasifikácie (§ 81 ods.

Monitorovanie a hodnotenie vôd

Zisťovaním množstva, kvality a režimu povrchových vôd a sledovaním vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd sa zabezpečujú podklady potrebné na tvorbu koncepcií udržateľného využívania povrchových vôd a ich ochrany, na prípravu a spracovanie plánov manažmentu správneho územia povodia (ďalej len „plán manažmentu povodia“), výkon štátnej vodnej správy, poskytovanie informácií verejnosti a na potreby užívania vôd.

Ministerstvo životného prostredia na účely monitorovania množstva, režimu a kvality podzemných vôd v útvaroch podzemných vôd ustanovuje a ruší monitorovacie miesta kvantity podzemných vôd a monitorovacie miesta kvality podzemných vôd v programoch monitorovania vôd schválených ministerstvom v súlade s požiadavkami všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 81 ods. 2 písm. a).

Stav povrchových a podzemných vôd

Stavom povrchových vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru povrchových vôd, ktorý je určený ekologickým stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší. Ekologickým stavom je vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov, ktoré sú viazané na povrchové vody. Dobrým ekologickým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. f). Dobrým chemickým stavom povrchových vôd je chemický stav útvaru povrchových vôd, v ktorom dosiahnuté koncentrácie znečisťujúcich látok nepresahujú environmentálne normy kvality ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm.

Kvantitatívny stav útvaru podzemných vôd je vyjadrením miery ovplyvnenia útvaru podzemných vôd priamymi odbermi a nepriamymi odbermi podzemných vôd. Kritériá hodnotenia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd a klasifikácia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisov podľa § 81 ods. 1 písm. Chemický stav podzemných vôd je vyjadrením miery ovplyvnenia kvality vôd znečisťujúcimi látkami. Dobrým chemickým stavom podzemných vôd je chemický stav útvaru podzemných vôd určený podľa kritérií ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec

Obmedzenie vlastníckeho práva

Ak je potrebné obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na výkon činností podľa § 4 ods. 5 písm. a) a b) a § 4b ods. 5 písm. Poverená osoba a správca vodohospodársky významných vodných tokov sú povinní písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej bolo vlastnícke právo obmedzené, rozsah, spôsob vykonávania, čas trvania a začatie vykonávania činností podľa § 4 ods. 5 a § 4b ods.

Ciele ochrany vôd

Základné ciele v oblasti ochrany vôd sú:

• Ochrana, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd do 22.
• Ochrana a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22.
• Ochrana, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22.

Vodná bilancia a odbery vôd

Vodnú bilanciu tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Využiteľným množstvom povrchovej vody je maximálne množstvo povrchovej vody, ktoré možno odoberať z profilu vodného toku za prijateľných technických, ekonomických a ekologických podmienok bez ovplyvnenia režimu vodného toku, ktoré by malo za následok zhoršenie kvalitatívneho stavu vôd.

Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného odberného miesta v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3mesačne na uspokojovanie osobných potrieb domácnosti a ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu na základe povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. a) prvého bodu, písm. b) prvého bodu a písm. h) až j) alebo využíva osobitné vody, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch a údaje určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm.

Ten, kto pri zemných prácach, geologickom prieskume, banskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti zistí zdroj podzemných vôd s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s-1, je povinný to neodkladne oznámiť poverenej osobe. Túto povinnosť má aj vlastník pozemku, na ktorom zistí zdroj podzemnej vody s výdatnosťou väčšou.

Zákon o vnútrozemskej plavbe (č. 338/2000 Z. z.)

Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje podmienky prevádzkovania plavidiel a vodných ciest.

Vodné cesty a ochranné pásma

Vodné cesty sa delia na sledované a nesledované. Ochranné pásmo je územný pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary. Vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú pri vodnej ceste, sú povinní strpieť nevyhnutné zásahy do svojich vlastníckych práv, ak si to vyžaduje záujem prevádzky plavidiel, ako je používanie plavebných chodníkov, ochranných pásem, umiestnenie signálnych znakov alebo vyväzovacích zariadení. Obmedzenie vlastníckeho práva prevádzkovateľom vodnej cesty sa vykoná za primeranú náhradu. Jej výšku navrhne prevádzkovateľ vodnej cesty. Ak vlastník pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd. Nárok na náhradu škody spôsobenej neprimeranými zásahmi pri tejto činnosti nie je tým dotknutý.

Činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme, ktorá by mohla ovplyvniť plynulosť plavby, spôsobiť dočasné alebo trvalé obmedzenie plavebnej prevádzky alebo prerušenie plavebnej dráhy, možno vykonávať len po predchádzajúcom súhlase Dopravného úradu (§ 39); žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu sa musí doručiť Dopravnému úradu najneskôr 30 dní pred plánovanou činnosťou na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme.

Na vodných cestách nemožno zriaďovať a prevádzkovať zariadenia, ktoré by mohli ohroziť zdravie alebo život osôb vykonávajúcich plavbu a zhoršiť alebo znemožniť plavbu. Pontónové mosty cez vodné cesty možno zriaďovať iba vo výnimočných prípadoch a so súhlasom prevádzkovateľa vodnej cesty a Dopravného úradu. Podmienky na prevádzku pontónových mostov určuje Dopravný úrad po dohode s prevádzkovateľom vodnej cesty. Ku stavbe, ktorá zasahuje do vodnej cesty alebo ktorá vodnú cestu križuje, vydáva záväzné stanovisko ministerstvo ako dotknutý orgán. Stavbu podľa prvej vety možno uskutočniť len tak, aby nezhoršovala podmienky na prevádzku plavidiel.

#

tags: #vlastníctvo #vodnej #plochy #legislatíva