Trianonská zmluva: Fakty a dôsledky pre strednú Európu

Trianonská mierová zmluva, podpísaná 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles, predstavuje kľúčový moment v dejinách strednej Európy. Táto zmluva riešila nové hranice maďarského štátu po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne.

Pozadie a okolnosti

Habsburská monarchia a v rámci nej aj Uhorsko, ktorého súčasťou bolo aj Slovensko, sa v dôsledku udalostí, vedúcich ku koncu prvej svetovej vojny, rozpadla a 28. októbra 1918 vznikla Československá republika. Na Slovensku však eskalovalo násilie, na jednej strane napríklad tzv. rabovky zo strany navrátilcov z frontu a na strane druhej represie rôznych vojenských a polovojenských skupín snažiacich sa udržať Slovensko v rámci Uhorska. Vojenské oslobodzovanie Slovenska uskutočnili jednotky domáceho a zahraničného československého vojska. Boje skončili v lete 1919 a mierová zmluva s Maďarskom bola podpísaná až 4. júna 1920 v zámku Trianon vo Versailles.

Trianonská mierová zmluva bola len deklaratórna. Hranice, v tej podobe, ako ich opisovala (až na menšie výnimky), totiž stanovila už Najvyššia rada spojencov vo svojom uznesení z 12. júna 1919. Zmluvou boli potvrdené hranice Maďarska s Rakúskom, Česko-Slovenskom, Rumunskom a Juhosláviou. Maďarsko zároveň definitívne uznalo úplnú nezávislosť Česko-Slovenska, vrátane Podkarpatskej Rusi. Maďarsko sa vzdalo všetkých nárokov na územia mimo určených maďarsko - česko-slovenských hraníc. Komisia zložená zo siedmich členov, piatich zástupcov mocností, jedného zástupcu Česko-Slovenska a jedného zástupcu Maďarska, bola vytvorená, aby vytýčila hranice s Maďarskom.

Obsah a dôsledky Trianonskej zmluvy

Trianonská mierová zmluva bola zmluva, ktorá riešila hranice maďarského štátu, ktorý bol jedným z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne. Bola podpísaná 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku. Hlavnými účastníkmi konferencie boli víťazné mocnosti, ich spojenci a krajiny, ktoré vojnu prehrali. Na strane víťazných mocností stáli Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Taliansko a ich spojenci Rumunsko, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, teda neskoršej Juhoslávie a Česko-Slovensko. Porazená strana, bývalá Rakúsko-uhorská monarchia bola zastúpená Maďarskom. Česko-slovenský štát sa zaviazal, že v Bratislave na pravom brehu Dunaja (na území dnešnej Petržalky) nepostaví žiadne vojenské stavby. Maďarsko bolo tiež zaviazané zaplatiť Česko-Slovensku vojnové reparácie.

Ako dôsledok Trianonskej zmluvy v Maďarsku zostalo 7 miliónov obyvateľov z 20,8 milióna obyvateľov Uhorska. 72% územia Uhorska pripadlo spojeneckým krajinám a Maďarsko stratilo prístup k moru, ktoré malo prostredníctvom Chorvátska. Maďarsko sa vzdalo aj nároku na územia mimo Európy, ktoré patrili bývalej monarchii. Maďarsko získalo časť stratených území pred druhou svetovou vojnou na základe Mníchovskej dohody (1938), prvej (1938) a druhej viedenskej arbitráže (1940).

Prečítajte si tiež: Prečo práve Versailles pre Versaillskú zmluvu?

Reakcie a kontroverzie

Hoci Maďarsko podpísalo a ratifikovalo Trianonskú mierovú zmluvu, s novým stavom sa nezmierilo. Trianon sa v Maďarsku dodnes chápe ako krivda spáchaná na maďarskom národe. Poslanci maďarského parlamentu 31. mája 2010 rozhodli, že výročie podpisu zmluvy si pripomenú každoročne pamätným dňom, ktorý bol stanovený na 4. jún.

V súvislosti s Trianonským pamätníkom podniklo Združenie slovenskej inteligencie viacero právnych krokov. Autori dokumentu tvrdia, že činnosť občianskeho združenia Kondé Miklós a členov samosprávy mesta Dunajská Streda vyvoláva napätie v národnostne zmiešaných oblastiach, keďže postavením pamätníka spochybňujú medzinárodné zmluvy, ktoré po prvej svetovej vojne určili hranice štátov - konkrétne Trianonskú mierovú zmluvu z roku 1920. „Touto činnosťou dotknuté osoby verejne podnecujú a nabádajú občanov maďarskej národnosti, aby odmietali rešpektovať medzinárodné zmluvy, a tým neuznávali suverenitu a územnú celistvosť Slovenskej republiky. Na konci kapitoly pripomínajú, že spolu so združením Slovenskí katolíci podali v roku 2021 na Generálnej prokuratúre trestné oznámenie proti postaveniu pamätníka.

Súčasné vnímanie

Trianonská zmluva rezonuje v stredoeurópskom priestore dodnes. Je vnímaná rôzne, najmä v kontexte:

• Zahraničná politika: Zahraničná politika, vrátane ukotvenia Slovenskej republiky v štruktúrach globálneho „západu“.
• Nacionalizmus: Pretože Maďari sú nacionalisti.
• Dvojité občianstvo: Európska ľudová strana (EPP) zorganizuje na návrh SDKÚ okrúhly stôl členských strán zo Slovenska a Maďarska k téme zavedenia dvojakého občianstva pre Maďarov žijúcich mimo MR.

Príklad Piešťan v medzivojnovom období

Hodnotiť vývoj mesta, v minulosti obce, respektíve „veľkej obce“, ako sú Piešťany, i keď situovaného v rozvinutej a kultivovanej oblasti Slovenska, v zložitom období prvej polovice 20. storočia nie je vôbec jednoduché. Vývoj v Piešťanoch v medzivojnovom období najviac ovplyvňovali kúpele, najväčší „podnik“ a zamestnávateľ. Významnú spoločenskú i politickú úlohu zohrala v tomto období rodina nájomcov kúpeľov Winterovcov, nástupcovia zakladateľa firmy Alexandra Wintera - jeho synovia Ľudovít a Imrich. Ľ. Winter bol v rokoch 1919-1935 predsedom Zväzu slovenských kúpeľov. Spolu s hlavným notárom Antonom Kajlichom, dekanom A. Hudec, MUDr. Realizácia projektov zmenila podobu Piešťan. Spomeňme aspoň najvýznamnejšie stavby z tohto obdobia - budovu Kúpeľnej komisie (1925), Masarykovu meštiansku školu (1926), vojenské letisko (1927), nový Obecný dom (1929-1930) a oproti nemu Okresný úrad (1937), Poštový a telegrafný úrad (1932) a dva mosty cez Váh - Krajinský a Kolonádový (1930-1933). Popri väčšinovom slovenskom obyvateľstve žili v Piešťanoch aj Maďari a židia. V roku 1919 tu vznikla pobočka Národnej židovskej strany. Život v meste obohacovali židovské športové kluby a rôzne spolky a združenia - futbalový klub Makabi, Chevra Kadisch, Dobročinný spolok izraelských žien, Ahavat Zion, Chevra Kadisch „Ungmitas“ a iné. V Piešťanoch pôsobilo aj veľa židovských lekárov. K najvýznamnejším patrili Eduard Weisz, Zigmund Alexander, Ľudovít Billeš, Ladislav Schmidt, Gejza Vámoš a Emanuel Wohlstein. G. Vámoš bol nielen lekárom, ale aj významným spisovateľom. V Piešťanoch pôsobil v rokoch 1929 až 1939. Mnoho cestoval, propagoval kúpele Piešťany a doma sa aktívne zúčastňoval aj na kultúrnom živote. Návšteva prezidenta ČSR Edvarda Beneša v Piešťanoch 30. mája 1935 bola významnou udalosťou.

Avšak, situáciu v medzivojnovom období nepriaznivo poznačila nestabilita v porazených krajinách a novovzniknutých štátoch - v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Juhoslávii. Ale i v Taliansku, hoci vyšlo z vojny na strane víťazov. Hospodárske problémy, nie spravodlivé mierové podmienky, územné straty, vzbudzujúce túžbu po odplate a s tým spojené prenasledovanie rôznych menšín na území iných štátov a napokon aj veľká hospodárska kríza koncom 20. a v 30. Československo sa stalo objektom záujmu hitlerovského Nemecka. Situácia sa zhoršila po obsadení Rakúska nacistickým Nemeckom. V plánoch ríšskeho kancelára A. Hitlera bolo aj obsadenie ČSR. Prostredníctvom početnej nemeckej menšiny v Čechách a cez požiadavky Sudetonemeckej strany v ČSR Nemecko stupňovalo svoje požiadavky. Ich výsledkom bola konferencia Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska 29. septembra 1938 v Mníchove. Neochota západných spojencov, Veľkej Británie a Francúzska, podporiť ČSR a ich snaha za každú cenu sa vyhnúť vojne viedla k dohode o odstúpení nemeckou menšinou osídlených československých území Nemecku. Československá vláda pod nátlakom Mníchovskú dohodu 30. septembra 1938 prijala. Ľ. Winter zhoršujúcu sa situáciu zhodnotil týmito slovami: „Moc Hitlera a jeho prívržencov rástla, ustavične sa približovala k našim hraniciam a my sme dobre vedeli, že nielen Piešťany, ale aj Winterovci budú terčom ich zákerných útokov, a tak sme postupne strácali chuť na nové investície.

Prečítajte si tiež: Oznámenie o uplatnení odvodovej povinnosti

Prečítajte si tiež: Rozsudok vo veci zmluvy podpísanej neoprávnenou osobou

tags: #vo #versailles #podpisana #mierova #zmluva #fakty