Štátny rozpočet Slovenska: Príjmy, výdavky a výzvy

Štátny rozpočet je kľúčový nástroj, ktorým štát realizuje svoju hospodársku politiku. Predstavuje bilanciu príjmov a výdavkov štátu, ktorá odráža peňažné vzťahy spojené s plnením jeho funkcií. Je to finančný plán na rozpočtové obdobie a zároveň ekonomický vzťah, ktorý zjednocuje jednotlivé fiškálne kategórie.

Štátny rozpočet v roku 2023 a výhľad do budúcnosti

Podľa návrhu štátneho rozpočtu by mal byť štátny rozpočet Slovenska aj v roku 2023 v deficite. Predpokladá sa, že štát bude hospodáriť s príjmami vo výške 26,7 miliardy eur a výdavkami 35,04 miliardy eur, čo povedie k deficitu vo výške 8,34 miliardy eur. Rozpočet verejnej správy, ktorý zahŕňa štátny rozpočet a ďalšie rozpočty verejnej správy, bude tiež vykazovať deficit, konkrétne 7,87 miliardy eur. Predpokladané výdavky verejnej správy dosiahnu 58,45 miliardy eur, zatiaľ čo príjmy budú predstavovať len 50,58 miliardy eur.

Príčiny deficitu

Zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy bolo nevyhnutné kvôli opatreniam spojeným s pandémiou Covid-19, rastom cien energií a surovín, ako aj zvyšovaním platov zamestnancov vo verejnej správe.

Funkcie štátneho rozpočtu

Štátny rozpočet plní niekoľko dôležitých funkcií:

• Alokačná: Štát prideľuje zdroje na financovanie verejných potrieb.
• Redistribučná: Prerozdeľuje HDP s cieľom zmierňovať sociálne nerovnosti trhovej ekonomiky.
• Stabilizačná: Presadzuje hospodársku politiku štátu.
• Regulačná: Umožňuje priame zásahy štátu do ekonomiky.

Príjmy štátneho rozpočtu

Príjmy štátneho rozpočtu sú všetky druhy príjmov, ktoré plynú do štátneho rozpočtu. Väčšinou majú daňový charakter (DPH, spotrebné dane) alebo sú to príjmy zo štátnych podnikov. Menej významnou formou sú poplatky, clo a pokuty. Príjmy sa delia na:

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

• Pravidelné: Stále príjmy, najmä dane.
• Nepravidelné (jednorazové, mimoriadne): Využívajú sa, ak pravidelné príjmy nepostačujú na krytie výdavkov.

Výška príjmov závisí od:

• Úrovne ekonomiky (HDP).
• Výšky cenovej hladiny v štáte.
• Mzdovej politiky štátu a prístupu k zdaňovaniu príjmov.
• Využívania mimorozpočtových foriem pre financovanie niektorých činností.
• Uplatňovania fiškálnej politiky.

Výdavky štátneho rozpočtu

Prostredníctvom výdavkov štát zabezpečuje plnenie svojich základných funkcií v oblasti štátnej správy, obrany a bezpečnosti, školstva, zdravotníctva, kultúry, sociálnej oblasti atď. Medzi výdavky patria napríklad výdavky na činnosť ústredných organizácií (kancelária prezidenta SR, kancelária NR SR, úrad vlády, ministerstvá, ústavný súd atď.) a výdavky pre rozpočtové a príspevkové organizácie.

Výdavky sa delia na:

• Bežné výdavky: Spotrebujú sa v tom istom roku, v ktorom sa vynakladajú.
• Kapitálové výdavky.

Deficit štátneho rozpočtu

Schodok (deficit) štátneho rozpočtu vzniká, keď výdavky prevyšujú príjmy. Schodok sa delí na viacero častí, jednou z nich je schodok bežného hospodárenia, ktorý vzniká z bežných výdavkov a nezohľadňuje kapitálové výdavky.

Maastrichtské kritériá a Pakt stability a rastu

Slovensko, rovnako ako aj iné krajiny Európskej únie, je viazané Maastrichtskými kritériami v oblasti vývoja deficitu a verejného dlhu (Pakt stability a rastu). Z Paktu stability a rastu vyplýva, že deficit štátneho rozpočtu by nemal prekročiť hranicu 3 % HDP a veľkosť verejného dlhu by mala byť najviac 60 % HDP.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na pobyt pre schizofrenikov

Schvaľovanie štátneho rozpočtu

Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom o štátnom rozpočte. Ak nie je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený NR SR do 31. decembra bežného rozpočtového roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára nasledujúceho roka rozpočtovým provizóriom.

Vývoj štátneho rozpočtu v minulosti

Vláda SR schválila v stredu 15. októbra 2008 návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009, ktorý predpokladal historicky najnižší deficit na úrovni 1,7 % HDP.

Pre negatívne následky svetovej finančnej krízy parlament súhlasil s tým, že schodok rozpočtu sa zvýši na 30,4 miliardy korún (1,01 miliardy eur) oproti vládou navrhovaným 26,7 miliardy korún (886,7 milióna eur). Predloha bola prvý raz vypracovaná v eurách.

Aktuálny stav a výhľad do budúcnosti (2025)

Štátny rozpočet Slovenskej republiky dosiahol ku koncu augusta 2025 hotovostný schodok vo výške 4,304 miliardy eur. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 1,902 miliardy eur (+14,4 percenta). Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 1,536 miliardy eur (+13,1 percenta).

Štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 2025 počíta so schodkom 6,4 miliardy eur, pričom deficit verejných financií má v budúcom roku klesnúť z očakávaných 5,8 % na 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Celkové príjmy štátu v budúcom roku sú naplánované na úrovni 27,6 miliardy eur a celkové výdavky by mali dosiahnuť približne 34 miliárd eur.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre zamestnancov mimo obce

Príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur, čo predstavuje 42,8 % HDP. Celkové verejné výdavky sú rozpočtované na 66,5 miliardy eur, čiže 47,5 % HDP. Deficit verejných financií má klesať aj v nasledujúcich rokoch - v roku 2026 na 3,7 % HDP a v roku 2027 na 3 % HDP. Na dosiahnutie tohto cieľa však budú potrebné ďalšie konsolidačné opatrenia v objeme takmer 3 miliardy eur.

Hodnotenie a výzvy

Pre výrazný nárast deficitu a dlhu medzi rokmi 2020 až 2023 sa Slovenská republika stala krajinou s najhoršími verejnými financiami z celej Európskej únie. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska (NBS) predstavuje rozpočet verejnej správy Slovenska na roky 2025 až 2027 „začiatok dlhej cesty smerujúcej k ozdraveniu verejných financií“.

tags: #štátny #rozpočet #Slovensko #príjmy #a #výdavky