
Investícia do nehnuteľnosti a jej následný prenájom predstavujú skvelú voľbu pre tých, ktorí disponujú financiami navyše alebo si chcú zabezpečiť príjem na splácanie hypotéky. Prípadne, ak ste zdedili nehnuteľnosť a nemáte v pláne ju využívať na vlastné účely, prenájom bytu sa javí ako ideálny spôsob, ako uchovať peňažnú hodnotu a vytvoriť si pasívny príjem. Avšak, s prenájmom nehnuteľnosti sa spájajú určité práva, povinnosti a potenciálne riziká, ktorých si prenajímateľ musí byť vedomý.
Ústava Slovenskej republiky garantuje každému právo vlastniť majetok. Článok 20 Ústavy Slovenskej republiky hovorí: „Má právo vlastniť majetok. Zákon ustanoví, ktorý majetok nemôže byť predmetom vlastníctva. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv alebo právom chránených záujmov iných ani v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.“
Vlastnícke právo je jedným zo základných a najdôležitejších práv vlastníka, ktoré zahŕňa aj právo predmet užívať. Do vlastníckeho práva, vrátane práva predmet užívať, nemožno zasiahnuť. Ak k takémuto zásahu dôjde, v mnohých prípadoch ide o protiprávne obmedzovanie práva užívať predmet. Ak niekto neoprávnene zasahuje do práva vlastníka užívať jeho nehnuteľnosť, ide o protiprávne konanie, proti ktorému sa možno brániť prostredníctvom inštitútov súkromného práva.
V prípade, že niekto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, môže sa vlastník domáhať vypratania nehnuteľnosti alebo zdržania sa protiprávneho zasahovania do práva užívať nehnuteľnosť.
Ak sa rozhodnete prenajímať svoju nehnuteľnosť, je dôležité dodržať všetky administratívne kroky, aby ste predišli problémom so zákonom. Na rozdiel od iných zárobkových činností, na prenájom nehnuteľnosti nie je potrebné vybaviť si živnosť. Môžete fungovať ako fyzická osoba - nepodnikateľský subjekt, čo znamená, že nemusíte platiť odvody do sociálnej ani zdravotnej poisťovne.
Prečítajte si tiež: Služby pre seniorov v Prešove: Zariadenie Náruč
Vašou povinnosťou však je registrácia na daňovom úrade, ak ešte nie ste registrovaný. Túto registráciu musíte vykonať do konca nasledujúceho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom ste byt dali do prenájmu. Váš nájomník má právo vidieť, že ste si svoju registračnú povinnosť splnili. Bez registrácie na daňovom úrade vám hrozí pokuta od 60 € až do 20 000 €. Žiadosť o registráciu predkladáte na daňovom úrade v mieste vášho trvalého pobytu.
Dôležité je vedieť, že ak prenajímate len 1 izbu, nie celý byt, registrovať sa nemusíte. Podľa výkladu Finančnej správy, ak fyzická osoba prenajíma časť bytu bez vlastného uzavretia a bez príslušenstva, ktorá nenapĺňa charakteristiku bytu podľa § 43b) zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona, nie je povinná sa registrovať.
Ak je váš ročný príjem z prenájmu bytu vyšší ako 500 €, ste povinný podať daňové priznanie. Príjem z prenájmu sa zdaňuje sadzbou 19 %. Daňové priznanie sa vykonáva raz za jeden kalendárny rok, pričom lehota na podanie je do 31. marca. Daňovník si môže túto lehotu predĺžiť o tri mesiace, teda až do 30. júna, na základe Oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania.
Do daňových výdavkov môžete zahrnúť len skutočné výdavky vyplývajúce z nájmu, ako sú výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti (energie a ostatné služby). Medzi výdavky na energie patrí pitná a úžitková voda, teplo na kúrenie, elektrická energia a plyn. Medzi výdavky na ostatné služby patrí použitie výťahu, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov, odvádzanie odpadovej vody, odvoz smetí, čistenie žúmp a komínov, koncesionárske poplatky a internet.
Nájomná zmluva je nevyhnutnou súčasťou pri prenajímaní vášho bytu. Upravuje právny pomer medzi prenajímateľom a nájomcom na dočasné užívanie nehnuteľnosti s vopred dohodnutou výškou nájomného. Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, Zmluva o nájme bytu musí obsahovať:
Prečítajte si tiež: Kariéra v zariadení pre seniorov LUMEN
Mnohí prenajímatelia sa dopúšťajú chyby, keď prenajímajú svoje nehnuteľnosti nelegálne, len aby ušetrili na dani z príjmu. Avšak, zatajovanie príjmu z prenájmu môže mať vážne následky. Finančná správa má nástroje na identifikáciu osôb, ktoré majú príjmy z prenájmu nehnuteľností, ale nepriznávajú ich v daňovom priznaní.
Ak daňovníci nepriznávali príjmy niekoľko rokov po sebe, potenciálna dorúbená daň z kontroly rastie, a to až do niekoľko desiatok tisíc €. Hovorí sa, že polovica udaní je zo strany susedov.
Okrem finančných rizík, nelegálne prenajímanie môže viesť k problémom s nájomníkmi, ktorí môžu spôsobiť škodu na majetku alebo problémy so susedmi. V takýchto prípadoch je prenajímateľ ťažko vymáhateľný, pretože prenájom nebol oficiálne zdokumentovaný.
V súvislosti s nájmom bytu sa môžu vyskytnúť aj priestupky alebo trestné činy. Medzi najčastejšie patrí rušenie nočného kľudu, poškodzovanie majetku, neoprávnený zásah do obydlia alebo ohováranie.
Ak sa nájomník dopustí priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, môže mu byť uložená pokuta. V prípade závažnejších priestupkov alebo trestných činov, ako je napríklad zneužitie právomoci verejného činiteľa alebo ublíženie na zdraví, je potrebné podať trestné oznámenie na polícii alebo prokuratúre.
Prečítajte si tiež: UPSVaR Žiar nad Hronom a zamestnanosť
Novela daňového poriadku účinná od 1. januára 2024 prináša zmeny v ukladaní pokút za správne delikty. Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a na index daňovej spoľahlivosti. Daňový úrad alebo colný úrad pokutu, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, pri prvom porušení povinnosti neuloží, uplatní sa inštitút tzv. „druhej šance“.
Táto právna úprava neuloženia pokuty pri prvom porušení povinnosti sa použije len na tie správne delikty, za ktoré sa ukladajú pokuty podľa daňového poriadku a ktorých výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia.