
Dôchodkový systém v Taliansku predstavuje komplexnú a často diskutovanú tému, ktorá je predmetom záujmu nielen talianskej verejnosti, ale aj európskych inštitúcií. Súčasný systém čelí mnohým výzvam, vrátane nepriaznivého demografického vývoja, vysokých verejných dlhov a odporu verejnosti voči reformám. Tento článok sa zameriava na analýzu talianskeho dôchodkového systému, jeho štruktúru, reformy a perspektívy do budúcnosti.
Väčšina obyvateľov Francúzska, Nemecka, Španielska a Talianska vyjadruje obavy, že štátny dôchodkový systém v ich krajinách nebude dostatočne štedrý. Paradoxne, napriek týmto obavám, prieskumy ukazujú nízku podporu pre rozsiahle prepracovanie systému, vrátane zvýšenia veku odchodu do dôchodku. Taliansko spolu s Gréckom vynakladajú na verejné dôchodky približne 16 % HDP, čo ich radí medzi krajiny s najvyššími výdavkami v rámci OECD. Na druhej strane, krajiny ako Austrália, Čile, Island, Írsko a Kórea investujú do verejných dôchodkov menej ako 4 % HDP.
Dve tretiny respondentov z Francúzska, Nemecka a Španielska sa obávajú, že štátny dôchodkový systém v ich krajinách bude pre súčasných tridsiatnikov a štyridsiatnikov nedostupný. Naopak, súčasní dôchodcovia sú optimistickejší v otázke schopnosti štátu financovať dôchodkový systém. Viac ako 70 % Talianov a Poliakov, ktorí ešte nie sú v dôchodku, si nie je istých, či budú mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie si pohodlného dôchodku.
Prieskumy verejnej mienky odhaľujú obmedzenú podporu pre radikálne opatrenia na riešenie problémov s dôchodkovým systémom. Poliaci preferujú podporu starším pracovníkom, zatiaľ čo Nemci uprednostňujú doplnkové príjmy k súkromnému alebo zamestnaneckému dôchodkovému sporeniu. Zaujímavosťou je, že v Taliansku existuje podpora pre zníženie alebo úplné zrušenie štátneho dôchodku pre vysoko príjmové skupiny. Najmenej preferovanými riešeniami sú zvýšenie odvodových sadzieb pre ľudí v produktívnom veku, zníženie financovania vládnych služieb pre starších ľudí a zníženie štátnych dôchodkov.
Vzhľadom na klesajúci počet obyvateľov v produktívnom veku a rastúci počet neštandardných pracovných miest, najmä pre ženy, existuje reálne riziko nedostatočných dôchodkov v budúcnosti. Rozdiel v dôchodkoch medzi mužmi a ženami dosahuje 24,5 %. Reformy dôchodkového systému v Taliansku sa stretávajú s výrazným odporom verejnosti, čo v minulosti prispelo k pádu vlády a vyvolalo vlny štrajkov.
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevkov do III. piliera
Taliansko sa vyznačuje jedným z najdrahších dôchodkových systémov na svete. Snahy o zlacnenie systému narážajú na silný odpor verejnosti a generálne štrajky organizované odborovými centrálami, ktoré opakovane paralyzovali celú krajinu. Premiéri sa snažia vyhnúť situáciám, ktoré by mohli viesť k ich odstúpeniu, ako sa to stalo v roku 1994. Zvýšenie dôchodkového veku, ktoré bolo schválené, vstúpilo do platnosti až po odchode premiéra z funkcie. Argumentom pre reformy je tlak zo strany Európskej únie, ktorá požaduje znižovanie verejného dlhu, ktorý v Taliansku dosahuje vysokú úroveň (106,2 % HDP).
Táto reforma, pomenovaná po premiérovi, zaviedla postupnú náhradu dôchodkov vypočítaných zo mzdy posledných rokov zamestnania dôchodkami odvodenými od zaplatených príspevkov. Systém, známy ako príspevkovo definovaný priebežný systém virtuálnych účtov, sa používa aj vo Švédsku. Dôchodok sa vypočítava z celkových príspevkov upravených prepočtom, ktorý zohľadňuje priemerný čas dožitia. Prechod na nový systém bol naplánovaný na obdobie dvadsiatich rokov.
Táto reforma sa zameriavala na zvýšenie dôchodkového veku. Muži by mali v budúcnosti poberať dôchodok od 65 rokov a ženy po dosiahnutí veku 60 rokov, za podmienky platenia príspevkov minimálne počas piatich rokov alebo po odpracovaní štyridsiatich rokov. Veková hranica predčasného dôchodku sa zvýšila u mužov z 57 na 62 rokov, pri zachovaní podmienky platenia si príspevkov počas 35 rokov. Ženy mohli čerpať predčasný dôchodok vo veku 57 rokov. Počas prechodného obdobia od roku 2004 do roku 2008 bol zavedený bonus pre zamestnancov, ktorí zostali pracovať dlhšie. Taliansko tiež poskytuje dôchodkový kredit za obdobie štúdií, materskej dovolenky a podobne.
Na rozdiel od niektorých iných krajín je kapitalizačný pilier v Taliansku dobrovoľný. Tvoria ho zamestnanecké dôchodkové systémy založené na kolektívnych zmluvách a otvorené systémy finančných skupín, do ktorých je možné vstúpiť individuálne alebo v skupinách. Na základe reformy majú byť finančné prostriedky poskytované zamestnávateľom pri odchode do dôchodku automaticky presunuté do druhého piliera, ak to zamestnanec vyslovene neodmietne. Tento mechanizmus "tichého súhlasu" má prispieť k zvýšeniu dôchodkových dávok. Na zamestnaneckých dôchodkoch sa zúčastňuje len približne desať percent pracujúceho obyvateľstva a aktíva týchto fondov dosahujú len tri percentá HDP, čo je jedna z najnižších úrovní v rámci EÚ15.
Tento pilier tvoria daňovo zvýhodnené individuálne životné poistky. Aktíva v týchto zdrojoch dosahujú len 0,1 percenta HDP.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový fond v Československu pred rokom 1989
Správu dôchodkov súkromného sektora, vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, zabezpečuje Sociálna poisťovňa súkromného sektora (INPS). Jej rozpočet predstavuje dve tretiny verejných dôchodkových výdavkov. Štátni zamestnanci patria pod samostatnú poisťovňu (INPDAP). Sociálni partneri sú členmi dozorných orgánov týchto inštitúcií a podieľajú sa na správe dôchodkového systému.
Demografický vývoj v Taliansku patrí medzi najhoršie v EÚ. Predpokladá sa, že v roku 2040 bude pomer dôchodcov k pracujúcim jedna ku jednej, na rozdiel od súčasného stavu, keď na jedného dôchodcu pripadá 2,5 obyvateľa v produktívnom veku. Uskutočnené reformy majú za cieľ obmedziť štedrosť prvého piliera. Budú potrebné ďalšie opatrenia na podporu súkromných programov, ktoré by lepšie motivovali ľudí na zabezpečenie si príjmov v starobe.
Prečítajte si tiež: Nepoberanie dôchodku a vek
tags: #dochodkový #systém #Taliansko