Vplyv zmeny dôchodku na spotrebiteľa

Pri skúmaní správania spotrebiteľov vychádzame zo základného predpokladu, že jednotlivci si zvyčajne vyberajú tie statky a služby, ktoré im prinášajú najväčšiu hodnotu. Ekonómovia na označenie tejto skutočnosti vytvorili pojem užitočnosti. Užitočnosť jednoducho vyjadruje uspokojenie, presnejšie povedané, subjektívny pocit uspokojenia, ktorý človek získava spotrebou určitého statku alebo služby.

Užitočnosť ako základný koncept

Užitočnosť by sme nemali zamieňať s jemnými reakciami nervovej sústavy, ktoré dokážu merať psychológovia. Je to skôr vedecká konštrukcia, ktorú ekonómovia používajú na pochopenie toho, ako racionálni spotrebitelia rozdeľujú svoje obmedzené zdroje medzi tovary, ktoré im prinášajú uspokojenie.

Celková užitočnosť vyjadruje celkovú úroveň uspokojenia potrieb. S rastom spotreby daného tovaru sa celková užitočnosť zvyšuje až do bodu, kým sa spotrebiteľská spotreba nenasýti.

Hraničná užitočnosť sa týka dodatočnej užitočnosti, ktorú získame spotrebovaním ďalšej jednotky daného statku. Napríklad, spotreba prvej porcie zmrzliny vám prinesie určitú úroveň užitočnosti. Ak spotrebujete druhú porciu, vaša celková užitočnosť sa zvýši, pretože druhá porcia vám poskytuje dodatočnú, hraničnú užitočnosť.

Zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti

Ekonómovia pri skúmaní užitočnosti sformulovali zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti. Tento zákon hovorí, že dodatočná alebo hraničná užitočnosť klesá, keď človek konzumuje čoraz väčšie množstvo určitého statku. Hoci celková užitočnosť rastie so spotrebou, miera jej rastu sa znižuje. To znamená, že hraničná užitočnosť, ktorú pridáva posledná dodatočná jednotka tovaru, klesá.

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém

Klesajúca hraničná užitočnosť je výsledkom toho, že vaše hodnotenie alebo záujem o určitý statok klesá s rastúcim množstvom, ktoré spotrebúvate. Celková užitočnosť zo spotreby určitého množstva sa rovná súčtu hraničných užitočností dosiahnutých po daný bod.

Prístupy k meraniu užitočnosti

V súčasnosti existujú dva hlavné prístupy k otázke, či je užitočnosť merateľná:

• Kardinalistický prístup: Predpokladá, že užitočnosť je merateľná veličina a že užitočnosť rôznych statkov je porovnateľná. Celkovú užitočnosť je možné vyjadriť ako súčet užitočností z jednotlivých spotrebných statkov:

  U = f(x) + f(y) + … + f(n)

  kde U je celková užitočnosť a x, y, n sú spotrebné statky. Kardinalistický prístup predpokladá, že spotrebiteľ sa snaží maximalizovať svoje uspokojenie potrieb a dosiahnuť čo najvyššiu užitočnosť. Základnou podmienkou rovnováhy spotrebiteľa je Gossenov zákon, ktorý hovorí, že pomer hraničnej užitočnosti k cene je pre všetky statky rovnaký. Tento prístup predpokladá, že užitočnosť statkov závisí iba od ich množstva a že medzi tovarmi neexistujú žiadne vzťahy vzájomnej závislosti.

  Prečítajte si tiež: Zmeny v invalidných dôchodkoch

• Ordinalistický prístup: Tvrdí, že užitočnosť nie je priamo merateľná veličina. Spotrebiteľ preferuje určitú kombináciu tovarov viac ako iné a medzi spotrebovanými statkami existujú vzťahy vzájomnej závislosti. Zvýšená spotreba jedného statku je sprevádzaná zníženou spotrebou iného statku. Užitočnosť je funkciou spotrebovaného množstva statkov:

  U = f(x, y)

  kde U je užitočnosť a x, y sú spotrebované množstvá statkov.

Indiferenčné krivky a rozpočtová priamka

Na geometrické znázornenie užitočnosti sa používajú indiferenčné krivky. Spotrebiteľova indiferenčná krivka predstavuje kombinácie dvoch tovarov, ktoré prinášajú spotrebiteľovi rovnakú úroveň užitočnosti. Ak chceme získať viac jedného tovaru, musíme sa vzdať iného. Každý bod na krivke predstavuje odlišnú kombináciu dvoch tovarov.

Mapa indiferenčných kriviek je súbor indiferenčných kriviek, ktoré predstavujú rôzne úrovne užitočnosti. Krivky určené ako U1, U2, U3 a U4 predstavujú indiferenčné krivky, resp. súradnice rovnakej užitočnosti. Čím viac je krivka vzdialená od začiatku, tým väčšiu užitočnosť predstavuje.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Indiferenčné krivky sú konvexné voči začiatku, čo znamená, že keď sa pohybujeme smerom nadol a doprava, krivka sa stáva čoraz viac horizontálnou. Táto konvexnosť ilustruje zákon substitúcie, ktorý hovorí, že čím vzácnejší je tovar, tým väčšia je jeho relatívna substitučná hodnota. Jeho hraničná užitočnosť rastie v porovnaní s hraničnou užitočnosťou tovaru, ktorého je dostatok. Sklon indiferenčnej krivky je meradlom relatívnych hraničných užitočností jednotlivých tovarov, resp. substitučných podmienok, za ktorých pri veľmi malých zmenách bude spotrebiteľ chcieť vymieňať o trochu menej jedného tovaru za o trochu viac iného tovaru.

Rozpočtová priamka (priamka spotrebných možností) znázorňuje kombinácie tovarov, ktoré si spotrebiteľ môže dovoliť kúpiť pri danom dôchodku a cenách tovarov. Všetky body na priamke predstavujú maximálne dostupné kombinácie tovarov, ktoré je spotrebiteľ schopný zakúpiť s daným disponibilným dôchodkom.

Axiómy indiferenčných kriviek

Axiómy indiferenčných kriviek sú základné predpoklady, ktoré definujú vlastnosti preferencií spotrebiteľa:

• Úplnosť: Spotrebiteľ je schopný určiť, ktorá spotrebná stratégia je pre neho užitočnejšia, ktorú preferuje a ktorá je pre neho indiferentná.
• Tranzitivita: Ak je A preferované pred B a B preferované pred C, potom je A preferované pred C.
• Nenasýtenie: Spotrebiteľ preferuje väčšie množstvo statku pred menším.

Rovnováha spotrebiteľa

Spotrebiteľ vstupuje na trh so zámerom nakúpiť výrobky na uspokojenie svojich potrieb. Jeho cieľom je maximalizovať svoju užitočnosť. Užitočnosť mu prináša spotreba a obeť, t. j. peňažné výdavky, ktoré vynakladá pri kúpe tovaru. Rovnováha spotrebiteľa nastáva v bode, kde sa rozpočtová priamka dotýka najvyššej dosiahnuteľnej indiferenčnej krivky. V tomto bode spotrebiteľ maximalizuje svoju užitočnosť pri danom dôchodku a cenách tovarov.

Rovnováha spotrebiteľa závisí od:

• Výšky dôchodku spotrebiteľa
• Cien statkov a služieb

Vplyv zmeny dôchodku na spotrebiteľa

Zmena dôchodku spôsobuje posun rozpočtovej priamky. Zvýšenie dôchodku posúva rozpočtovú priamku smerom von, čo umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť vyššiu indiferenčnú krivku a zvýšiť svoju užitočnosť. Zníženie dôchodku posúva rozpočtovú priamku smerom dovnútra, čo obmedzuje spotrebiteľove možnosti a znižuje jeho užitočnosť.

Zmena cien mení sklon rozpočtovej priamky. Ak cena jedného tovaru klesne, rozpočtová priamka sa otočí okolo bodu, ktorý predstavuje maximálne množstvo druhého tovaru, ktoré si spotrebiteľ môže dovoliť. To umožňuje spotrebiteľovi kúpiť viac zlacneného tovaru a dosiahnuť vyššiu indiferenčnú krivku.

V oboch prípadoch, zmena dôchodku alebo cien, nastáva zmena rovnováhy spotrebiteľa.

Dôchodkový a substitučný efekt

Zmeny požadovaného množstva sa prejavujú posunom po krivke dopytu, kým zmena dopytu znamená posun celej krivky. Posun po krivke je dôsledkom dôchodkového efektu. Vyjadruje, že za väčší dôchodok si môžeme kúpiť viac statkov a naopak. Posun krivky dopytu môže nastať aj pôsobením substitučného efektu. Čím je substitút dokonalejší, tým výraznejší je vplyv substitučného efektu.

Dôchodkový efekt vyjadruje zmenu spotreby tovaru v dôsledku zmeny reálneho dôchodku spotrebiteľa, ktorá je spôsobená zmenou ceny tohto tovaru. Ak cena tovaru klesne, reálny dôchodok spotrebiteľa sa zvýši, pretože si za rovnaký nominálny dôchodok môže kúpiť viac tovarov. To môže viesť k zvýšeniu spotreby tovaru, ktorého cena klesla, ale aj k zmene spotreby iných tovarov.

Substitučný efekt vyjadruje zmenu spotreby tovaru v dôsledku zmeny jeho relatívnej ceny v porovnaní s cenami iných tovarov. Ak cena tovaru klesne, stáva sa relatívne lacnejším v porovnaní s inými tovarmi. To vedie k tomu, že spotrebiteľ ho začne nahrádzať (substituovať) inými, relatívne drahšími tovarmi.

Dopyt

Individuálny dopyt je dopyt jedného spotrebiteľa.

Trhový dopyt je súhrn individuálnych dopytov všetkých spotrebiteľov na trhu.

Agregátny dopyt je celkový dopyt po všetkých tovaroch a službách v ekonomike.

Starnutie populácie a jeho vplyv na spotrebu

Starnutie populácie a s tým súvisiace demografické zmeny sa stávajú celosvetovým fenoménom. Predlžovanie dĺžky života, rastúci počet pracujúcich ľudí nad 60 rokov, ako aj nízka miera pôrodnosti, sú základné faktory, ktoré vysvetľujú súčasné, ako aj budúce socio-demografické zmeny. Vplyvom starnutia populácie sa bude pravdepodobne meniť aj charakter spotreby obyvateľstva. Lieky, vitamíny, zdravotné pomôcky, asistenčné a opatrovateľské služby, či hobby, typické pre seniorov, ako sú záhradkárstvo, chalupárčenie alebo príroda, môžu mať rastúci trhový potenciál. Staršia populácia bude zvyšovať dopyt po produktoch základnej spotreby a jej nároky na kvalitu tovarov a služieb budú narastať.

tags: #vplyv #zmeny #dôchodku #na #spotrebiteľa