
Narodenie dieťaťa je významnou životnou udalosťou, ktorá si často vyžaduje dočasný odchod zo zamestnania pre matku alebo otca. Aj keď rodina čelí zvýšeným výdavkom, zároveň jej vypadne jeden príjem, ktorý čiastočne nahrádzajú dávky od štátu. Jednou z týchto dávok je materské, dávka nemocenského poistenia poskytovaná z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa. Na rozdiel od rodičovského príspevku, kde poznáme dve výšky, výška materského nie je u každej ženy rovnaká, závisí od jej zárobku. Často sa objavujú otázky ohľadom vplyvu práceneschopnosti (PN) na materskú dovolenku, a to najmä v kontexte zmien, ktoré nastali v posledných rokoch. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, ako PN ovplyvňuje výpočet a výšku materskej dávky, a to aj v kontexte zmien v systéme sociálneho poistenia.
Materské je dávka nemocenského poistenia, ktorú Sociálna poisťovňa poskytuje poistencom z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Na rozdiel od rodičovského príspevku, ktorého výška je pevne stanovená, výška materského je individuálna a závisí od predchádzajúceho zárobku poistenca.
Výška materského sa vypočíta ako 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ sa spravidla určuje z príjmu dosiahnutého v rozhodujúcom období.
Rozhodujúce obdobie je kľúčové pre určenie výšky materskej dávky. Ide o obdobie, z ktorého sa zisťujú príjmy, ktoré sa použijú na výpočet denného vymeriavacieho základu.
Vo všeobecnosti platí, že rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na materské.
Prečítajte si tiež: Materské: Zistite, ako maximalizovať svoju dávku
Ak je zamestnankyňa dlhodobo zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, rozhodujúcim obdobím je spravidla kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na materské. Ak nastúpi v apríli 2025 na materskú dovolenku, tak rozhodujúce obdobie bude rok 2024.
Ak zamestnankyňa zmenila zamestnávateľa a u nového zamestnávateľa je nemocensky poistená minimálne 90 dní pred vznikom nároku na materské, zohľadňuje sa obdobie od vzniku nemocenského poistenia u nového zamestnávateľa do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Ak by u nového zamestnávateľa bola poistená menej ako 90 dní, materské sa vypočíta z príjmov v predchádzajúcom zamestnaní.
Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Práceneschopnosť (PN) môže ovplyvniť výpočet materskej dávky, pretože počas obdobia PN poistenec neplatí poistné na nemocenské poistenie. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, kedy poistenec nebol povinný platiť poistné na nemocenské poistenie (napr. práceneschopnosť, ošetrovanie člena rodiny). To znamená, že ak bola osoba na PN v rozhodujúcom období, toto obdobie sa nezapočítava do výpočtu DVZ.
Obdobie, počas ktorého je žena na PNke, je zahrnuté do rozhodujúceho obdobia pre výpočet materského. Ak je zamestnankyňa dlhodobo na PNke, môže to ovplyvniť výšku jej materského.
Prečítajte si tiež: Srdcové ochorenia a sociálna podpora
Ak zamestnankyňa bola na PNke počas celého rozhodujúceho obdobia, výška materského sa môže vypočítať z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. To znamená, že Sociálna poisťovňa bude brať do úvahy predpokladaný príjem, ktorý by zamestnankyňa mala, keby nebola na PNke.
Ak bola zamestnankyňa na PNke len časť rozhodujúceho obdobia, do výpočtu materského sa zahrnú aj obdobia, kedy pracovala a platila poistné na nemocenské poistenie. V takomto prípade sa DVZ vypočíta z reálneho príjmu dosiahnutého v rozhodujúcom období.
Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (nemal príjem), výška materského sa určí z pravdepodobného DVZ. Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa rovná jednej tridsatine vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Pozrime sa na niekoľko príkladov, ako rôzne situácie ovplyvňujú výšku materského:
Príklad 1: Pani Zora je na materskej od 16.6.2020. Pracovný pomer začal pred 1.1.2019. V roku 2019 bol celkový vymeriavací základ pani Zory 8600 eur.
Prečítajte si tiež: Analýzy osamelosti seniorov a spoločenský kontext
Príklad 2: Pán Vincent je na materskej od 2.6.2020. Jeho pracovný pomer začal 16.12.2019.
Príklad 3: Pán Miloš je na materskej od 2.8.2020. Predtým bol zamestnaný nepretržite niekoľko rokov u iného zamestnávateľa. Od 1.5.2020 do 1.8.2020 sa poistné platilo za 93 kalendárnych dní.
Príklad 4: Pani Tamara nastupuje na materské 1.9.2020. Od 20.8.2020 do 31.8.2020 bola na PN.
Príklad 5: Pani Ema nastupuje na materské 1.12.2020. Od 1.7.2019 do 30.6.2020 bola povinne nemocensky poistená ako SZČO. Od 1.8.2020 jej začal pracovný pomer.
Príklad 6: Pani Tatiana pracuje u súčasného zamestnávateľa od 2.9.2019. Vo februári 2020 otehotnela a od 5.4.2020 ju zamestnávateľ z dôvodu tehotenstva preradil na inú prácu v súlade s § 162 ZP. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného predpisu, sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.
Príklad 1: Zamestnankyňa, ktorá bola počas celého rozhodujúceho obdobia na rodičovskej dovolenke, bude mať materské vypočítané z príjmu pred materskou.
Príklad 2: Zamestnankyňa, ktorá bola časť rozhodujúceho obdobia na rodičovskej dovolenke a časť na materskej, môže mať materské vypočítané z minimálneho základu.
Príklad 3: Zamestnankyňa, ktorá bola na materskej a následne na rodičovskej dovolenke, a potom ukončila pracovný pomer s čerpaním dovolenky, si môže zvýšiť materské vďaka náhrade za dovolenku.
Existuje niekoľko spôsobov, ako optimalizovať výšku materskej dávky:
Dobrovoľné nemocenské poistenie: Ak spĺňate podmienky, môžete zvážiť dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré vám umožní zvýšiť vymeriavací základ a tým aj výšku materskej. Je výhodné, ak si pred plánovaním tehotenstva platíte dobrovoľné nemocenské poistenie z čo najvyššieho denného vymeriavacieho základu.
Zmena zamestnania: Ak máte nízky vymeriavací základ, môžete zvážiť zmenu zamestnania. Je však dôležité, aby ste boli u nového zamestnávateľa nemocensky poistená minimálne 90 kalendárnych dní pred vznikom nároku na materské.
Optimalizácia príjmu: Ak máte možnosť ovplyvniť svoj príjem, snažte sa o jeho optimalizáciu v rozhodujúcom období. Zamestnávateľ vám môže vyplatiť odmeny alebo prémie, čím sa priemer vymeriavacích základov vyrovná na požadovanú výšku.
Ukončenie rodičovskej dovolenky: Ak plánujete ďalšie tehotenstvo, pokúste sa ukončiť rodičovskú dovolenku skôr, aby ste mali aspoň krátke obdobie zamestnania a príjmu pred nástupom na ďalšiu materskú.
Dovolenka pred ukončením pracovného pomeru: Ak ukončujete pracovný pomer po rodičovskej dovolenke, čerpajte dovolenku pred ukončením, aby sa do výpočtu materského zahrnula náhrada za dovolenku.
Vedľajší príjem: Ak máte vedľajší príjem, uistite sa, že neovplyvňuje negatívne výšku materského.
Podmienka 270 dní nemocenského poistenia: Pre vznik nároku na materské je dôležité splniť podmienku 270 dní nemocenského poistenia za posledné dva roky pred nástupom na materskú. Do tohto obdobia sa môže započítať aj doba štúdia na strednej alebo vysokej škole, ak bolo štúdium úspešne ukončené.
Zmena zamestnávateľa: Pri zmene zamestnávateľa je potrebné sledovať, ako sa určí rozhodujúce obdobie pre výpočet materskej.
Prerušenie poistenia: Ak dôjde k prerušeniu poistenia (napríklad z dôvodu evidencie na úrade práce), môže to ovplyvniť výpočet materskej.
Dobrovoľné poistenie: V prípade, že spĺňate podmienky, zvážte možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia pre zvýšenie materskej.
Kontroly a sankcie: Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu počas PN. Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr upozorňuje, že počas PN nie je možné pracovať z domu. Porušenie liečebného režimu môže viesť k pokutám, ktoré majú väčšinou výchovný charakter (okolo 20 eur).
Status „otec na materskej“ je čoraz bežnejší. Otec si však nemôže požiadať o materské hneď po narodení dieťaťa - urobiť tak môže až po tom, ako matke uplynie jej nárok na materské, prípadne sa ho písomne vzdá. Dôležité je vedieť, že počas čerpania materského nemôže rodič súbežne poberať rodičovský príspevok. Dĺžka materskej dovolenky pre otca je 28 týždňov pri bežnej situácii, 31 týždňov, ak ide o osamelého otca, a 37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac detí naraz.
Od januára 2026 sa očakávajú zmeny v dávkach z nemocenského poistenia v dôsledku rastu priemernej mzdy. Tieto zmeny sa premietnu aj do výšky materskej dávky.
Na orientačný výpočet výšky materskej dávky môžete použiť kalkulačky materskej, ktoré sú dostupné online.
Rodičia na rodičovskej dovolenke nemajú nárok na PN, pretože za nich nikto neplatí nemocenské poistenie. Ak už počas materskej dovolenky vedia, že budú potrebovať ísť na PN, majú sedem dní od skončenia materskej, aby o PN požiadali.
V prípade jednorodiča, ktorý počas poberania materskej ochorie, platí pravidlo, že materská má prednosť pred nemocenským, ak sa napriek ochoreniu vie rodič o dieťa naďalej starať. Ak jednorodič vážne ochorie a jeho zdravotný stav mu bráni v starostlivosti o dieťa, dochádza k prerušeniu materskej a nastupuje nemocenské. Dôležité je, aby v tomto prípade starostlivosť o dieťa prebral niekto iný - druhý rodič, starí rodičia a podobne.