
Účelom náhrady trov konania je kompenzácia výdavkov, ktoré účastník konania musel vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Zákonná úprava náhrady trov konania je založená na zásade úspechu v konaní, nie na zásade zásluhovosti. Trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom, sa zásadne považujú za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, respektíve bránenie práva na súde.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p., osobou oprávnenou na náhradu trov konania môže byť len účastník konania. Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. upravuje tzv. platobné miesto a v konečnom dôsledku sleduje ochranu záujmov advokáta tým, že náhrada trov je vyplácaná na jeho účet. Toto ustanovenie nezakladá právo na plnenie v prospech advokáta účastníka, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu priznaná náhrada trov konania, ale je určením platobného miesta. Nevyplýva z neho pre advokáta také procesné postavenie, na základe ktorého by sa on sám vo vlastnom mene mohol domáhať priznania alebo zaplatenia náhrady trov konania.
Všeobecnému súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre priznanie trov konania ich účelnosť, respektíve nevyhnutnosť v spojitosti s uplatňovaním práv a obranou účastníka. Táto otázka je vecou úvahy súdu, ktorá však musí byť vždy dostatočným spôsobom odôvodnená. Všetky náklady vynaložené účastníkom na právne zastúpenie advokátom, na ktoré má advokát podľa právneho poriadku nárok, je potrebné považovať z pohľadu zastúpeného účastníka za účelné vynaložené (s výnimkou opakovaného vykonania rovnakého úkonu). Neúčelnosť možno považovať len z hľadiska výšky týchto nákladov.
Príslušné právne predpisy (vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci) priznávajú advokátovi právo na odmenu, náhradu cestovných výdavkov, náhradu za stratu času, tzv. režijný paušál a podobne. V prípade náhrad cestovného sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miesto procesného úkonu, jeho dostupnosť z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy ako lacnejších foriem cestovania.
Právna úprava inštitútu trov konania v Civilnom sporovom poriadku (CSP) prešla pomerne rozsiahlou koncepčnou zmenou. Zákonodarca si dal za cieľ zjednodušiť a zefektívniť doterajšiu právnu úpravu a odstrániť inštitúty, ktoré sa v praxi neosvedčili.
Prečítajte si tiež: Informácie pre pacientov na Slovensku
Podľa § 251 CSP, za trovy konania sa považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí).
Rozhodovanie o náhrade trov konania sa člení na dve samostatné fázy. Tou prvou je rozhodovanie o samotnom nároku na náhradu trov konania, o ktorom súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). V druhej fáze dochádza k rozhodnutiu súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci (§ 262 ods. 2 CSP).
Zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby má význam pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania. V zmysle konštantnej judikatúry je totiž späťvzatie žaloby považované za zavinené zastavenie konania. Aj po koncepčnej zmene ohľadom trov konania v CSP naďalej platí, že jednou zo zásad pre priznanie náhrady trov konania je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Legislatívne je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP.
V konaniach podľa Civilného sporového poriadku sa pomerne často stretávame s výzvou súdu, aby strana konania vyčíslila trovy konania v súdom určenej lehote. Predchádzajúca procesná úprava na rozdiel od súčasnej vyslovene upravovala povinnosť účastníka konania, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, povinnosť trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia o ich priznaní (§ 151 ods. 1 druhá veta OSP).
Civilný sporový poriadok už neobsahuje ustanovenie o povinnosti vyčísliť trovy konania ako ani právne následky spojené s ich nevyčíslením. Z tohto možno usudzovať zámer, že nový procesný kódex upustil od tejto povinnosti a určovanie výšky náhrady trov konania ponechal vo výsostnej ingerencii súdu.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie - Vrbovská cesta
Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd