Výchovná rehabilitácia jednotlivcov s NKS: Definícia a kontext

Špeciálna pedagogika je rozsiahla vedná oblasť, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním osôb so špecifickými potrebami. V tomto kontexte je výchovná rehabilitácia kľúčovým procesom, ktorý má za cieľ maximalizovať potenciál jednotlivcov s rôznymi druhmi postihnutí alebo narušení.

Špeciálna pedagogika: Základný rámec

Špeciálna pedagogika je vedná oblasť, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania detí, mládeže a dospelých, ktorí vyžadujú špeciálnu starostlivosť. Táto starostlivosť je potrebná z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia, narušených komunikačných schopností, psychosociálneho narušenia, špecifických porúch učenia alebo správania.

V špeciálnej pedagogike sa uplatňujú špeciálne metódy výchovy a vyučovania, modifikovaný obsah vzdelávania a modifikované organizačné formy výchovy a vyučovania. Dôsledne sa pritom uplatňuje požiadavka individuálneho prístupu k vychovávanému. V záujme dosiahnutia určených cieľov sa má špeciálna výchovná starostlivosť začať čo najskôr, ideálne už od narodenia alebo čo najskôr po vyskytnutí sa defektu, poruchy alebo narušenia. Poradenské aktivity sa rozširujú aj na učiteľov a vychovávateľov, aby im sprostredkovali potrebné informácie a podporu.

Špeciálna pedagogika plní rôznorodé úlohy, čo ju robí zložitým a vnútorne členeným systémom. Diferencujúcim činiteľom je skutočnosť, že edukačný proces sa realizuje u detí a mládeže s približne rovnakým druhom postihnutia alebo narušenia. To vytvára užšie zameraný odbor, špecializovaný na užšie koncipovaný predmet, ktorý je vnútorne diferencovaný v rámci daného postihnutia alebo narušenia.

Humánna defektológia

Vychádzajúc z uceleného chápania človeka ako jednoty bio-psycho-sociálnych faktorov, možno vedný odbor o defektnom (postihnutom, narušenom) jedincovi vymedziť ako súhrn poznatkov z oblasti patobiológie, patopsychológie a sociálnej patológie. Tieto poznatky spoločne vytvárajú komplexný vedný odbor multidisciplinárneho charakteru, označovaný ako humánna defektológia. Predmetom špeciálnej pedagogiky je skúmanie zákonitostí spojených s výchovou, vzdelávaním a rozvíjaním postihnutého jedinca.

Prečítajte si tiež: Definícia psychosociálnej rehabilitácie

Špeciálna pedagogika ako vedný odbor predstavuje relatívne ucelený, integrovaný a vnútorne diferencovaný, logicky usporiadaný systém vedeckých poznatkov o špeciálnopedagogických javoch, procesoch a ich vzájomnej interakcii. Tento systém sa buduje na základe výsledkov vedeckovýskumnej a vedecko-bádateľskej činnosti. Špeciálna pedagogika vzhľadom na svoj predmet patrí v najširšom svojom význame do sústavy vied o človeku a v užšom význame do systému pedagogických vied.

Vzťah špeciálnej pedagogiky k iným vedám

Špeciálna pedagogika pri plnení svojho poslania spolupracuje s celým radom súvisiacich vied, ktoré sa označujú ako pomocné. Medzi ne patria:

• Etika: Zaoberá sa skúmaním morálky a pomáha pri formulovaní výchovných cieľov z etického hľadiska, vzhľadom na osobitosti, ktoré vyplývajú z postihnutia alebo narušenia. Dobre uskutočňovanou výchovou možno u postihnutých dosiahnuť rozvoj morálneho vedomia a správania.
• Logika: Veda o pravidlách a spôsoboch správneho myslenia a poznávania. Poskytuje poznatky na formulovanie cieľov výchovy mysliaceho človeka a navrhuje, ako by tieto procesy mali prebiehať. Naznačuje, v ktorých oblastiach sa môžu vyskytnúť v dôsledku postihnutia prekážky pri realizácii poznávacích procesov. Pomáha vytvárať teoretické konštrukty o tom, aký by mal byť postihnutý jedinec po špeciálnopedagogickej výchove.
• Estetika: Veda o krásne. V citovej výchove sú poznatky z estetiky veľmi dôležité.
• Psychológia: U postihnutých skúma osobitosti utvárania a vývinu psychických procesov, vlastností a stavov, utváranie ich osobnosti.
• Medicína: Zaoberá sa anatomickými, fyziologickými a morfologickými osobitosťami, etiológiou, priebehom a prognózou chorobných zmien.
• Sociálna patológia: Zaoberá sa skúmaním negatívnych javov v spoločnosti a ich dôsledkom pre postihnutých. Negatívne javy sa prejavujú deviantným správaním sa takýchto jedincov.
• Lingvistika: Skúma reč a jej vnímanie v závislosti od štruktúry príslušného jazyka.
• Systémová teória: Umožňuje systémový prístup k ponímaniu človeka a jeho skúmania.
• Bionika: Vedný odbor kybernetiky. Zaoberá sa biologickými systémami, prijímaním, zaznamenávaním a spracúvaním informácií, možnosťami kooperácie medzi ľudským organizmom a elektronickými systémami. Na takto získaných poznatkov sa zakladá moderná elektronická protetika.
• Semiológia: Teória o systémoch znakov. Pre špeciálnu pedagogiku má veľký význam, vzhľadom na skutočnosť, že komunikácia pri viacerých druhoch postihnutia sa realizuje pomocou znakov (napríklad bodové písmo pre nevidiacich, znaky pre nepočujúcich).

Druhú skupinu vedných odborov, z poznatkov ktorých špeciálna pedagogika čerpá, tvoria tzv. hraničné odbory. To sú také odbory, ktorých v centre svojho záujmu stojí tiež človek, ale zaoberajú sa ním z iného aspektu. Sú to najmä medicínske disciplíny, pedagogika, psychológia, biológia, sociológia. Z medicínskych disciplín patria sem lekárske odbory: pediatria, neurológia, oftalmológia, otorinolaryngológia, foniatria, ortopédia, psychiatria, školská hygiena a ďalšie. Z pedagogiky najmä teória výchovy a vyučovania. Zo psychológie vývinová psychológia, všeobecná psychológia, pedagogická psychológia a psychológia osobnosti.

Ďalšiu skupinu hraničných odborov tvoria vedné odbory, predmetom ktorých je taktiež človek, ale postihnutý alebo narušený, či jedinec so špecifickými potrebami. Patrí sem defektológia - širokokoncipovaný vedný odbor, ktorého predmetom je skúmanie zákonitosti rozvoja a socializácie postihnutého či narušeného jedinca z hľadiska špeciálnej pedagogiky, patopsychológie, sociálnej patológie, patobiológie a iných vedných odborov.

Systém špeciálnej pedagogiky

Špeciálna pedagogika predstavuje vo svojom integrovanom celku množstvo systematicky usporiadaných poznatkov teórií a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov. Systém špeciálnej pedagogiky v užšom zameraní sa delí podľa druhu postihnutia, narušenia alebo špecifickej potreby. Medzi základné disciplíny patria:

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na výchovnú rehabilitáciu

1. Psychopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním osôb s mentálnym postihnutím.
2. Tyflopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním osôb so zrakovým postihnutím.
3. Surdopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním osôb so sluchovým postihnutím.
4. Logopédia: Zaoberá sa prevenciou, diagnostikou a terapiou narušenej komunikačnej schopnosti.
5. Etopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním sociálne narušených alebo ťažko vychovávateľných detí a mládeže. Sleduje príčiny a prejavy správania človeka mimo spoločenské normy a hľadá možnosti reedukácie.
6. Somatopédia: Zaoberá sa výchovnými, vzdelávacími a všeobecne spoločenskými súvislosťami telesne postihnutých, s chorými deťmi a mládežou, telesne oslabenými, jedincami s obmedzenou pohyblivosťou alebo neschopnosťou pohybu vôbec.

Všetky dielčie špeciálnopedagogické disciplíny sledujú jednotlivé handicapy a poruchy, jednak z hľadiska ich prejavov a rozsahu, jednak z hľadiska dopadu na osobnostný a sociálny rozvoj človeka. Nie vždy je ťažké postihnutie tou najväčšou záťažou pre život jedinca. Vlastne rozsah handicapu nie vždy znamená väčšiu mieru defektivity (postihnutie sociálnych vzťahov a poruchu integrity osobnosti). Mnoho závisí od typu osobnosti handicapovaného, na jeho schopnosti vyrovnať sa s náročnou a krízovou situáciou (ktorou handicap je), a na postoji blízkeho i širšieho prostredia.

Terminológia

Pre lepšie pochopenie problematiky je dôležité definovať základné pojmy:

• Postihnutie: Relatívne trvalý výrazný nedostatok integrity alebo funkcionovania ľudského organizmu alebo jeho významnej časti.
• Narušenie: Relatívne reparabilné poškodenie.
• Ohrozenie: Prípady, pri ktorých ak sa neposkytne špecifická starostlivosť, môže dôjsť k postihnutiu alebo narušeniu.
• Zdravotne postihnutá osoba: Ktorákoľvek osoba, ktorá si nie je schopná zaistiť, úplne alebo čiastočne, potreby bežného spoločenského života v dôsledku vrodeného či získaného nedostatku fyzických alebo duševných schopností. Zdravotne postihnuté osoby majú okrem iných práv právo na lekárske, psychologické a funkčné ošetrenie, vrátane protetických a ortopedických pomôcok, na liečebnú a sociálnu rehabilitáciu, vzdelanie, pracovnú rehabilitáciu, poradenstvo, pomoc pri pracovnom umiestnení a ďalšie služby, ktoré im umožnia maximálne rozvinúť ich schopnosti a zručnosti a urýchlia proces ich začlenenia.
• Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami: Dieťa s akýmkoľvek postihnutím alebo narušením, navštevujúce materskú, základnú, strednú školu alebo inú školu. Vyžaduje systematickú odbornú starostlivosť špeciálneho pedagóga (prípadne aj spoluprácu so psychológom, odbornými lekármi a ďalšími odborníkmi).
• Osoby so špeciálnymi potrebami: Relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré sa z nejakého dôvodu výrazne odlišujú od bežnej populácie. Sem patria deti s poruchami správania alebo učenia, ale aj nadané deti.
• Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie. Na základe svojho defektu je jedinec znevýhodnený v školskej práci, vo výkonnosti a v sociálnych vzťahoch.
• Defekt: Nedostatok v integrite organizmu, ktorý môže mať formu orgánovú alebo funkčnú a vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej či somatickej, dôsledkom čoho jedinec vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Synonymom defektu je termín postihnutie, viac používané v školskej terminológií.
• Defektivita: Porucha integrity človeka, t.j. jednoty organizmu a prostredia, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím. Znakmi defektivity sú: vzájomné pôsobenie medzi postihnutým a prostredím, relatívne dlhodobé trvanie, ktoré sa môže zlepšovať, zhoršovať, ale i vymiznúť.
• Porucha: Vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
• Narušenie: Vyjadruje tiež odchýlku od normy. Získava sa počas života a má reparabilný charakter, vyskytuje sa v pestrejšej škále (poruchy učenia, poruchy správania, narušenie komunikačnej schopnosti).
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v oblasti somatickej či psychickej, alebo v ich kombinácii.
• Deviácia: Týka sa správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy.
• Rehabilitácia: Znovupôsobenie, opätovné dosiahnutie spôsobilosti.
• Socializácia: Zapájanie do pracovného a spoločenského života.
• Korekcia: Náprava, polepšenie.

Osobnosť a jej narušenie

Osobnosť je osobitný súhrn individuálnych vlastností človeka a súčasne aj jednotka s určitou štruktúrou. Každý človek má osobitný, individuálny celkový charakter somatopsychických vlastnosti, ktorý reaguje na vplyvy okolitého sveta osobitným spôsobom. Z psychického aspektu je osobnosť úplným, nepretržitým komplexom duševných javov, osobitým súhrnným znakom duševného života, v ktorom sa prelínajú: temperament, záujmy, schopnosti a charakter. Táto viacdimenzionálna definícia osobnosti je univerzálne platná, to znamená, že platí pre každú osobnosť teda aj narušenú resp. postihnutú, handicapovanú.

Vývin dieťaťa je vzájomné pôsobenie prostredia a indivídua, a jeho vrodené a získané, vonkajšie a vnútorné, morfologické a funkčné predpoklady, pre ktoré charakteristickým znakom je dynamizmus. Jeho narušenie sa dá vystihnúť len v tomto vzťahovom rámci a to tak, že nájdeme faktory, ktoré spôsobili postihnutie a ich následky. Pri definovaní príčin nie je možné predložiť úplný zložitý reťazec príčin a ich primárnych následkov v celej jeho zložitosti. Jedna určitá príčina môže mať nielen jeden druh následkov, ale rozličné typy klinických obrazov a primerane tomu aj rozličné druhy narušenej osobnosti. A naopak za rozličnými obmenami narušenej osobnosti môžu byť viaceré príčiny a určitý klinický obraz môže vzniknúť v dôsledku súhrnu rozličných príčin.

Príčiny narušenia osobnosti

1. Vnútorné príčiny:

   Prečítajte si tiež: Anton Gúth a jeho prístup

   • Genetické faktory: Dedičnosť hrá určitú úlohu pri vzniku narušenej osobnosti.
   • Vplyv prostredia: Nesprávna výživa a žiarenie (RTG) môžu mať negatívny vplyv.

2. Vonkajšie príčiny:

   • Prenatálne poškodenia: V priebehu vnútromaternicového života môžu pôsobiť rozličné škodlivé faktory. Dôležité je, kedy, v ktorom období embryonálneho života jednotlivý faktor pôsobí. Patria sem infekčné ochorenia matky ako je rubeola, osýpky, mums a pod., ktoré môžu vyvolať mentálnu retardáciu, Downov syndróm, zmyslové poruchy a poruchy hybnosti rôzneho stupňa (detské mozgové obrny). Toxoplazmóza, ktorú rozširujú zvieratá, môže spôsobiť rôzne vývinové abnormality, poškodenie nervovej sústavy. Iné ochorenia matky napr. srdcové, obličkové, poruchy krvného obehu, hormonálne poruchy vyvolávajú mentálnu retardáciu. Avitaminóza matky (nedostatok vitamínov A, B2, D) a extrémne hladovanie matky spôsobujú vývinové abnormality (mikrocefaliu - malý a nedostatočne vyvinutý mozog).
   • Perinatálne poškodenia: Počas pôrodu. Pôrod môže byť predčasný, abnormálny, dlhotrvajúci. Dieťa môže mať otočenú pupočnú šnúru okolo krku. Počas pôrodu môže nastať krvácanie do mozgu, ktoré vyvolá hypoxiu (nedostatok kyslíka) a spôsobuje najrozličnejšie poškodenia celej nervovej sústavy u jedincov. Ďalším nebezpečenstvom je fyzické poškodenie pri pôrode, ktoré sa týka jednak poškodenia nervovej sústavy, ale tiež telesných deformít.
   • Postnatálne poškodenia: Popôrodné poškodenia sú výsledkom nepriaznivých okolnosti v priebehu života človeka. Hlavným zdrojom handicapov sú ochorenia ako je novorodenecká žltačka, zápaly mozgu, endokrinné poruchy, poruchy metabolizmu, infekčné ochorenia, ktoré pôsobia škodlivo na centrálnu nervovú sústavu, čím následne vzniká mentálna retardácia, poruchy hybnosti a zmyslové poruchy.

3. Psychosociálne narušenia: Vonkajšie príčiny, vplyvom prostredia. Ich následky sú veľmi rôznorodé. Dieťa od narodenia môže byť vystavené škodlivým psychosociálnym vplyvom. Rodina, škola, výchovné zariadenie i pracovisko podľa charakteru vzťahov môže z výchovného hľadiska vplývať na jedinca kladne a aj škodlivo v širšej i v užšej súvislosti. Chýbanie matky, resp. Zážitky z neúspechu v škole, výsmech spolužiakov, zážitok tzv. šikanovania.

Všetky uvedené príčiny a ich primárne následky, ktoré môžu pôsobiť resp. môžu sa vyvinúť v priebehu ontogenézy, spôsobujú narušenie osobnosti. Toto narušenie môže byť reverzibilné - zvratné, liečiteľné aj vyliečiteľné a môže byť ireverzibilné, neliečiteľné, resp. ťažko liečiteľné. Porucha reči a psychosociálne poruchy sú reverzibilné, liečiteľné aj vyliečiteľné. Najnepriaznivejšiu prognózu majú vrodené poškodenia, alebo poškodenia získané do 2. roku života. V takýchto prípadoch napr. autizmus.

Socializácia v špeciálnej pedagogike

Socializácia v špeciálnej pedagogike je proces, ktorým sa jedinec so špeciálnymi potrebami začleňuje do spoločnosti a učí sa fungovať v nej. Tento proces zahŕňa rozvoj sociálnych zručností, osvojovanie si spoločenských noriem a hodnôt a zapájanie sa do rôznych spoločenských aktivít.

Výchovná rehabilitácia: Kľúčový prvok špeciálnej pedagogiky

Výchovná rehabilitácia je komplexný proces, ktorý sa zameriava na rozvoj a reedukáciu schopností a zručností jednotlivcov s postihnutím alebo narušením. Jej cieľom je umožniť im plnohodnotný život a integráciu do spoločnosti. Výchovná rehabilitácia zahŕňa širokú škálu aktivít, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám každého jedinca.

tags: #vychovna #rehabilitacia #jednotlivcov #s #nks #definicia