
Mária Kráľovičová, herecká legenda, sa narodila v obci Čáry. Jej životná dráha viedla od skromných začiatkov na Záhorí až po oslnivú kariéru v Slovenskom národnom divadle. Tento článok mapuje jej detstvo, herecké začiatky a spomienky na významné osobnosti a udalosti, ktoré formovali jej osobnosť a umelecký prejav.
Mária Kráľovičová pochádza z maloroľníckej rodiny. Otec bol maloroľník, pochádzal z deviatich detí. Starý otec Kralovič, keďže mali chorvátsky pôvod a meno im poslovenčili až za slovákštátu, im hovorili Šprincle. Na Záhorí mal každý ešte druhé meno, lebo podľa Kráľovičov, ktorých bolo strašne veľa, by ich nerozoznali. Bývali v hlinenom domčeku, na zemi ani dosky nemali, iba riečny piesok, ktorý sa v sobotu dopĺňal a robili sa na ňom vlnky a vzorčeky. Až neskôr postavili lepší dom z kvádrov, ale tie najprv po jednom pomáhali vyrábať aj deti. Moji rodičia, Lojzek Kráľovič a Lojzka Kráľovičová, mali päť detí a ja som bola najstaršia. Mama ma porodila ako devätnásťročná; a po mne nasledovali sestry - starý Kráľovič sa stále pokúšal o syna - ale ten sa narodil až ako najmladší, piaty. Odmalička musela pracovať a poznám všetky dedinské práce. Chodila som na zelinu, aby bolo pre kozy, na pýr pre husičky, neskôr, už ako najstaršia, teda veliteľ, som musela dozerať, aby bola sečka pre dobytok alebo narezaná repa pre svine do hrantu. Chodila som aj na roľu a nosila nôšky, jednu vzadu a druhú vpredu, aby ma neprekopŕclo. A mala som na starosti aj plákanie prádla v Myjave. Horúce vyprané mi ho naložili na tragač a v zime mi pridali kanvičku horúcej vody, aby som si mohla otepliť ruky po máčaní v studenej vode.
Spomína na starú mamu z maminej strany, ktorá žila s nimi. Ako mladá išla robiť do Viedne, tam jej v mliekarni padli na nohu plné kanvy, nemocenské poistenie vtedy nebolo, tak ostala ako trinásť-štrnásťročná mrzáčik. Na staré kolená dostala na starosť nás deti, keď boli rodičia na poli. Aby ich s tou nohou ustrážila, priviazala si ich na špagáty. Z otcovej strany si spomína hlavne na starečka, toho Šprincla. Napríklad keď som povedala: „Starečku, móžem si utrhnút hentam jabko?“, tak on nato: „Co si sprostá, co bys tu trhaua, tam do susedú dzi!“ A mama sa hnevala, že učí deti kradnúť. Boli sme polievkoví - fazuľová, hrachová, šošovicová, a v nedeľu, prípadne aj na hody a sviatky, kuracia, mäsová. Okrem toho sa piekli buchty, lokše, dolky, teda rôzne múčne jedlá, aj prívarky, ale neprejedali sme sa. A ešte šúľance! Tým sme u nás hovorili pánbožkove čuráčky.
Do školy sa tešila a strašne som už chcela čítať. Do meštianky som chodila do Šaštína, to bolo päť kilometrov, čiže každý deň tam i späť pešo, dokopy desať kilometrov. Do školy som sa ponáhľala, aby som neprišla neskoro a naspäť som zasa utekala, aby mi súrodenci nezožrali obed! Sprvoti som chcela byť pani učiteľkou, potom mníškou!
Na otázku, ako často chodili do kina, odpovedala: Veľmi, veľmi málo. Naši nemali päťdesiat halérov, aby mi dali na lístek. Chodilo sa teda peši, napríklad keď som išla do Moravského Svätého Jána k tete na návštevu, tak pješky. Bol to výlet na celý deň! A nechodili sme po cestách, ba poriadne hradské ešte ani neboli. Vyzuli sme si topánky a šli sme. Áno, oni tam chodili na jarmoky. Ako, keď sme museli byť v škole? Najviac sme sa nachodili do Šaštína. Dá sa povedať, že som sa narodila u fantastických ľudí! Rodičia jej kúpili starú singerku a potom bola čosi ako „čárska diorka“. Šila totiž dedinské kroje, aj dlhé sukne, ale sebe ich podstrihla, aby siahali iba pod kolená.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výživným
Pätnásťročná Mária sa musela zamestnať v Bratislave. Najprv pracovala ako holička, potom ako predavačka v obchode s odevmi, napokon si našla prácu v úrade.
Minule mi sestra vravela: „Keď ti došiel ten list, že si prijatá do divadla, pamätáš, ako ťa mama zmlátila čepcom? Že - ty budeš kolotočárka a komediantka?!“ Naša teta, teda jej sestra, bola uvádzačka v Národnom divadle, ale mama do divadla nechodila.
Častým hereckým partnerom Márie Kráľovičovej bol malacký rodák Karol Machata. Na otázku, ako si naňho spomína, pani Marína povedala: „Spoznali sme sa ešte na konzervatóriu. Bol úžasný herec, partner a vtipkár. Dalo sa naňho vždy a všade spoľahnúť. Dokonca ma odprevádzal, keď si ma vyhliadol akýsi úchyl, a potom ho zmlátil. A pri Shakespearovi sme si v zákulisí po záhorácky šepkali „Ná, Rómeo, proč si ty Rómeo?!“.
Hej, robila ochotnícke divadlo. Zrejme išlo najskôr o náboženské spektákle pri rozličných príležitostiach. Nie, lebo poznala len kočovné spoločnosti. A to bol tvrdý chlebík, možno horší ako kolotočársky: vystupovanie v zadných miestnostiach krčiem, v malých obciach repertoár čo najpopulárnejší, chodenie od domu k domu, kde sa domáci upisovali na večer. Už ako malá som obľubovala krátke riadky.
Potlesku sa vám iste dostalo aj v Malackách, kde ste pred pár rokmi hrali s miestnymi v záhoráčtine Tajovského Ženský zákon. To som si zahrala s divadlom na Hambálku a bola to - no paráda! Zas medzi svojimi. Kedysi som úlohou Aničky v Martine začínala. Ba získala som za ňu v roku 1946 na Divadelnej žatve v Prahe aj cenu ako talent roka. Odmenou bolo sprevádzanie Alicou Masarykovou po Pražskom hrade, čo mi naši v Čárech ani nesceli vjerit. No, a teraz som stvárnila v tej istej hre starú klebetnú Doru. Naštudovali sme to ale v Národnom v preklade Štefana Moravčíka do záhoráčtiny.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica
Väčšinu života však žijete v Bratislave. Čo na srdci, to na jazyku! Dobre sa narodiť. To značí u dobrých ľudí a stretnúť dobrých ľudí. Asi som mala šťastný život. Ako z červenej knižnice.
Mária Kráľovičová sa narodila v roku 1927 v obci Čáry. Prvé herecké angažmán získala v Martine. Herectvo študovala na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a ešte počas štúdia sa v roku 1948 stala herečkou Slovenského národného divadla, kde pôsobí ako riadna členka doteraz už sedemdesiat rokov. Stvárnila stovky divadelných, filmových či televíznych postáv (tu jej dokonca patrí prvenstvo, keďže sa v roku 1957 stala prvou slovenskou televíznou herečkou, keď spolu s Elom Romančíkom odohrali v priamom prenose inscenáciu Dovidenia, Luciene!). Jej manželom bol básnik a publicista Miro Procházka, s ktorým prežila vyše päťdesiat rokov až do roku 2005. Má s ním dcéru Janu a syna Miroslava.
V tomto príspevku je rozobratá problematika podávania daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007. Sústredíme sa na okruh osôb, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje, zdôrazníme dôležitosť dodržania lehoty na podanie priznania, poukážeme na rozdiely nových tlačív daňových priznaní oproti minuloročným. Vyplníme spoločne obidve tlačivá, pričom príklad na výpočet dane a vyplnenie tlačiva typu B predstavuje pokračovanie príkladu k účtovnej uzávierke v JÚ za rok 2007 z čísla 2-3/2008 časopisu DÚPP. Daň z príjmov fyzickej osoby upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP), ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2004 a odvtedy bol 17-krát novelizovaný. Dňa 28. 11. Tento zákon č. 621/2007 Z. z., ktorým sa mení aj zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, nadobudol účinnosť 1. 1. 2008 s výnimkou dvoch bodov s účinnosťou od 1. 1. 2009. Bodom 53 citovanej novely je za § 52c vložený § 52d obsahujúci prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. 1. 2008. Podľa § 52d ods. 2 na vyčíslenie základu dane za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo do 31. 12. 2007 (teda u fyzických osôb za rok 2007), sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. 12. 2007.
Túto problematiku upravujú dve právne normy: zákon č. V súlade s § 38 ods. 1 ZSD daňové priznanie je povinný podať každý, komu vznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa osobitného zákona alebo ten, koho na to správca dane (t. j. miestne príslušný daňový úrad) vyzve. Daňový subjekt je povinný daň zaplatiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pokiaľ daňovníkovi nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa ZDP, ale správca dane mu zašle výzvu na podanie priznania, v takomto prípade občan musí podať aj „negatívne“ priznanie, a to v lehote určenej správcom dane. Ak priznanie v tejto lehote predloží, nehrozia mu žiadne sankcie.
Daňové priznanie je povinný podať:
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup
a) príjmy zo závislej činnosti (pokiaľ sa na neho nevzťahuje ani jedna alternatíva z predchádzajúceho bodu 3, teda nie je povinný podať priznanie podľa § 32 ods.
b) príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43a daňovník sa v súlade s § 43 ods. Dodajme, že ak má daňovník zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti, ale je v registri správcu dane [napr. má živnostenské oprávnenie, avšak podnikateľskú činnosť ešte nezačal vykonávať, resp. dosiahol príjmy z prenájmu nehnuteľností od dane oslobodené v zmysle § 9 ods. 1 písm. h) a j) ZDP], bolo by vhodné túto skutočnosť (že daňovníkovi nevznikla povinnosť podať daňové priznanie a bolo mu vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň) daňovému úradu písomne oznámiť. ZSD síce takýto inštitút neupravuje, ale má svoje logické opodstatnenie a správca dane túto informáciu môže využiť. Ak by napriek tomuto oznámeniu daňovníka na podanie priznania vyzval, je bezpodmienečne potrebné ho podať. Je potrebné však zdôrazniť, že v súlade s § 32 ods. 5 ZDP daňové priznanie môže podať aj osoba, ktorej táto povinnosť nevznikla. Aj v tomto prípade však musí dodržať lehotu na podanie daňového priznania ustanovenú v § 49 ods. 2 ZDP.
Na základe daňového priznania podaného po uplynutí zdaňovacieho obdobia: príjmy z podnikania, príjmy z prenájmu, ale aj ďalšie druhy príjmov sa zdaňujú až po uplynutí roka na základe podaného daňového priznania. zrážkou dane podľa § 43 ZDP v momente výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu. Druhy príjmov zdaňovaných týmto spôsobom sú v ZDP vymenované taxatívne (dodajme, že od 1. 1. 2006 sa takto zdaňuje za ustanovených podmienok aj časť príjmov zo závislej činnosti). V § 43 ods. 6 ZDP sú uvedené príjmy, ktoré sa považujú za „definitívne“ zdanené vybratím dane zrážkou, v prípade fyzických osôb ide len o príjmy vlastníkov bytov a nebytových priestorov z prenájmu nebytových priestorov, spoločných častí a zariadení domu plynúce do fondu prevádzky, údržby a opráv. V zmysle § 43 ods. 7 ZDPsa daň vybraná zrážkou, ak nejde o prípady podľa ods. 6, považuje za preddavok na daň a daňovník si tento preddavok môže odpočítať od dane vyčíslenej v daňovom priznaní. Časť príjmov zo závislej činnosti sa zdaňuje preddavkovým spôsobom, druhá časť príjmov podlieha vyberaniu dane zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. Príjem musí byť zdanený zrážkou dane, ak sú splnené podmienky uvedené v § 43 ods. 3 písm. Na takto zdanené príjmy môže daňový subjekt po uplynutí roka „zabudnúť“, nemusí ich už nijako „vysporiadať“ (v priznaní ich uvedie len vtedy, ak sa takto sám rozhodne).
Ak daňovník dosiahol zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti, ktoré boli zdanené preddavkovo (resp. aj rôzne druhy príjmov zdanených podľa § 43 zrážkou, ktoré považuje za „definitívne“ zdanené), nie je povinný (okrem výnimiek uvedených v § 32 ods. 2 a § 38 ods. 8 ZDP) predložiť daňové priznanie (§ 32 ods. 4 ZDP). Tieto príjmy daňovo „vysporiada“ zamestnávateľ - platiteľ dane, na základe žiadosti zamestnanca po uplynutí roka formou ročného zúčtovania preddavkov na daň. Ak o ročné zúčtovanie daňovník do 15. 2. ak mu plynú okrem príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP aj iné druhy zdaniteľných príjmov, pričom ich súčet celkovo presahuje sumu 47 808 Sk, je povinný podať daňové priznanie. Do tohto úhrnu sa nezapočítavajú príjmy zdanené podľa § 43 zrážkou, ktoré sú takto „definitívne zdanené“ (odsek 6) alebo pri ktorých sa neuplatní postup podľa § 43 ods.
Pani Zajacová mala v roku 2007 okrem príjmov zo závislej činnosti vo výške 326 245 Sk zdanených preddavkovo podľa § 35 ZDP aj príjem vo forme úroku z peňažných prostriedkov na sporožírovom účte v Slovenskej sporiteľni, a. V súlade s § 43 ods. 7 ZDP by mohla podať daňové priznanie, uviesť v ňom aj úroky a sumu zrazenú bankou odpočítať od dane vyčíslenej v daňovom priznaní. Takýto postup by však vzhľadom na výšku jej celkových príjmov nemal pre ňu žiadny praktický význam. Rozhodla sa pre druhú alternatívu - tento príjem považovať za definitívne zdanený zrážkou.
Pani Líšková pracuje v istej akciovej spoločnosti, kde si uplatňuje nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus. V roku 2007 mala okrem týchto príjmov z pracovného pomeru vo výške 296 520 Sk aj tri odmeny z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (tiež § 5 ZDP). Z odmeny na základe dohody o vykonaní práce 8 000 Sk jej vyplácajúci subjekt (istá s. r. o.) zrazila v septembri 2007 preddavok na daň sadzbou 19 % vo výške 1 520 Sk. Z dvoch odmien na základe dohody o pracovnej činnosti vo výške po 5 000 Sk vyplácajúci subjekt v októbri a novembri zrazil daň po 950 Sk, keďže boli splnené obidve podmienky podľa § 43 ZDP. Pre daňovníčku by nemalo žiadny praktický zmysel zahrnúť sumu 10 000 Sk do základu dane a odpočítať v daňovom priznaní zrazenú daň 2 x 950 Sk ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 ZDP, preto ju považuje za definitívne zdanenú. Vzhľadom na to môže svojho „hlavného“ platiteľa dane, u ktorého si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, požiadať o vykonanie ročného zúčtovania.
Študent Martin mal odmenu v celkovej výške 15 000 Sk za dva prázdninové mesiace (2 x 7 500 Sk). Keďže u zamestnávateľa včas podpísal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP a uplatnil si tak nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (7 968 Sk mesačne), preddavky na daň boli nulové.
Študent Ján mal v roku 2007 zdaniteľné príjmy len vo forme odmeny z dohody o brigádnickej práci študentov v celkovej výške 14 000 Sk za dva prázdninové mesiace (2 x 7 000 Sk). Keďže nepodpísal vyhlásenie, a teda neuplatnil si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, zamestnávateľ mu vypočítal a vybral preddavky na daň (2 x 1 330 Sk). Vzhľadom na výšku dosiahnutých príjmov študentovi nevzniká povinnosť podať daňové priznanie ani v prípade, ak o ročné zúčtovanie nepožiada. Pre tohto daňovníka je však výhodné po uplynutí roka vysporiadať svoju daňovú povinnosť jednou alebo druhou formou.
Študentka Daniela počas prázdninových mesiacov tiež pracovala na základe dohody o brigádnickej práci študentov. U zamestnávateľa včas podpísala vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, takže aj napriek výške mesačnej odmeny 4 000 Sk jej zamestnávateľ nezrazil daň podľa § 43, ale postupoval podľa § 35 ZDP. Preddavky na daň boli nulové.
Študent Karol vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP nepodpísal. Vzhľadom na to, že odmena 4 500 Sk mesačne nepresiahla 5 000 Sk a na to, že študent si u zamestnávateľa neuplatnil nezdaniteľnú časť základu dane (a daňový bonus), boli splnené podmienky na vybratie dane zrážkou podľa § 43 ZDP (855 Sk). Po uplynutí roka študent využije možnosť vyplývajúcu z § 43 ods.
Pán Vlk je dlhé roky zamestnancom istej a. s. Na konci roku 2007 začal popri zamestnaní podnikať. V roku 2007 jeho príjmy z podnikania predstavujú len 2 868 Sk a zo závislej činnosti 359 430 Sk.
Pán Diviak je zamestnaný v istej s. r. o. V roku 2007 jeho príjmy zo závislej činnosti predstavovali 283 377 Sk. Okrem toho predal za 70 000 Sk garáž, ktorú mu darovala teta pred dvomi rokmi. Tento príjem podlieha zdaneniu. Pán Diviak je povinný podať daňové priznanie.Daňový subjekt k priznaniu priloží potvrdenie vystavené zamestnávateľom - platiteľom dane, podľa § 39 ods. 5 ZDP. Na internetovej stránke www.drsr.sk , resp. www.finance.gov.sk je k dispozícii nové tlačivo „Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie (kalendárny rok)“, ktorého vzor odporučilo Ministerstvo financií SR.
a) ak má daňovník príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí, daňové priznanie podať musí v súlade s § 32 ods.
f) v prípade „zmluvných“ štátov daňovník na zamedzenie dvojitého zdanenia musí použiť postup podľa tejto zmluvy (§ 45 ZDP), napr. pri príjmoch zo závislej činnosti vykonávanej v Českej republike, Írsku, Maďarsku, Kanade atď. použije metódu zápočtu, pri príjmoch zo závislej činnosti vykonávanej v NSR, Rakúsku, Taliansku, Francúzsku, Veľkej Británii a Severnom Írsku, Španielsku, Grécku atď.
Pán Medveď celý rok 2007 pracoval v Čechách v jednej českej firme. Trvalý pobyt má naďalej na Slovensku. Tu žije manželka a školopovinné deti, tu má naďalej stredisko svojich životných záujmov. Zamestnávateľ mu z vyplácanej mzdy vyberal preddavky na daň a odvádzal ich svojmu finančnému úradu v Čechách. Iné zdaniteľné príjmy pán Medveď v roku 2007 nedosiahol. V súlade s § 32 ods. 2 písm. b) ZDP je povinný podať na Slovensku daňové priznanie, pričom použije metódu jednoduchého zápočtu (vyplní riadky 49 - 53 priznania typu A). Podobne by postupoval, ak by mal príjmy zo závislej činnosti tiež na Slovensku. Pokiaľ by dosiahol aj iné druhy zdaniteľných príjmov, podal by tlačivo typu B (metóde zápočtu sú v ňom vyčlenené riadky 79 - 80).
Zamestnanec, ktorý v roku 2007 dosiahol zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (a prípadne aj príjmy zdanené podľa § 43 ZDP zrážkou, pri ktorých nepoužije postup podľa § 43 ods. 7)a nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu porušenia podmienok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 - 11 (napr. zrušenie životného poistenia), môže svojho posledného zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú sumu na daňovníka a daňový bonus, písomne požiadať do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia (t. j. do 15. 2. 2008) o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov - platiteľov dane.
a) že nepoberal iné zdaniteľné príjmy (s výnimkou príjmov zdanených podľa § 43 zrážkou, pri ktorých však nepoužije postup podľa § 43 ods.
c) sumu dôchodku (§ 11 ods.
d) či si uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods.
e) že za dané zdaňovacie obdobie nie je povinný zvýšiť základ dane kvôli nesplneniu podmienok uvedených v § 11 ods.
Ročné zúčtovanie možno vykonať len na základe predloženia dokladov (tretia podmienka ročného zúčtovania) preukazujúcich nárok na zníženie základu dane a daňový bonus a potvrdení od všetkých ostatných zamestnávateľov tohto daňovníka, a to taktiež do 15. februára. Aby daňovník mohol zamestnávateľovi do 15. 2. predložiť doklady od ostatných zamestnávateľov, musí ich o vystavenie dokladov včas požiadať najneskôr do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia. Zamestnávatelia sú v takýchto prípadoch povinní vystaviť doklady a doručiť ich zamestnancom najneskôr do 10. februára (§ 39 ods. 5 ZDP). Ak daňovník nežiada o vykonanie ročného zúčtovania, lebo mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie, potvrdenie mu zamestnávateľ má doručiť do 10.
Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie - ako už bolo uvedené - len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie (§ 38 ods. 3 ZDP). Na druhej strane, vzhľadom na skúsenosti z praxe je v § 39 ods. 6 ZDP zakotvené, že platiteľ dane je povinný na žiadosť zamestnanca, ktorému vykonal ročné zúčtovanie a ktorému vznikla povinnosť podať daňové priznanie, do 10 dní od doručenia tejto žiadosti vydať doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, ktorý má obsahovať informáciu o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku, resp. daňového bonusu vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Ak do tohto momentu ešte existuje určitý zostatok, zamestnávateľ už nepokračuje v zrážaní nedoplatku, resp. Pripomeňme si ešte dikciu § 32 ods. Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. Je potrebné však opäť zdôrazniť, že v súlade s § 32 ods. Ak niekto dobrovoľne vyplní a daňovému úradu predlož…