Riešenie bezdôvodného obohatenia dlžníka, spoludlžníka a nerozlučné spoločenstvo: Judikáty a preventívne konania

Tento článok sa zaoberá problematikou bezdôvodného obohatenia v kontexte dlžníkov, spoludlžníkov a nerozlučných spoločenstiev, pričom zohľadňuje relevantné judikáty a nové legislatívne úpravy, najmä v oblasti preventívnych konaní a riešenia hroziaceho úpadku. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, a to od základných definícií až po praktické aspekty a dopady na podnikateľské prostredie.

Úvod do problematiky bezdôvodného obohatenia

Bezdôvodné obohatenie predstavuje majetkový prospech získaný na úkor iného bez právneho dôvodu. V kontexte dlžníkov, spoludlžníkov a nerozlučných spoločenstiev môže táto situácia nastať rôznymi spôsobmi, napríklad v dôsledku chybnej platby, plnenia bez existujúceho záväzku alebo zániku právneho titulu. Riešenie týchto situácií si vyžaduje dôkladné posúdenie právnych vzťahov a aplikáciu relevantných ustanovení Občianskeho zákonníka a iných právnych predpisov.

Bezdôvodné obohatenie v kontexte dlžníka a spoludlžníka

V prípade, že dlžník alebo spoludlžník získa bezdôvodné obohatenie na úkor veriteľa alebo iného spoludlžníka, vzniká mu povinnosť toto obohatenie vrátiť. Táto povinnosť sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Dôležité je zdôrazniť, že spoludlžníci sú zaviazaní voči veriteľovi spoločne a nerozdielne, čo znamená, že veriteľ môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich, alebo od všetkých spoločne. Ak jeden zo spoludlžníkov plní za ostatných, má voči nim nárok na náhradu.

Nerozlučné spoločenstvo a bezdôvodné obohatenie

Nerozlučné spoločenstvo (napr. manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) predstavuje špecifický právny režim, v ktorom majetok patrí obom členom spoločenstva spoločne a nerozdielne. Ak v rámci tohto spoločenstva dôjde k bezdôvodnému obohateniu na úkor tretej osoby, povinnosť vrátiť toto obohatenie sa vzťahuje na oboch členov spoločenstva spoločne a nerozdielne. Je však potrebné rozlišovať, či k obohateniu došlo v rámci bežnej správy majetku spoločenstva, alebo v dôsledku konania jedného z členov, ktoré presahuje rámec bežnej správy.

Judikáty súdov v oblasti bezdôvodného obohatenia

Súdy Slovenskej republiky sa opakovane zaoberali problematikou bezdôvodného obohatenia v rôznych kontextoch. Judikáty súdov poskytujú cenné usmernenia pre posudzovanie konkrétnych prípadov a aplikáciu relevantných právnych noriem. Medzi kľúčové judikáty patria rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberajú otázkami premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, určenia rozsahu obohatenia a posudzovania dobrej viery obohateného.

Prečítajte si tiež: Preukaz ZŤP: Všetko, čo potrebujete vedieť

Nová legislatíva a riešenie hroziaceho úpadku

Vláda Slovenskej republiky predložila návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý transponuje Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023. Cieľom tejto legislatívy je poskytnúť dlžníkom, najmä právnickým osobám, nástroje na včasné riešenie finančných ťažkostí a predísť úpadku a konkurzu.

Preventívne konania ako nástroj riešenia hroziaceho úpadku

Návrh zákona zavádza inštitút preventívneho konania, ktorý predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Preventívne konanie môže mať formu verejnej alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Cieľom je poskytnúť dlžníkom priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok "hrozí".

Dočasná ochrana a jej zrušenie

Na dosiahnutie cieľa preventívnej reštrukturalizácie sa upravuje aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu. Súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Subjekty vylúčené z preventívnej reštrukturalizácie

Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou. Z preventívnej reštrukturalizácie sú vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zvýšené požiadavky na odbornosť správcov

Nová právna úprava rieši aj požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní. Títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach.

Prečítajte si tiež: Všetko o občianskych preukazoch pre seniorov

Zmeny v konkurznej legislatíve

V súvislosti s návrhom zákona dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť.

Možnosť pokračovať v podnikaní po oddlžení

S cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť.

Kauzálna príslušnosť súdov

Návrhom zákona dochádza v súlade s požiadavkami smernice na špecializáciu súdnych orgánov aj k zavedeniu kauzálnej príslušnosti súdov v prípadoch obzvlášť náročných konkurzných, reštrukturalizačných a preventívnych konaní.

Hroziaci úpadok a povinnosti dlžníka

V súlade s cieľmi smernice sa zavádzajú nástroje riešenia hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou, ktorými sú verejná preventívna reštrukturalizácia a neverejná preventívna reštrukturalizácia. V zákone č. 7/2005 Z. z. sa vymedzujú základné povinnosti dlžníka súvisiace s hroziacim úpadkom.

Povinnosť zvážiť využitie poradcu

Zavádza sa povinnosť dlžníka zvážiť využitie poradcu v rámci riešenia hroziaceho úpadku, nakoľko jeho účasť je v tejto situácii dlžníka priam nevyhnutná, a jeho výber konzultovať s veriteľmi na účely zabezpečenia riadneho, transparentného, efektívneho a včasného preventívneho konania.

Prečítajte si tiež: Ako získať kartu MHD ZŤP v Košiciach: Zoznam potrebných dokumentov.

Transparentnosť výberu poradcu

Transparentnosť výberu poradcov je taktiež zabezpečená prostredníctvom odporúčaní a výhrad relevantných veriteľov, keďže sa očakáva aktívna spolupráca dlžníka s veriteľmi pri výbere poradcu. Všetky výhrady a odporúčania veriteľov je dlžník povinný dôkladne zvážiť tak, aby ich neakceptovanie nebolo prekážkou dosiahnutia rýchleho a efektívneho preventívneho konania.

Úloha a povinnosti poradcu v preventívnom konaní

V rámci preventívneho konania má poradca svoju nezastupiteľnú úlohu a je povinný postupovať v súlade so zákonom, ako aj so spoločnými záujmami dlžníka a veriteľov. Upravujú sa niektoré základné úlohy poradcu v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorých plnenie je nevyhnutné pre naplnenie účelu preventívneho konania. Rovnako sa upravujú základné povinnosti poradcu, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, a to najmä povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, povinnosť mať poistenie zodpovednosti za škodu.

Odmena poradcu

Odmena poradcu je závislá od zmluvnej voľnosti. Po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie však odmenu poradcu, ako aj úhradu neuhradenej časti odmeny poradcu za jeho činnosť, ktorý vykonal pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie schvaľuje veriteľský výbor.

tags: #vydanie #bezdovodne #obohatenia #dlžník #spoludlžník #nerozlučné