
Tento článok sa zaoberá problematikou bezdôvodného obohatenia v situáciách, keď figuruje dlžník a spoludlžník, a to najmä v kontexte hypotekárnych úverov a rodinných vzťahov. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto problematiku, a to z praktického hľadiska, ako aj z hľadiska relevantnej judikatúry a právnych predpisov.
Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý upravuje situácie, keď sa niekto obohatí na úkor iného bez existencie právneho dôvodu. V kontexte dlžníkov a spoludlžníkov sa táto situácia môže vyskytnúť napríklad vtedy, keď jeden zo spoludlžníkov uhradí celú dlžnú sumu, alebo jej väčšiu časť, ako zodpovedá jeho podielu.
Podľa ustálenej judikatúry súdov, ako aj právnej teórie, sú kvalifikačnými predpokladmi vzniku bezdôvodného obohatenia:
Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, aby mohol vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Častým prípadom, kedy dochádza k bezdôvodnému obohateniu, sú situácie, keď bývalí manželia majú spoločný hypotekárny úver a po rozvode jeden z nich uhrádza splátky úveru.
Prečítajte si tiež: Riešenie bezdôvodného obohatenia
Používateľka sa pýta na radu ohľadom situácie, kedy s bývalým manželom mali hypotekárny úver. Po rozvode ho platila ona zo spoločného účtu, ktorý finančne napĺňala iba ona. Bývalý manžel jej posielal peniaze šekom, avšak platobná disciplína mu nič nehovorila. Nakoniec sa rozhodla úver doplatiť formou mimoriadnej splátky.
V tomto prípade je dôležité rozlišovať, či išlo o spoločný účet v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM) alebo o bežný účet. Ak išlo o účet v BSM, potom sa platby z neho považujú za platby oboch manželov, a teda nárok na bezdôvodné obohatenie by bol sporný. Ak však išlo o bežný účet, na ktorý prispievala iba bývalá manželka, potom má právo požadovať od bývalého manžela polovicu z každej splátky, ktorú uhradila za neho. Je však potrebné dať pozor na premlčanie tohto nároku.
Ústavný súd Slovenskej republiky sa v jednom zo svojich rozhodnutí zaoberal prípadom, kedy jeden z rozvedených manželov platil úhrady a náklady za užívanie domu, ktorý užívali aj po rozvode spoločne obaja bývalí manželia. Konštatoval, že za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo.
Ďalšou častou situáciou, kedy dochádza k bezdôvodnému obohateniu, sú prípady, keď dvaja alebo viacerí spoludlžníci majú spoločný úver a jeden z nich uhrádza väčšiu časť splátok, ako zodpovedá jeho podielu.
Používateľ sa pýta, ako má postupovať v situácii, keď je s priateľom spoludlžníkom na stavebnom úvere, ktorý sa nesplácal. Na priateľa je vedená exekúcia a spláca dlh exekútorovi na základe zrážok zo mzdy a zároveň spláca aj ručiteľovi priamo stavebnej sporiteľni. Dlžník dodnes nezaplatil ani cent.
Prečítajte si tiež: Preukaz ZŤP: Všetko, čo potrebujete vedieť
V tomto prípade platí, že ak sú dvaja spoludlžníci a neboli manželia, potom sa každý z nich má podieľať na platení hypotéky v rovnakom podieli, pokiaľ nie je medzi nimi iná dohoda. Ak jeden zo spoludlžníkov uhradil viac, než podľa jeho podielu mal, je oprávnený túto sumu vymáhať od druhého spoludlžníka. Rovnako, ak ručiteľ uhradil za oboch spoludlžníkov určitú časť dlhu, môže ju vymáhať od spoludlžníkov.
Podľa § 511 Občianskeho zákonníka, ak je viac dlžníkov povinných plniť niečo spoločne, sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. To znamená, že veriteľ (napr. banka) môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov, a to v celom rozsahu. Ak jeden zo spoludlžníkov splní celý dlh, záväzok zaniká aj voči ostatným spoludlžníkom. Následne si spoludlžník, ktorý dlh splnil, môže uplatniť nárok na náhradu voči ostatným spoludlžníkom, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá ich podielu na dlhu.
Poskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je zásadne považované za investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia.
Používateľ sa pýta, či je možné vyhotoviť zmluvu, v ktorej bude uvedené, že hypotéku platí aj on a preto má na dom rovnaké práva ako jeho brat, na ktorého je dom zapísaný.
V tomto prípade je dôležité si uvedomiť, že úhradou splátok nevznikne vlastnícke právo k nehnuteľnosti priamo zo zákona. Na strane brata, ak nedôjde k dohode ohľadom vyporiadania doteraz uhradených splátok, vzniká bezdôvodné obohatenie. Je preto vhodné uzatvoriť zmluvu, v ktorej sa upravia vzájomné práva a povinnosti, prípadne previesť časť vlastníckeho práva na brata.
Prečítajte si tiež: Všetko o občianskych preukazoch pre seniorov
Dôležitým aspektom pri uplatňovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčanie. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.
tags: #bezdôvodné #obohatenie #dlžník #spoludlžník