Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím: Právo a povinnosť

Na svete žije približne 7,5 až 8 miliárd ľudí a milióny z nich majú život sťažený rôznymi zdravotnými komplikáciami, ktoré im znemožňujú plnohodnotne sa hýbať a fungovať. Odhady hovoria, že do roku 2050 bude 15 % obyvateľstva miest tvoriť obyvateľstvo so zdravotným postihnutím. V krajinách EÚ žije približne 130 miliónov ľudí s obmedzenou mobilitou a orientáciou. Bezbariérový prístup do verejných priestorov a obchodov bol na Slovensku legislatívne nariadený až začiatkom 90. rokov 20. storočia. Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. nadobudla účinnosť 1. decembra 2002, ale rieši len aktuálny stav, t. j. nové budovy. Staršie budovy nemusia byť prispôsobené, pokiaľ neprechádzajú rekonštrukciou.

Povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím

Každá spoločnosť, ktorá zamestnáva viac ako 20 ľudí, je povinná zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Túto povinnosť ukladá zákon o službách zamestnanosti. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však túto povinnosť uľahčuje tým, že zamestnávatelia môžu výkazy podávať elektronicky. V minulosti museli firmy posielať výkazy poštou alebo ich osobne podať na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť zamestnávať zdravotne postihnutých, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia limitu.

Výhody zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Zamestnávanie zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa výhodné, pretože odvody do zdravotnej poisťovne sú oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, teda 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Preukaz ZŤP a kompenzácie

Chránená dielňa je pracovisko, kde sú zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť.

Pomoc v práci

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím.

Prístup k osobám so zdravotným postihnutím

Každá spoločnosť zaujíma k potrebám svojich členov individuálny prístup, ktorý je v úzkej nadväznosti na národné tradície, historický vývoj, politické usporiadanie, či morálnu vyspelosť krajiny. V priebehu desaťročí sa postoj k zdravotne postihnutým menil od filozofie paternalizmu k filozofii posilnenia zodpovednosti za rozhodovanie o vlastnom živote. Koncepcie, ktoré takéto osoby považovali za bezmocné bytosti, vyžadujúce súcit, sú dnes neakceptovateľné. Okrem aktivít, ktoré sú zamerané na rehabilitáciu týchto jedincov, sú v centre pozornosti zmeny v spoločnosti, ktoré majú uspokojovať ich potreby.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v SR

V podmienkach Slovenskej republiky je duálny systém, z toho vyplýva, že osoba so zdravotným postihnutím môže poberať invalidný dôchodok a zároveň pracovať. Je na rozhodnutí takejto osoby, či sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) zaeviduje a bude využívať status znevýhodneného uchádzača alebo nie. Evidencia pre nich prináša určité výhody. V prípade, ak na úrade evidovaní nebudú, de facto pre neho neexistujú a z toho dôvodu nebude pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny existovať žiadny impulz na to, aby pre nich navrhovali a vyhľadávali nové formy na podporu ich zamestnávania. Vďaka evidencii majú prístup k poradenským službám a k rekvalifikačným kurzom.

V praxi však nie je výnimkou, že zamestnávatelia týmto osobám poskytujú nižší príjem a apelujú tým, že tieto osoby už poberajú invalidný dôchodok. Nakoľko nie každý občan má dostatočné právne povedomie, takéto vyjadrenie zamestnávateľa budú akceptovať a považovať za správne. Tieto osoby majú rovnaké právo uchádzať sa o zamestnanie a byť zamestnaní ako zdraví jedinci. Spektrum zdravotných postihnutí je neskutočne rôznorodé a nemusí byť vôbec až také ťažké zaradiť takýchto ľudí do pracovného procesu, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Osoby s telesným postihnutím nemusia byť uplatniteľné len na pracoviskách, kde je bezbariérový vstup, ale môžu byť plnohodnotnými zamestnancami, ktorí budú prácu vykonávať z domu. Pre zvýšenie flexibility v pracovnoprávnych vzťahoch a pre lepšie uplatnenie sa na trhu práce, je čoraz viac podporované zamestnávanie v atypických pracovných pomeroch.

Prečítajte si tiež: Kto uhrádza péčko?

Domácka práca a telepráca

Snaha harmonizovať slovenské pracovné zákonodarstvo a legislatívu Európskej únie, priniesla niektoré zmeny, ktoré sa premietli do Zákonníka práce a zmenili, či obohatili niektoré jeho ustanovenia. Takýmto prvkom je aj zavedenie inštitútov, ktorými sú domácka práca a telepráca.

Podstatou domáckej práce je, že výkon práce sa neuskutočňuje na pracovisku zamestnávateľa, ale je to domáce prostredie zamestnanca alebo iné dohodnuté miesto uvedené v pracovnej zmluve. O domácku prácu nepôjde v prípade, ak takýto výkon práce je realizovaný len príležitostne, t.j nie pravidelne a len za mimoriadnych okolností. Zmeniť status riadneho zamestnanca na zamestnanca pracujúceho doma, je možné prostredníctvom zmeny pracovnej zmluvy. Teda, ak ide o zamestnanca, ktorý bol zdravý, ale vplyvom nečakaných okolností sa z neho stala osoba zo zdravotným postihnutím, môže sa s ním zamestnávateľ dohodnúť, ak nie je schopný vykonávať svoju prácu na doterajšom mieste na zmene pracovnej zmluvy aby sa z neho stal domácky zamestnanec.

Pri vstupe na pracovný trh je pri týchto ľuďoch v prvom rade nazerať nie na ich postihnutie, ale na ich zručnosti, vedomosti, či pracovné skúsenosti. Telepráca je považovaná za riešenie win- win, teda za výhodné pre všetky zainteresované strany - pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa. Jednou z výhod pre zamestnávateľ je zníženie nákladov na pracovné miesto reprezentované znížením nákladov za prenájom energie, či ďalšie vybavenie. Výhodu pre zamestnanca predstavuje minimalizácia nákladov spojená s úsporou času.

Delené pracovné miesto

Ďalšou z možností, ako využiť potenciál zdravotne postihnutých ľudí je delené pracovné miesto. Ľudia so zdravotným postihnutím sú veľmi často konfrontovaní lekárskymi prehliadkami a vyšetreniami a v tomto prípade, ak nastane prekážka na strane zamestnanca, Zákonník práce deklaruje, že ostatní zamestnanci, ktorí sa s ním delia o pracovné miesto sú povinní ho zastúpiť.

Sociálna posudková činnosť a ľudské práva

Sociálna posudková činnosť je oblasť sociálnej práce, ktorá keď má byť vykonávaná kvalitne, vyžaduje profesionálne kompetencie odborníka, ktorý okrem teoretických poznatkov a aplikovania základných metód a prístupov sociálnej práce využíva aj znalosti z oblasti základných ľudských práv a slobôd.

Prečítajte si tiež: Rekonštrukcia kúpeľne pre osoby so ZŤP: Kompletný sprievodca

Ľudské práva sú oprávnenia ktoré prislúchajú každej ľudskej bytosti od narodenia až po smrť. Štát je povinný ľudské práva garantovať a prijať nevyhnutné opatrenia na ich ochranu. Dôležitosť dodržiavania ľudských práv a slobôd v sociálnej práci má byť nielen samozrejmosťou, ale aj povinnosťou. Každý štátny zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, zákony ako aj právne záväzné medzinárodné zmluvy a dohovory, zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť jeho nestrannosť.

Sociálna posudková činnosť je oblasť, kde sociálni pracovníci rozhodujú o potrebách ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálny pracovník sa má riadiť princípmi kresťanského humanizmu, má konať v súlade s etickým kódexom sociálneho pracovníka, hájiť ľudské práva a slobody sociálne slabších jedincov, má konať spravodlivo, v súlade s morálnymi a etickými princípmi.

Spravodlivé posudzovanie má značný vplyv na kvalitu života posudzovanej osoby, preto táto činnosť vyžaduje kvalifikovaného odborníka na posudkovú činnosť. Profesia sociálnej práce úzko súvisí s ľudskými právami, nakoľko uznáva základné hodnoty ako sociálna spravodlivosť, rešpekt, ľudská dôstojnosť a sebaurčenie.

Medzinárodné a národné dokumenty

Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 je jeden z najdôležitejších zdrojov hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. Európska sociálna charta chráni hospodárske, sociálne a kultúrne práva. Charta základných práv Európskej únie v článku 34 uznáva a rešpektuje právo na sociálne zabezpečenie a právo na sociálnu pomoc.

Základné práva a slobody sú upravené aj v druhej hlave Ústavy SR. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 2006. V roku 2010 bol tento Dohovor ratifikovaný Slovenskou republikou a tým sa stal právne záväzným dokumentom, ktorý má prednosť pred našimi zákonmi. Cieľom Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím podľa čl. 1 je „presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti“.

Zásada rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie

V článku 5 je upravená rovnosť a nediskriminácia, kde je uvedené, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona. V čl. 5 ods. 2) je uvedené, že je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a zaručuje sa účinná právna ochrana pred diskrimináciou z akýchkoľvek dôvodov. Zákaz diskriminácie je upravený aj v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Zásada rovného zaobchádzania neznamená len zákaz diskriminácie, ale aj to, že je potrebné dbať na to, aby k diskriminácii nikdy nedošlo, teda vykonať aj preventívne opatrenie na zabránenie diskriminácie. Podľa antidiskriminačného zákona každý má právo aj na ochranu pred diskrimináciou a právo domáhať sa svojich práv na súde.

Integrácia do spoločnosti a nezávislý život

Problematika ľudských práv v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa nachádza v prílohe č. 2 zákona, kde sú upravené podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby. Okrem toho celý zákon o sociálnych službách vychádza z ľudsko-právnych záväzkoch. Záväzky spočívajú v tom, aby ľudia so zdravotným postihnutím mohli viesť samostatný, nezávislý život a aby bolo zabezpečené ich plné začlenenie do spoločnosti.

Slovenská republika sa zaviazala k ľudsko-právnemu prístupu, má zabezpečiť podmienky pre slobodný, nezávislý život hlavne pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaných na pomoc iných. Nezávislý spôsob života je upravená v článku 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Tento článok zaväzuje zmluvné strany k uznaniu rovnakých práv pre všetky osoby so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami na rovnoprávnom základe s ostatnými.

Integrácia do spoločnosti až inklúzia je základným ľudským právom každého človeka. Pri posudzovaní treba vychádzať z holistického ponímania, ktoré človeka vníma ako celistvú bio-psycho-socio-spirituálnu bytosť s individuálnymi potrebami. Je dôležité garantovať rovnako každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, rovnaké príležitosti.

tags: #kazda #firma #musi #mat #telesne #postihnutych