Výdavky na zdravotnú starostlivosť: Štatistiky, trendy a výzvy na Slovensku

Zdravotníctvo na Slovensku, podobne ako v iných krajinách OECD, čelí komplexným výzvam. Tieto výzvy súvisia s financovaním, demografickými zmenami, nezdravým životným štýlom a prístupom k zdravotnej starostlivosti. Tento článok sa zameriava na analýzu výdavkov na zdravotnú starostlivosť na Slovensku v kontexte medzinárodných štatistík, identifikuje kľúčové trendy a poukazuje na výzvy, ktorým slovenský zdravotnícky systém čelí.

Globálny pohľad na zdravotníctvo

OECD vydala 7. novembra 2023 svoju každoročnú kľúčovú publikáciu z oblasti zdravia - Health at a Glance 2023 OECD Indicators. Táto publikácia poskytuje komplexný súbor ukazovateľov zdravia obyvateľstva a výkonnosti zdravotníckych systémov v členských krajinách OECD a v kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomikách. Ukazovatele zahŕňajú zdravotný stav, rizikové faktory zdravia, prístup k zdravotnej starostlivosti a jej kvalitu a zdroje systému zdravotníctva. Analýza vychádza z najnovších porovnateľných oficiálnych národných štatistík a ďalších zdrojov.

V roku 2019, pred vypuknutím pandémie, krajiny OECD vynakladali na zdravotnú starostlivosť v priemere 8,8 % HDP. Do roku 2021 sa tento podiel zvýšil na 9,7 %. Táto zmena odráža zvýšené výdavky súvisiace s pandémiou COVID-19.

Trendy v oblasti zdravia v krajinách OECD

Priemerná dĺžka života sa vo väčšine krajín za posledné desaťročie zvýšila, avšak v rokoch 2019 až 2021 sa priemerná dĺžka života v krajinách OECD znížila v priemere o 0,7 roka.

Denná miera fajčenia sa vo väčšine krajín OECD za posledné desaťročie znížila z 20,4 % v roku 2011 na 15,9 % v roku 2021. Na Slovensku, v Luxembursku a Turecku sa však miera fajčenia zvýšila (o 2 percentuálne body).

Prečítajte si tiež: Vývoj verejných výdavkov

V priemere viac ako jedna tretina ľudí vo veku 16 rokov a viac uviedla, že žije s dlhodobou chorobou alebo zdravotným problémom. Miera obezity vo väčšine krajín OECD naďalej rastie, pričom 54 % dospelých má nadváhu alebo je obéznych a v priemere 18 % je obéznych.

Slovensko v kontexte OECD

Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou priemernou dĺžkou života (menej ako 75 rokov). V kontexte krajín V4 (Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko) má Slovensko vyšší počet úmrtí, ktorým by sa dalo predísť včasnou a efektívnejšou zdravotnou starostlivosťou.

Počet liečiteľných úmrtností je na Slovensku dvojnásobný v porovnaní s podobnými krajinami. Napríklad v porovnaní s Českou republikou ich má Slovensko približne o dvetisíc viac. Slovensko má zároveň výrazne vyššiu novorodeneckú úmrtnosť než v ostatných krajinách EÚ. Dosahuje dokonca horšie výsledky v porovnaní s tými, ktoré do zdravotníctva vynakladajú podobné množstvo financií pri zohľadnení demografie.

Pri analýze dlhodobejších trendov sa rast reálnych miezd zdravotníckych pracovníkov výrazne líšil, pričom vo väčšine krajín strednej a východnej Európy došlo od roku 2011 k veľkému nárastu (vrátane SR), zatiaľ čo vo Fínsku, Taliansku, Portugalsku, Španielsku a Spojenom kráľovstve reálne mzdy stagnovali alebo klesali.

Počet hospitalizácií, ktorým sa dá vyhnúť, sa za posledné desaťročie znížil vo väčšine krajín OECD, pričom výrazné zníženie sa zaznamenalo v Litve, Mexiku, Poľsku a Slovenskej republike.

Prečítajte si tiež: Výdavky slovenských dôchodcov a DPH

Financovanie zdravotníctva na Slovensku

Výdavky na zdravotníctvo dosiahnu v roku 2025 úroveň 9,6 miliardy eur. Ide o medziročný rast 691 miliónov eur, teda o 7,76 percenta oproti schválenému rozpočtu 2024.

V súčasnom roku je v systéme zdravotníctva necelých osem miliárd eur. Týmto sa zdravotnícky sektor považuje za druhú najväčšiu položku vo verejných financiách hneď po dôchodkoch. Analytici zároveň predpokladajú, že v porovnaní s rokom 2015 sa do roku 2024 výdavky na zdravotníctvo zvýšia takmer o 90 percent.

Výdavky na verejné zdravotné poistenie sa očakávajú na úrovni 8,5 miliardy eur. Z toho najväčší podiel tvoria výdavky na zdravotnú starostlivosť v celkovej sume 8,19 miliardy. Výdavky určené pre zdravotnícke zariadenia predstavujú 3,21 miliardy eur.

Peniaze na financovanie sektora získa vláda z vyšších odvodov od pracujúcich na strane zamestnávateľov.

Bez toho, aby štát prijal akékoľvek rozhodnutia či opatrenia, výdavky z verejného zdravotného poistenia porastú tento rok o viac než 500 miliónov eur.

Prečítajte si tiež: Peňažné výdavky v Írsku

Na rok 2024 nárast miezd v oblasti zdravotníctva tvorí 253 miliónov eur, čo je medziročný nárast základnej zložky mzdy a na ňu naviazaných zložiek o 7,7 percenta. Starnutie obyvateľstva si zasa vyžiada o 43 miliónov eur viac.

V súčasnom roku vynaložia zdravotné poisťovne na tieto lieky a zdravotnícke pomôcky o 152 miliónov eur viac než vlani. Ministerstvo rozhodlo o dofinancovaní štátnych nemocníc v objeme 261 miliónov eur.

Výzvy v slovenskom zdravotníctve

Napriek zvyšujúcim sa výdavkom na zdravotníctvo, podmienky sa zlepšujú pomaly. Rast výdavkov dokonca prevýšil rast HDP, no počet odvrátiteľných úmrtí klesá pomaly.

Jednou z najväčších výziev zostáva otázka personálu. Slovensko dlhodobo bojuje s nedostatkom zdravotníkov, predovšetkým sestier. V nemocničnom sektore chýba takmer šesťtisíc zdravotníkov, čo je zhruba desať percent pracovnej sily, ktorá bola potrebná v minulom roku.

Nevyhovujúce rozmiestnenie lekárov spôsobil platový automat v nemocniciach a nedostatočné úhrady ambulanciám.

Slovensko pritom čelí žalobe Európskej komisie pred európskym súdnym dvorom za neskoré platby štátnych nemocníc. Eurokomisia od slovenskej vlády žiada, aby problém opakujúceho sa zadlžovania nemocníc riešila systémovo, pretože pravidelné oddlžovanie štátnych nemocníc nie je efektívne a samotný problém nerieši.

Riešenia a opatrenia

Analytici odporúčajú, aby sa tvorcovia politík sústredili predovšetkým na hľadanie možností, ako prilákať zdravotnícky personál zo zahraničia.

Samotné zvýšenie výdavkov by však malo sledovať konkrétne ciele. Medzi nimi by malo byť zníženie počtu prípadov liečiteľnej úmrtnosti na infarkt myokardu, rakovinu hrubého čreva a konečníka a cievnu mozgovú príhodu.

Ďalším krokom je zavádzanie výkonnostných kontraktov, takzvaného mechanizmu DRG, ktorý úzko súvisí so skracovaním čakacích lehôt, no predovšetkým s predvídateľnosťou potrebných finančných zdrojov.

Ministerstvo zdravotníctva zriadilo rozpočtovú radu, ktorá má prispieť k zlepšeniu celkového procesu rozpočtovania.

Digitálne zdravotníctvo a jeho potenciál

Digitálne zdravotníctvo má obrovský potenciál na transformáciu zdravotníckych systémov. Hoci 90 % krajín OECD má zavedený elektronický zdravotný portál, len 42 % uviedlo, že verejnosť má prostredníctvom portálu prístup ku všetkým svojim údajom a zároveň s nimi môže aj pracovať. Približne tretina (38 %) krajín nemá klinické štandardy ani certifikáciu dodávateľov systémov elektronických zdravotných záznamov, čo obmedzuje interoperabilitu zdravotných údajov.

tags: #vydavky #na #zdravotnu #starostlivost #statistiky