Snahou každého štátu je maximalizovať daňové výnosy plynúce do štátneho rozpočtu z príjmov daňovníkov, ktorí v ňom podliehajú zdaneniu. Ak by však každý štát zdaňoval všetky osoby prítomné na jeho území a všetky príjmy dosiahnuté zo zdrojov na jeho území, v praxi by dochádzalo k situáciám, že jeden príjem by podliehal zdaneniu na území dvoch alebo viacerých štátov súčasne. Práve uzatváranie medzinárodných zmlúv, a to predovšetkým zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, zabraňuje vzniku takýchto negácií. Tieto zmluvy majú zároveň nadradené postavenie (vyššiu právnu silu) nad vnútroštátne predpisy.

Nadradenosť medzinárodných zmlúv

V Slovenskej republike takúto nadradenosť pre daňové účely zabezpečuje priamo ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). Nejde len o zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku („zmluva o ZDZ“), ale aj o iné zmluvy spĺňajúce podmienky ustanovené v ustanovení § 1 ods. 2 ZDP.

V súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR v znení neskorších predpisov, medzinárodné zmluvy spadajúce pod článok 7 ods. 4 Ústavy SR (t. j. prezidentské zmluvy), ktoré si vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Národnej rady SR v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy SR, musia byť vyhlásené v Zbierke zákonov SR uverejnením ich plného znenia. Uzavretie medzinárodných zmlúv, ktoré pred ratifikáciou nevyžadujú súhlas Národnej rady SR, musia byť oznámené v Zbierke zákonov v súlade s § 6 ods.

Princípy zamedzenia dvojitého zdanenia

Zamedzenie dvojitého zdanenia spočíva v pridelení práva na obmedzené alebo neobmedzené zdanenie príjmov štátu zdroja príjmov alebo štátu rezidencie osoby, ktoré bude možné takto vymedziť. Význam určenia daňovej rezidencie nespočíva len v určení štátu, ktorý má nárok na neobmedzené zdanenie celosvetových príjmov osoby. Preukázanie štátu rezidencie osoby je nevyhnutnou podmienkou aj pre uplatnenie príslušnej zmluvy o ZDZ a čerpanie výhod a úľav z nej vyplývajúcich.

Určenie daňovej rezidencie

Stanovenie daňovej rezidencie - osobnej príslušnosti k danému územiu, je prvým a rozhodujúcim kritériom pre určenie daňových povinností daňovníkov. V Slovenskej republike sa rozsah daňových povinností osôb na území Slovenskej republiky určuje na základe:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

1. Zdržiavania sa subjektu na území nejakého štátu určitú zákonom stanovenú dobu, čo je najčastejšie pobyt trvajúci na území tohto štátu po dobu dlhšiu ako 183 dní alebo existencia sídla alebo miesta svojho vedenia na území tohto štátu, pokiaľ ide o právnickú osobu, alebo existencia bydliska alebo trvalého pobytu, resp. obvyklého zdržiavania sa na území tohto štátu v prípade fyzickej osoby. Pokiaľ je splnené aspoň jedno z týchto kritérií, stáva sa takýto subjekt daňovníkom príslušného štátu a má v tomto štáte neobmedzenú daňovú povinnosť. To znamená, že na území tohto štátu podlieha zdaneniu z celosvetových príjmov, a to tak z príjmov zo zdrojov získaných na území tohto štátu, ako aj v zahraničí. Hovoríme tiež o daňovom rezidentovi.
2. Subjekt sa nezdržuje na území príslušného štátu ani tu nemá svoje sídlo alebo bydlisko, ale dosahuje príjmy na území tohto štátu. Ide o tzv. príjmy zo zdrojov na území príslušného štátu. Za príjmy zo zdrojov na území štátu sú považované príjmy obvykle daňovými zákonmi presne vymedzené (napr. úroky z pôžičiek alebo licenčné poplatky).

U daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s NDP) je podľa § 2 písm. f) ZDP predmetom dane príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, a teda takýto daňovník podlieha na území Slovenskej republiky tzv. celosvetovému zdaneniu. Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s ODP) je podľa § 2 písm. g) ZDP len príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

Zákon o dani z príjmov definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v § 2 písm. d) ZDP a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v § 2 písm. e) ZDP. Trvalý pobyt je trvalý pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zároveň aj pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky na základe udeleného povolenia na trvalý pobyt podľa § 34 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pri posudzovaní splnenia kritérií, na základe ktorých sa určuje rozsah daňových povinností osôb na území Slovenskej republiky, čiže či je osoba rezidentom alebo nerezidentom Slovenskej republiky, je potrebné prihliadať na zásadu prednosti skutkového stavu pred formálnym právnym stavom. Uvedené sa týka napríklad situácie, ak si osoba nesplní povinnosť odhlásenia skončenia jej trvalého pobytu na území Slovenskej republiky v ohlasovni podľa § 6 zákona č. 253/1998 Z. z.

Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je podľa § 2 písm. e) ZDP fyzická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle nezdržiava, a právnická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Fyzickú osobu vymedzuje § 7 až § 16 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len „ObčZ“), ktorý stanovuje, že okamihom narodenia má každá fyzická osoba spôsobilosť na práva a povinnosti, resp. ObčZ v § 18 ods. definuje právnické osoby ako:

• združenia fyzických alebo právnických osôb, ktoré možno zaradiť medzi korporácie.
• iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon, pričom nemajú spoločný obsahový aspekt, napr. štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie zriaďované ústrednými orgánmi štátnej správy, burzy, podniky zakladané obcami a samosprávnymi krajmi.

Právnickou osobou sa nerozumie napr. združenie fyzických osôb bez právnej subjektivity.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Je potrebné si uvedomiť, že zákon o dani z príjmov používa na označenie daňovníka, ktorý na území Slovenskej republiky podlieha tzv. celosvetovej daňovej povinnosti, výraz „daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou“, zatiaľ čo medzinárodné zmluvy o ZDZ označujú takúto osobu ako „rezidenta zmluvného štátu“.

V prípade daňovníkov, u ktorých sa základ dane vyčísľuje za spoločnosť ako celok, avšak ktorých príjem je v plnom rozsahu alebo čiastočne zdaňovaný na úrovni jednotlivých osôb podieľajúcich sa na spoločnosti svojou činnosťou (napr. verejná obchodná spoločnosť, európske združenie hospodárskych záujmov so sídlom na území Slovenskej republiky), sa rezidencia skúma a posudzuje na úrovni týchto osôb (napr. spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti).

Organizačná zložka daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou umiestnená na území Slovenskej republiky sa podľa § 27 ods. 2 písm. a) ObchZ zapisuje do obchodného registra, pričom subjektom práva a zdanenia je naďalej daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou so sídlom v zahraničí.

Ak je osoba podľa vnútroštátnych daňových predpisov považovaná za rezidenta vo dvoch alebo viacerých štátoch, dochádza k tzv. „konfliktu dvojitej rezidencie“. Takouto právnou normou sa stali zmluvy o ZDZ, ktorých primárnym účelom je zamedziť dvojitému zdaneniu príjmov pridelením už spomínaného obmedzeného alebo neobmedzeného práva na zdanenie príjmov štátu zdroja príjmov alebo štátu rezidencie.

Riešenie konfliktu dvojitej rezidencie

Jednotlivé zmluvy o ZDZ sa však nezaoberajú skutočnosťou, akým spôsobom a na základe akých kritérií sa podľa vnútroštátnych daňových predpisov jednotlivých štátov posudzuje a určuje rezidencia osôb. Ak teda nevznikne žiadny konflikt rezidencie osoby podľa vnútroštátnych daňových predpisov dvoch zmluvných štátov, nie je dôvod na určenie, resp. rozhraničovanie rezidencie osoby podľa príslušnej zmluvy o ZDZ. V súlade s princípom určenia daňovej rezidencie len k jednému územiu bude pridelené právo na obmedzené alebo neobmedzené zdanenie príjmov štátu zdroja príjmov alebo štátu rezidencie osoby (ktoré bude možné takto vymedziť) a bude tak možné zamedziť dvojitému zdaneniu príjmov.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Význam určenia daňovej rezidencie nespočíva len v určení štátu, ktorý má nárok na neobmedzené zdanenie celosvetových príjmov osoby, preukázanie štátu rezidencie osoby je nevyhnutnou podmienkou aj pre uplatnenie príslušnej zmluvy o ZDZ a čerpanie výhod a úľav z nej vyplývajúcich. Napríklad podľa § 45 ZDP je možné v Slovenskej republike eliminovať dvojité zdanenie výlučne pri príjmoch plynúcich daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou bez ohľadu na to, či ide o príjmy plynúce zo zdrojov na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o ZDZ (§ 45 ods. 1 ZDP), alebo o príjmy plynúce zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu o ZDZ (§ 45 ods. 3 ZDP).

V prevažnej väčšine zmlúv o ZDZ pozostáva článok 4 z troch odsekov, pričom v odseku 1 je vymedzená definícia výrazu „rezident zmluvného štátu“. Na účely príslušnej zmluvy o ZDZ „rezident zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu bydliska (domicilu), trvalého pobytu (rezidencie), miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného kritéria podobného charakteru. Pri rozhraničovaní rezidencie fyzickej osoby nie je nevyhnutné vyčerpať všetky kritériá uvedené v príslušnej zmluve o ZDZ. V prevažnej väčšine prípadov je uvedené kritérium postačujúce na vyriešenie konfliktu dvojitej rezidencie (napr. kritérium stáleho bytu).

Kritériá pre rozhraničenie rezidencie fyzickej osoby

• Stály byt (stály domov): Kritérium stáleho bytu znamená, že fyzická osoba vlastní alebo má v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre stále použitie. Opakom stáleho bytu je pobyt na určitom mieste, ktorý má krátkodobý alebo má časovo obmedzený charakter. Pri posudzovaní splnenia kritéria stáleho bytu nie je dôležitá jeho forma, t. j. či ide o rodinný dom, bytový, resp. iný byt. Rozhodujúcou podmienkou pre posúdenie, či byt (domov) spĺňa kritériá stáleho bytu, je určenie jeho stálosti. Stály byt fyzickej osoby je zariadený tak, aby bol tejto osobe prístupný nepretržite v každom čase, nie príležitostne pre účely krátkodobého pobytu napr. počas dovolenky.

  • Príklad: Pani Danka má trvalý pobyt v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve a v ňom aj býva na území Poľskej republiky. Keďže sa na území Slovenskej republiky zdržiava len za účelom štúdia, napriek tomu, že je tu dlhšie ako 183 dní, t. j. spĺňa podmienku obvyklého zdržiavania sa na území Slovenskej republiky v súlade s § 2 písm. d) ZDP, nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky.
  • Príklad: Ak by sme vychádzali z predchádzajúceho prípadu, ale pani Danka by sa zdržiavala na území Slovenskej republiky nie za účelom štúdia, ale napr. z dôvodu vykonávania služieb napr. opatrovateľky, potom by už po uplatnení tohto prvého rozhraničovacieho kritéria „stáleho bytu“ bola pani Danka považovaná za daňového rezidenta, t. j. daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Poľskej republiky.

• Stredisko životných záujmov: Ak nie je možné rezidenciu osoby rozhraničiť na základe kritéria stáleho bytu (napr. ak má fyzická osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch), bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy, t. j. štátu, v ktorom má stredisko svojich životných záujmov. Stredisko životných záujmov vyjadruje užšie osobné a hospodárske vzťahy osoby k určitému štátu (napr. rodinné, sociálne a ekonomické vzťahy daňovníka, zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity, miesto podnikania, miesto, z ktorého daňovník spravuje svoj majetok alebo majetok svojej rodiny, kde má zriadené bankové účty a pod.). Pri posudzovaní, ku ktorému štátu má daňovník užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov), je potrebné posudzovať všetky skutočnosti a okolnosti ako celok vo vzájomných súvislostiach.

  • Príklad: Keďže žiadny daňový predpis explicitne nevymedzuje formu, akou môže osoba preukázať, že má stredisko životných záujmov v určitom štáte, ako dôkazné prostriedky môžu byť použité napr. ohlásenie skončenia trvalého pobytu, resp. získanie povolenia na stanovený druh pobytu v určitom štáte, udelenie povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov v inom štáte, zmluvy o uzatvorení životných, sociálnych a zdravotných poistení, vyvíjanie rôznych ekonomických aktivít, nadobudnutie nehnuteľností v zahraničí a preukázanie vlastníctva výpisom z katastra nehnuteľností, pracovnoprávny vzťah uzatvorený na dobu neurčitú, resp. na dobu určitú s automatickým predlžovaním a pod.
  • Štát, v ktorom sa fyzická osoba obvykle zdržiava, je potrebné posudzovať nielen v spojení so stálym bytom, ktorý má táto osoba umiestnený v určitom zmluvnom štáte, ale s akýmkoľvek iným miestom v tomto štáte, kde sa táto osoba zdržiava. Ak osoba nemá stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov (napr. býva u príbuzných, známych, v prenajatých bytoch, hoteloch), bude sa pri určovaní jej rezidencie postupovať podľa kritéria strediska životných záujmov.

• Obvyklé zdržiavanie sa: Ak sa osoba obvykle zdržiava v obidvoch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom.

  • Príklad: Nemecký daňovník bol vyslaný svojím zamestnávateľom na technickú pomoc svojej pobočke umiestnenej na území Slovenskej republiky predbežne na tri roky. Nemecký daňovník dostal povolenie na trvalý pobyt, čím by spĺňal kritériá rezidencie podľa § 2 ZDP. Keďže ale daňovník predložil potvrdenie o daňovej rezidencii k Spolkovej republike Nemecko, nastáva konflikt záujmov a v súlade s článkom 4 zmluvy o ZDZ, ktorú má Slovenská republika uzavretú s Nemeckom pod č. 18/1984 Zb., správca dane požiada o preukázanie tvrdenia nemeckého daňovníka. Daňovník predloží správcovi dane list vlastníctva k rodinnému domu na území Nemecka, svoju registráciu v politickej strane na území Nemecka, živnostenský list, na základe ktorého vykonáva sprostredkovateľskú činnosť na území Nemecka.
  • Príklad: Daňovník bol vyslaný na pracovnú cestu do Maďarska v trvaní 10 mesiacov. Má stály byt na území Slovenskej republiky aj v Maďarsku, týždenne dochádza domov za rodinou, je štátnym občanom Slovenskej republiky.
  • Príklad: Daňovník, zamestnanec slovenskej spoločnosti, bol vyslaný na služobnú cestu do Českej republiky do jej novovzniknutej dcérskej spoločnosti na výkon riadiacej funkcie, pokiaľ sa spoločnosť nezabehne, a to predbežne na 2 roky. Daňovník má stály byt v Slovenskej republike aj v Českej republike. Rodina, manželka a deti, išla s daňovníkom do Českej republiky. V Slovenskej republike je členom futbalového klubu v mieste svojho bydliska a tiež je organizovaný v združení poľovníkov a rybárov. Daňovník v Slovenskej republike žije vo vlastnom rodinnom dome a vlastní dva byty a nejaké pozemky. Daňovník je rezidentom Slovenskej republiky, keďže je zrejmé, že má na Slovensku užšie hospodárske vzťahy (majetok - vlastní viac nehnuteľností) aj osobné vzťahy (je členom vo futbalovom klube aj v združení poľovníkov a rybárov a je stále zamestnancom slovenskej spoločnosti).

Rezidencia právnických osôb

Toto ustanovenie článku týkajúce sa spoločností a iných druhov subjektov bez ohľadu na skutočnosť, či sú alebo nie sú právnickými osobami, sa aplikuje v praxi len zriedkavo, pretože pri takýchto spoločnostiach je len veľmi vzácne, aby vznikol konflikt dvojitej rezidencie, t. j. aby takéto spoločnosti podliehali zdaneniu viac ako v jednom štáte. Samozrejme, môže prísť k takejto situácii, a to napr. v prípade, ak jeden štát prikladá podľa svojho vnútroštátneho predpisu dôležitosť miestu registrácie subjektu a druhý štát zase miestu jeho skutočného vedenia.

V uvedenej situácii sa preto adekvátnym riešením javí práve prednosť podstaty určenia miesta skutočného vedenia činnosti ako miesta rezidencie pred čisto formálnym kritériom miesta rezidencie, ktorým by bolo miesto registrácie daného subjektu. Miestom skutočného vedenia sa zvyčajne rozumie miesto, kde sú prijímané rozhodujúce kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia nevyhnutné pre vedenie podnikania osoby. Miestom skutočného vedenia je obvykle miesto, kde prijíma rozhodnutia väčšina nadriadených osôb alebo skupina osôb (napr. predstavenstvo), t. j. miesto, kde sa rozhoduje o aktivitách, ktoré má vykonať spoločnosť.

Príklady aplikácie zmlúv o ZDZ

• Podľa Oznámenia č. 15851/2001-75 na uplatňovanie Zmluvy medzi vládou ČSSR a vládou Čínskej ľudovej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu č. 41/1998 Zb., ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 1/1999.
• Oznámenie č. 12057/1997-651 k uplatňovaniu Zmluvy medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a ziskov z majetku č. 89/1992, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 11/1992. Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) zmluvy výraz „Spojené kráľovstvo“ označuje Veľkú Britániu a Severné Írsko včítane každej oblasti mimo výsostných vôd Spojeného kráľovstva. Termín Veľká Británia sa vzťahuje na Anglicko, Wales a Škótsko. Termín Veľká Británia sa nevzťahuje na pobrežné ostrovy a na závislé teritóriá (napr. ostrov Man, Normanské ostrovy, Gibraltar, Britské panenské ostrovy atď.). Zmena zmluvy, uverejnená ako oznámenie č. 324/2003 Z. z. nadobudla platnosť 22. júnom 2019. Zmena zmluvy, uverejnená ako oznámenie č. 298/2011 Z. z. nadobudla platnosť 1. júnom 2010.

Zamedzenie daňovým únikom

Zmluvy o ZDZ tiež slúžia na zamedzenie daňovým únikom a vyhýbaniu sa plateniu daní hľadaním najvýhodnejších daňových podmienok formou tzv. daňovej optimalizácie.

Články zmluvy medzi Fínskom a Slovenskom

Zmluva medzi Fínskom a Slovenskom o zamedzení dvojitého zdanenia obsahuje nasledujúce články:

1. Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje.
2. Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje.
3. Všeobecné definície.
4. Rezident.
5. Stála prevádzkareň.
6. Príjmy z nehnuteľného majetku.
7. Zisky podnikov.
8. Lodná a letecká doprava.
9. Združené podniky.
10. Dividendy.
11. Úroky.
12. Licenčné poplatky.
13. Zisky zo scudzenia majetku.
14. Príjmy zo zamestnania.
15. Tantiémy členov štatutárnych orgánov.
16. Umelci a športovci.
17. Penzie.
18. Štátna služba.
19. Študenti.
20. Príjmy, ktoré nie sú výslovne uvedené.
21. Majetok.
22. Vylúčenie dvojitého zdanenia.
23. Zákaz diskriminácie.
24. Riešenie prípadov na základe vzájomnej dohody.
25. Výmena informácií.
26. Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov.
27. Nadobudnutie platnosti.
28. Ukončenie.

Detailný rozbor vybraných článkov

Článok 4: Rezident

1. Výraz "rezident zmluvného štátu" označuje na účely tejto zmluvy každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria a tiež zahŕňa tento štát a každý jeho miestny orgán alebo štatutárny orgán. Tento výraz však nezahŕňa osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku tam umiestneného.
2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom obidvoch zmluvných štátov, bude sa jej postavenie určovať nasledovne:
   1. považuje sa za rezidenta iba toho štátu, v ktorom má stály byt; ak má stály byt v obidvoch štátoch, považuje sa za rezidenta iba toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov);
   2. ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta iba toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava;
   3. ak sa táto osoba obvykle zdržiava v obidvoch štátoch alebo ak sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta iba toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom;
   4. ak je táto osoba štátnym príslušníkom obidvoch štátov alebo ak nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak je osoba iná ako fyzická osoba rezidentom obidvoch zmluvných štátov, príslušné úrady zmluvných štátov sa usilujú určiť vzájomnou dohodou štát, ktorého sa bude považovať za rezidenta na účely tejto zmluvy, pričom zoberú do úvahy miesto jej skutočného vedenia, miesto, kde bola založená alebo inak zriadená, a akékoľvek iné relevantné faktory. Ak nedosiahnu takúto dohodu, táto osoba nebude mať nárok na žiadne úľavy alebo výnimky vyplývajúce z tejto zmluvy.

#

tags: #zmluva #o #zamedzení #dvojitého #zdanenia #medzi