Vydedenie potomka: Právny pohľad a praktické aspekty

Vydedenie potomka je závažný právny úkon, ktorý umožňuje poručiteľovi za určitých, zákonom stanovených podmienok, vylúčiť svojho potomka z dedičstva. Slovenský právny poriadok túto možnosť upravuje v Občianskom zákonníku, konkrétne v ustanoveniach § 469a a nasl. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na inštitút vydedenia, jeho dôvody, formu a právne dôsledky.

Právny rámec vydedenia

Právnu úpravu vydedenia zakotvujú ustanovenia § 469a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“). Vydedenie je prejavom vôle poručiteľa, ktorým svojho potomka vylučuje z dedenia a to na základe niektorého zo zákonných dôvodov. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Tzv. neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Poručiteľom v dedičskom práve je fyzická osoba, po ktorej sa dedí.

Listina o vydedení: Forma a náležitosti

Listina o vydedení je právny dokument, ktorý musí poručiteľ vyhotoviť vo forme a s náležitosťami, ktoré zákon ukladá, ak chce vydediť svojho potomka. Iba listina o vydedení, ktorá spĺňa zákonné požiadavky, vyvoláva žiadané právne účinky - t. j. vydedí potomka, prípadne viacerých potomkov poručiteľa. V súlade s § 469a ods. 3 OZ sa na vyhotovenie a aj zrušenie listiny o vydedení vzťahujú ustanovenia § 476 a 480 OZ, ktoré sa vzťahujú aj na spísanie závetu.

Listina o vydedení môže byť vyhotovená jedným z nasledovných spôsobov, ktoré má poručiteľ podľa § 476 OZ na výber:

• Napísaná a podpísaná vlastnou rukou (podľa § 476 ods. 1 OZ): V tomto prípade ide o tzv. holografnú listinu. Listina musí byť i vlastnoručne podpísaná poručiteľom.
• Zriadená v inej písomnej forme za účasti svedkov (podľa § 476 ods. 1 OZ): Iná písomná forma je napríklad text napísaný na počítači, teda nie vlastnou rukou - vtedy však musia byť prítomní svedkovia, ktorí sa na Listinu o vydedení uvedú a podpíšu. Táto forma listiny musí takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka.

Pozor: svedkami nemôžu byť osoby uvedené v § 476f OZ: Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia. V tejto súvislosti konštatuje Najvyšší súd SR, že svedkami nemôžu byť nielen zákonní dediči oprávnení dediť v čase vyhotovenia listiny o vydedení (alebo im blízke osoby), ale aj zákonní dediči, ktorí by podľa zákonom stanovenej postupnosti mohli v budúcnosti dediť (alebo im blízke osoby). „Ustanoveniu § 476f Občianskeho zákonníka zodpovedá interpretácia, v zmysle ktorej pri vyhotovovaní závetu (listiny o vydedení) nemôže ako svedok pôsobiť nielen zákonný dedič (a osoba jemu blízka), ktorý by bol oprávnený po poručiteľovi dediť v čase vyhotovenia závetu (listiny o vydedení), ale rovnako aj zákonný dedič (a osoba jemu blízka), ktorý by podľa zákonom stanovenej postupnosti mohol po poručiteľovi dediť v prípade, že by nededil zákonný dedič v prednejšom poradí“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. augusta 2020, spisová značka: 7 Cdo 281/2018).

Prečítajte si tiež: Darovacia zmluva verzus dedičstvo

To, ktoré osoby sú považované za blízke osoby, a sú teda taktiež vylúčené z možnosti pôsobiť ako svedok pri zriaďovaní listiny o vydedení, upravuje § 116 OZ: Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. „Blízkymi osobami nie sú teda len príbuzní, ale aj osoby vo faktickom pomere, napr. druh a družka, osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Podstatné je, aby ujmu spôsobenú jednej z nich tá druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Ide teda o skúmanie jednak subjektívneho pocitu, jednak objektivizujúceho prvku dôvodnosti. Podľa odvolacieho súdu však v zásade treba vychádzať z toho, že osoby žijúce v dlhodobejšom partnerskom vzťahu sú si navzájom blízke. Medzi nimi sa totiž rozvíja puto, ktorého obsahom je vzájomná náklonnosť a pomoc, takže ujma jedného z nich sa aj u druhého dôvodne prejavuje ako jeho ujma. Pri posudzovaní blízkosti osôb je síce potrebné vychádzať zo stavu, kedy došlo k posudzovanému konaniu (úkonu), nie čas vyhlásenia rozsudku (R 120/1956), avšak následné správanie týchto osôb po príslušnom úkone (napr. následný sobáš, dlhodobé spolužitie a pod.) môže byť podporným dôkazom ich blízkosti v čase urobenia úkonu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.

• Vo forme notárskej zápisnice: Notár po spísaní listiny o vydedení vo forme notárskej zápisnice zabezpečí bezodkladne aj jej zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov. Túto povinnosť mu ukladá ustanovenie § 54 zákona č. 323/1992 Zb.

Ďalej, každá listina o vydedení musí obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. Pozor: V prípade, ak listina o vydedení tieto údaje neobsahuje, Občiansky zákonník absenciu týchto údajov spája s neplatnosťou listiny o vydedení, na základe ustanovenia § 476 ods. Taktiež, v zmysle § 476 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že každý poručiteľ musí spísať listinu o vydedení samostatne, nakoľko spoločná listina viacerých poručiteľov by bola takisto spojená s neplatnosťou tohto právneho dokumentu. Je teda vylúčené, aby napríklad manželia spolu ako dvaja poručitelia spísali jednu listinu o vydedení.

Dôvody vydedenia: Taxatívny výpočet

Dôvod vydedenia potomka musí byť uvedený v listine o vydedení. Musí ísť pritom o niektorý z dôvodov, s ktorými zákon pri využití možnosti vydediť potomka počíta. V súlade s ustanovením § 469a ods. 1 OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

• Neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch: Ide o dôvod vydedenia s ktorým sa stretávame v našej praxi najčastejšie. O naplnenie tohto dôvodu pôjde najmä vtedy, ak dedič neposkytol poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe, starobe, príp. v inej ťažkej životnej situácii (napr. pri živelnej pohrome) potrebnú pomoc, pričom o tejto odkázanosti poručiteľa vedel. Zároveň sa vyžaduje, aby so zreteľom na objektívne možnosti a schopnosti dediča mal reálnu možnosť túto pomoc poručiteľovi poskytnúť (napr. či poskytovanie pomoci nevylučuje zdravotný stav dediča). V takýchto prípadoch súdy tiež skúmajú, či neexistuje iná osoba, ktorá potrebnú pomoc poručiteľovi poskytuje a poskytovať ju aj môže, pretože má lepšie podmienky na jej poskytovanie ako potomok, ktorého sa týka vydedenia. Exaktná definícia dobrých mravov v našom právnom poriadku neexistuje. Na otázku, čo si pod pojmom dobré mravy predstaviť, dáva odpoveď predovšetkým rozhodovacia činnosť súdov. „Obsah dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania (Rc 88/98) a za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktoré odpovedajú všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti (3 Cdo 137/2003 NS SR). Neposkytnutie pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, a to v rozpore s dobrými mravmi, je jedným z dôvodov, pre ktoré možno potomka vydediť. To, či tento dôvod existuje, a teda či je správanie potomka v rozpore s dobrými mravmi, a napĺňa dôvod na jeho vydedenie, je potrebné posudzovať vždy v každom jednotlivom prípade individuálne. „O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a/ tohto ustanovenia pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii (dedič mu neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch, napr. pri živelnej pohrome, ohrození života, zdravia alebo jeho majetku zásahom tretích osôb). Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka.
• Trvalo neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať: Jedná sa tiež o pomerne často objavujúci sa dôvod vydedenia. V týchto prípadoch sa takisto posudzujú možnosti potomka prejavovať opravdivý záujem, teda najmä či dedičovi v prejavovaní takéhoto záujmu nebránili objektívne okolnosti. Inak povedané, musí ísť o zavinené neprejavovanie skutočného záujmu zo strany vydedeného dediča. Súdy sa v takýchto prípadoch tiež zaoberajú tým, či nebol nezáujem dediča v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Ako je zrejmé z textácie tohto dôvodu, tak ako v písm. a), tak aj naplnenie dôvodu vydedenia podľa § 469a písm. „Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b/ tohto ustanovenia, t. j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvody vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
• Bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka: V tomto prípade sa vyžaduje právoplatné odsúdenie dediča a to za úmyselný trestný čin, za ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 rok. Pre naplnenie tohto dôvodu sa pritom nevyžaduje, aby spáchaný trestný čin smeroval proti samotnému poručiteľovi. Občiansky zákonník nešpecifikuje, o aký úmyselný trestný čin potomka musí ísť.
• Trvalo vedie neusporiadaný život: Ide o dôvod vydedenia vyskytujúci sa v praxi zriedkavo. Tento pojem nie je v zákone priamo definovaný a preto je potrebné vychádzať zo súdnej praxe. Za trvalé vedenie neusporiadaného života súdy považujú také správanie potomka, ktoré sa závažne odchyľuje od bežného spôsobu života v súlade s dobrými mravmi. Pôjde najmä o závislosť na alkohole, drogách, či hazardných hrách, nesplácanie dlhov, zanedbávanie povinnej výživy, úmyselné vyhýbanie sa práci a pod. Posúdenie, či potomok vedie trvalo neusporiadaný život, závisí taktiež od konkrétnych okolností prípadu. Pre naplnenie tohto dôvodu súdy vyžadujú, aby sa jednalo o trvalý stav, teda správanie potomka musí vykazovať známky kontinuálnosti a dlhodobosti.

Dôvod vydedenia, za naplnenia ktorého zákon umožňuje vydediť potomka, musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Nemôže ísť o dôvody, ktoré by mohli vzniknúť alebo vzniknú až po spísaní listiny o vydedení. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR: „dôvod vydedenia musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení a teda pri posúdení, či sú dané dôvody pre vydedenie sú rozhodujúce len okolnosti, ku ktorým došlo v čase pred spísaním listiny o vydedení “ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2020,spisová značka: 6 Cdo 98/2018, zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č.

Vydedenie sa môže vzťahovať nielen na potomka (deti poručiteľa), ale aj na deti tohto potomka (vnuci a vnučky poručiteľa) alebo ich deti. V takom prípade to však v listine o vydedení musí poručiteľ vyslovene uviesť, v súlade s § 469 ods. 2 OZ.

Prečítajte si tiež: Vydedenie: Postup a náležitosti

Dôsledky vydedenia

Výsledkom platného vydedenia je, že vydedený dedič nededí, teda ako keby sa ani nedožil smrti poručiteľa. Ak poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

Zrušenie vydedenia

Ako už bolo uvedené vyššie vydedenie možno zrušiť jednak neskoršou prejavenou vôľou, voči ktorej listina o vydedení neobstojí. Zrušiť vydedenie potomka možno aj zničením listiny o vydedení. Na zrušenie listiny o vydedení sa vzťahuje právna úprava zrušenia závetu obsiahnutá v ustanovení § 480 OZ.

Vydedenie vs. Dedičská nespôsobilosť

Vydedenie je potrebné odlišovať od dedičskej nespôsobilosti napriek tomu, že obe vyvolávajú zhodné právne účinky. Dedičskú nespôsobilosť definuje Občiansky zákonník tak, že "nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa. Rozhodujúce pre dedičskú nespôsobilosť je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa.

Alternatívy k vydedeniu

Pokiaľ chcete aby Váš majetok získal len niektorý z Vašich zákonných dedičov alebo iná osoba, nemusíte to riešiť len vydedením, ale môžete na túto osobu previesť vlastnícke právo aj počas Vášho života napr. darovacou zmluvou a prípadne ňou zriadiť aj vecné bremeno doživotného užívania, tzn. vlastníkom majetku (domu, bytu) sa stane Vami určená osoba, ale Vy tam budete môcť naďalej doživotne bývať.

Prečítajte si tiež: Dôvody pre vydedenie manželky

tags: #vydedenie #podmienky