Vydedenie Detí na Slovensku: Podmienky a Dôsledky

Úvod

V komplikovaných rodinných situáciách, kde vzťahy zlyhávajú, sa môže objaviť myšlienka vydedenia. Ide o právny úkon, ktorým poručiteľ odníma potomkovi právo na dedičstvo. Slovenský Občiansky zákonník tento proces umožňuje, ale len za určitých, presne definovaných okolností. Tento článok podrobne rozoberá podmienky vydedenia detí na Slovensku, proces, dôvody a možnosti obrany.

Dedenie na Slovensku

Slovenský právny poriadok pozná dva spôsoby dedenia: zo zákona a zo závetu. V praxi sa často stretávame s kombináciou oboch foriem, keďže závet nemusí pokrývať celý majetok poručiteľa.

Dedenie zo zákona

Dedenie zo zákona sa uplatní vtedy, ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak závet neobsahuje všetky zložky dedičstva. Práva dedičov sa v tomto prípade odvodzujú od ich zákonom určeného postavenia v dedičských skupinách. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín, určujúc poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť.

Dedenie zo závetu

Dedenie zo závetu nastupuje vtedy, ak poručiteľ v závete určil, kto zdedí jeho majetok. Závet má prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. V takom prípade môže závet nemusel pokryť celý majetok poručiteľa.

Čo je vydedenie?

Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Podľa zákona musí vydedenie spĺňať materiálne a formálne náležitosti ustanovené zákonom. Vydedenie nie je svojvoľný inštitút.

Prečítajte si tiež: Darovacia zmluva verzus dedičstvo

Kto môže byť vydedený?

Vydediť možno len neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa. Nie je pritom podstatné, či ide o potomka maloletého alebo plnoletého. Z dedenia možno týmto spôsobom vylúčiť obe kategórie bez rozdielu. Svokra nemôže vydediť svojho manžela.

Podmienky Vydedenia

Vydedenie je právny úkon, ktorým poručiteľ odníma potomkovi právo na dedičstvo. Slovenský Občiansky zákonník tento proces umožňuje len v konkrétnych, taxatívne vymenovaných situáciách.

Zákonné dôvody vydedenia

Poručiteľ môže neopomenuteľného dediča vydediť len v prípade, že nastane niektorý zo zákonných dôvodov:

1. Neposkytnutie potrebnej pomoci: V rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.
2. Nedostatok záujmu: O poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
3. Odsúdenie za trestný čin: Bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka.
4. Neusporiadaný život: Trvalo vedie neusporiadaný život.

Dôvod vydedenia musí byť výslovne uvedený v listine o vydedení. V praxi nestačí, ak sa poručiteľ iba domnieva, že má dôvod - je potrebné, aby bol reálne naplnený. Dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Nemôže ísť o dôvody, ktoré by mohli vzniknúť alebo vzniknú až po spísaní listiny o vydedení.

Forma listiny o vydedení

Listina o vydedení je právny dokument, ktorý musí poručiteľ vyhotoviť vo forme a s náležitosťami, ktoré zákon ukladá, ak chce vydediť svojho potomka. Iba listina o vydedení, ktorá spĺňa zákonné požiadavky, vyvoláva žiadané právne účinky. Listina o vydedení môže byť vyhotovená jedným z nasledovných spôsobov, ktoré má poručiteľ podľa § 476 OZ na výber:

Prečítajte si tiež: Vydedenie: Postup a náležitosti

1. Vlastnoručne napísaná a podpísaná: Musí byť napísaná a podpísaná vlastnou rukou (podľa § 476 ods. 1 OZ).
2. V inej písomnej forme za účasti svedkov: Zriadená v inej písomnej forme za účasti svedkov (podľa § 476 ods. 2 OZ). Iná písomná forma je napríklad text napísaný na počítači, teda nie vlastnou rukou - vtedy však musia byť prítomní svedkovia, ktorí sa na Listinu o vydedení uvedú a podpíšu.

Každá listina o vydedení musí obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. V prípade, ak listina o vydedení tieto údaje neobsahuje, Občiansky zákonník absenciu týchto údajov spája s neplatnosťou listiny o vydedení, na základe ustanovenia § 476 ods. 3 OZ. Každý poručiteľ musí spísať listinu o vydedení samostatne, nakoľko spoločná listina viacerých poručiteľov by bola takisto spojená s neplatnosťou tohto právneho dokumentu. Je teda vylúčené, aby napríklad manželia spolu ako dvaja poručitelia spísali jednu listinu o vydedení.

Svedkovia pri vydedení

Svedkami nemôžu byť osoby uvedené v § 476f OZ: Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Notárska zápisnica

Notárska zápisnica ako verejná listina je zásadne platná. Bezprostredne po podpísaní notárskej zápisnice sa notárska zápisnica zaregistruje do Notárskeho centrálneho registra závetov. Notársky centrálny register závetov umožňuje notárovi ako súdnemu komisárovi poverenému na vykonanie úkonov v dedičskom konaní vykonať lustráciu v Notárskom centrálnom registri závetov za účelom zistenia, či poručiteľ zanechal závet. Notár po spísaní listiny o vydedení vo forme notárskej zápisnice zabezpečí bezodkladne aj jej zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov. Túto povinnosť mu ukladá ustanovenie § 54 zákona č. 323/1992 Zb.

Dôvody Vydedenia Podrobne

Neposkytnutie Potrebnej Pomoci

Neposkytnutie pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, a to v rozpore s dobrými mravmi, je jedným z dôvodov, pre ktoré možno potomka vydediť. To, či tento dôvod existuje, a teda či je správanie potomka v rozpore s dobrými mravmi, a napĺňa dôvod na jeho vydedenie, je potrebné posudzovať vždy v každom jednotlivom prípade individuálne. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Nedostatok Záujmu

Druhým dôvodom, pre ktorý sa môže poručiteľ rozhodnúť vydediť potomka, je situácia, ak potomok trvalo neprejavuje opravdivý záujem o poručiteľa, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b/ tohto ustanovenia, t. j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie.

Prečítajte si tiež: Dôvody pre vydedenie manželky

Odsúdenie za Trestný Čin

Občiansky zákonník nešpecifikuje, o aký úmyselný trestný čin potomka musí ísť. Pre dôvod na vydedenie potomka uvedený v písmene c) sa len vyžaduje, aby bol dedič odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. V tomto prípade nie je dôležité, proti komu (čomu) trestný čin smeroval a nemusí sa vôbec týkať poručiteľa a ani jeho rodiny.

Neusporiadaný Život

Posúdenie, či potomok vedie trvalo neusporiadaný život, závisí taktiež od konkrétnych okolností prípadu. Trvalé vedenie neusporiadaného života ako dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. d) OZ bol do zákona zavedený z toho dôvodu, aby poručiteľ mohol ešte za svojho života odvrátiť situáciu, keď jeho majetok má pripadnúť takému neopomenuteľnému dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť a ktorý zdedený majetok použiť na vedenie svojho neusporiadaného života. Malo by ísť o také správanie toho dediča, ktoré sa vo všeobecnosti vníma ako neakceptovateľné. Môže to byť napríklad drogová závislosť, a podobne.

Dôsledky Vydedenia

Potomkovia, ktorí sú vydedení, nestávajú sa dedičmi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov. Dedičské podiely vydedeného potomka prechádzajú na jeho deti (vnukov), pokiaľ nie je výslovne v listine o vydedení uvedené, že sa vydedenie vzťahuje i na potomkove deti. V takom prípade dedičské podiely prechádzajú na ich deti (pravnukov).

Možnosti Obrany Vydedených

Vydedení potomkovia majú možnosť sa brániť voči vydedeniu podaním žaloby na súd, popretím dôvodov uvedených vo vydedení. Taktiež poručiteľ počas života môže zmeniť názor na potomka v otázke jeho vydedenia a môže svoje rozhodnutie o vydedení potomka zrušiť. Môže závet zničiť alebo napísať listinu o zrušení vydedenia. Tá musí obsahovať všetky formálne náležitosti, ktoré sú nevyhnutné aj pri spísaní takejto listiny.

Vydedenie a Darovanie Majetku

Ak rodič vydedí dieťa spôsobom, že za života predá všetok svoj majetok „za smiešnu sumu“, napr. za 1 000 €, druhému dieťaťu, v takom prípade nejde o vydedenie v pravom zmysle slova. O vydedenie môže ísť len po smrti poručiteľa.

Za svojho života môžete svoj majetok darovať alebo predať komukoľvek, keďže ide o váš majetok, ktorého ste výlučným vlastníkom. Súhlas dcéry na predaj alebo darovanie nepotrebujete.

Odlišnosť od Dedičskej Nespôsobilosti

Od inštitútu vydedenia je nutné odlíšiť inštitút dedičskej nespôsobilosti. Dedičskú nespôsobilosť definuje Občiansky zákonník tak, že "nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa. Rozhodujúce pre dedičskú nespôsobilosť je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa.

tags: #vydedenie #detí #podmienky #Slovensko