Vydedenie vnúčat: Podmienky a dôsledky

Vydedenie je závažný právny inštitút, ktorý umožňuje poručiteľovi za života rozhodnúť o tom, že jeho potomok nebude dediť majetok, ktorý by mu inak zo zákona patril. Tento článok sa zameriava na podmienky vydedenia vnúčat a s tým súvisiace aspekty.

Vydedenie ako právny inštitút

Vydedenie je právny inštitút upravený v ustanovení § 469a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“). Ide o jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Inak povedané, prostredníctvom inštitútu vydedenia poručiteľ prejavuje vôľu smerujúcu k tomu, aby niektorý (jeden), prípadne všetci jeho zákonní neopomenuteľní dediči nedostali dedičský podiel, ktorý im zo zákona prináleží.

Kto môže byť vydedený?

Vydediť možno len neopomenuteľných dedičov. Tzv. neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Poručiteľ môže vydediť potomka iba z dôvodov, upravených priamo v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Forma vydedenia

Vydedenie musí byť písomné a môže byť spísané vlastnou rukou, prípadne aj inak, než vlastnou rukou, alebo vo forme notárskej zápisnice. Vydedenie môže byť aj priamo súčasťou listiny, na ktorej je spísaný závet. Listinu o vydedení nemôžu spoločne spísať manželia.

Listina o vydedení je právny úkon pre prípad smrti, ktorý má charakter tzv. negatívneho závetu. Občiansky zákonník nevylučuje, aby bola listina o vydedení súčasťou závetu. Môže by však vypracovaná aj vo forme samostatného dokumentu.

Prečítajte si tiež: Darovacia zmluva verzus dedičstvo

Náležitosti listiny o vydedení

Formálnou náležitosťou vydedenia je vyhotovenie listiny o vydedení, ktorá musí obsahovať rovnaké náležitosti ako závet. Listinu o vydedení teda možno spísať vlastnou rukou, zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo môže mať podobu notárskej zápisnice. Chýbať nesmie vlastnoručný podpis, v prípade, ak osoba nemôže písať, nesmú chýbať podpisy svedkov.

V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania.

Dôvody vydedenia

Veľmi dôležité je, aby v listine o vydedení bol uvedený dôvod vydedenia. Vydediť potomka možno len zo zákonom uvedených dôvodov. Dôvod musí byť výslovne uvedený, samotná jeho existencia na vydedenie nestačí.

Z obsahového hľadiska je nevyhnutné špecifikovať jeden z taxatívne stanovených dôvodov vydedenia. Do pozornosti dávame, že poručiteľ musí niektorý z nižšie uvedených dôvodov presne uviesť, to znamená dostatočne ho konkretizovať tak, aby bolo jasné aj tretím osobám, ktorý dôvod mal poručiteľ pri vydedení na mysli. Tento dôvod musí existovať v čase, keď poručiteľ závet spísal, čiže dôvod vydedenia nie je možné stanoviť do budúcnosti.

Zákonné dôvody vydedenia

Podľa ust. § 469a/ Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

Prečítajte si tiež: Vydedenie: Postup a náležitosti

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Tieto dôvody je potrebné posudzovať individuálne. pri tomto dôvode sa posudzuje či vzťah medzi poručiteľom a potomkom mal naozaj mal charakter skutočného vzťahu, či nešlo len o predstieraný a formálny vzťah. Stav možno posúdiť z rozličných vonkajších prejavov, napríklad z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a podobne. v tomto prípade sa vyžaduje právoplatné odsúdenie vydedeného dediča rozhodnutím trestného súdu pre úmyselný trestný čin. usporiadaným životom sa myslí zriadený, čestný, poriadny, počestný život. Ak potomok trvale nežije takýmto životom, môže ho poručiteľ vydediť.

Preukazovanie dôvodov vydedenia

Preukazovanie existencie týchto dôvodov je často veľmi náročné a často býva dôvodov sporov v dedičskom konaní.

Rovnako je potrebné zdôrazniť, že súdy jednotlivé prípady vydedenia posudzujú individuálne s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti a výsledky súdnej praxe „nútia vykladať skutkové okolnosti vydedenia reštriktívne, bez zreteľa na vôľu poručiteľa“.

V konkrétnych prípadoch vydedenia sa posudzuje predovšetkým, či bola pomoc potomka poručiteľovi naozaj potrebná, miera odkázanosti poručiteľa na pomoc potomka, rozpor s dobrými mravmi v konaní potomka, objektívna možnosť potomka poskytnúť poručiteľovi pomoc alebo prejavovať o neho opravdivý záujem, skutočnosť, či nebol nezáujem potomka o poručiteľa vyvolaný samotným poručiteľom a či mal poručiteľ s potomkom záujem udržiavať rodinné vzťahy, resp.

Prečítajte si tiež: Dôvody pre vydedenie manželky

Vydedenie vnúčat

OZ umožňuje, aby poručiteľ „spolu s vylúčením potomka z dedičstva rozšíril dôsledky vydedenia i na potomkov vydedeného (na vnukov alebo pravnukov), ktorí by inak nastúpili na jeho miesto,“ a to aj v prípade, že u potomkov vydedeného nie sú osobne naplnené dôvody vydedenia. Takáto vôľa poručiteľa musí byť podľa ustanovenia § 469a ods. 2 OZ v listine o vydedení výslovne uvedená.

Dôsledky rozšírenia vydedenia na vnúčatá

V zmysle § 469a ods. 2 OZ, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ, t. j. na vnukov, pravnukov a prapravnukov poručiteľa.

Potomkovia, ktorí sú vydedení, sa teda nestávajú dedičmi po poručiteľovi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov. Podiely, ktoré mali pripadnúť vydedeným potomkom, prechádzajú na ich deti, prípadne vnukov.

Príklad

Ak poručiteľ vydedí svojho syna a v listine o vydedení výslovne uvedie, že sa vydedenie vzťahuje aj na jeho potomkov, vnúčatá poručiteľa nebudú dediť namiesto svojho otca (vydedeného syna poručiteľa).

Zrušenie vydedenia

Listinu o vydedení možno zrušiť odvolaním, zničením predmetnej listiny alebo napísaním listiny o zrušení vydedenia. Na zrušenie listiny o vydedení sa vzťahuje právna úprava zrušenia závetu obsiahnutá v ustanovení § 480 OZ.

Obrana proti vydedeniu

Vydedení potomkovia majú možnosť brániť sa proti vydedeniu podaním žaloby na súd popretím dôvodov uvedených vo vydedení.

Dedičská nespôsobilosť vs. Vydedenie

Vydedenie je potrebné odlišovať od dedičskej nespôsobilosti napriek tomu, že obe vyvolávajú zhodné právne účinky. Rozhodujúce pre dedičskú nespôsobilosť je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa.

Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa.

Praktické rady a odporúčania

• Konzultácia s odborníkom: Vzhľadom na zložitosť problematiky vydedenia odporúčame konzultovať konkrétny prípad s notárom alebo advokátom.
• Precízne formulovanie listiny o vydedení: Je nevyhnutné, aby listina o vydedení spĺňala všetky zákonné náležitosti a obsahovala presné a konkrétne dôvody vydedenia.
• Zabezpečenie dôkazov: Ak je to možné, je vhodné zabezpečiť dôkazy preukazujúce existenciu dôvodov vydedenia.

tags: #vydedenie #vnukov #podmienky