
Mimoriadna situácia v súvislosti s ochorením COVID-19 výrazne ovplyvnila ekonomické aktivity väčšiny zamestnávateľov. Mnohí zamestnávatelia sa stretli s prepadom ekonomických ukazovateľov a snažili sa udržať zamestnanosť aj s pomocou štátnej podpory. No ani táto pomoc vždy nestačila na udržanie počtu nezamestnaných na úrovni spred pandémie. Každé skončenie pracovného pomeru má však svoje pravidlá, ktoré upravuje Zákonník práce.
Zákonník práce definuje viacero spôsobov, ako môže pracovný pomer skončiť. Medzi ne patrí:
Skončenie dohodou je pre zamestnávateľa najjednoduchší spôsob ukončenia pracovného pomeru. Dohodou je možné ukončiť pracovný pomer na dobu určitú, neurčitú alebo pracovný pomer na kratší pracovný čas. Pracovný pomer sa ukončí k vopred dohodnutému dňu, ktorý nemusí byť určený iba ako dátum, ale aj ako udalosť, ktorá nastane v budúcnosti. Dohoda o skončení pracovného pomeru by mala byť uzatvorená písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom jedno sa odovzdá zamestnancovi. Ak to zamestnanec požaduje, mala by tiež obsahovať dôvody skončenia. Ak sa pracovný pomer skončí z dôvodov organizačných zmien na strane zamestnávateľa alebo z dôvodov zdravotnej nespôsobilosti zamestnanca, vzniká zamestnancovi nárok na odstupné.
Zamestnávateľ musí výpoveď doručiť zamestnancovi v písomnej forme a do vlastných rúk, inak je neplatná. Výpoveď môže dať rovnako aj zamestnanec, a to z akéhokoľvek alebo aj bez uvedenia dôvodu. Zamestnávateľ však môže dať výpoveď iba z dôvodov ustanovených v Zákonníku práce. Dôvod výpovede musí byť vymedzený jasne, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a nie je možné ho dodatočne meniť. Dôvody výpovede môžu byť organizačné na strane zamestnávateľa, dôvody v osobe zamestnanca alebo disciplinárne dôvody. Ak je výpoveď daná z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, zamestnávateľ nesmie počas nasledujúcich dvoch mesiacov znovu vytvoriť zrušené pracovné miesto a prijať naň iného zamestnanca. Výpoveď musí byť prerokovaná alebo odsúhlasená zástupcami zamestnancov. Pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, ktorá plynie od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Výpovedná doba je v trvaní najmenej jeden mesiac, ak zákon neustanovuje inak.
Okamžité skončenie je radikálny zásah do pracovnoprávneho vzťahu. K skončeniu pracovného pomeru dochádza ihneď, a to okamihom doručenia okamžitého skončenia. Musí byť v písomnej forme, dôvod musí byť jasne vymedzený a nesmie sa dodatočne meniť. Dôvodom na okamžité skončenie je, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak zamestnanec vážne porušil pracovnú disciplínu. Takýto spôsob skončenia pracovného vzťahu môže zamestnávateľ uplatniť v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa o tomto dôvode dozvedel a súčasne najneskôr do jedného roka odo dňa, kedy tento dôvod vznikol.
Prečítajte si tiež: Právo zamestnávateľa na okamžité skončenie pracovného pomeru počas PN
Ide o jednostranný úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru. Špecifikom je, že zamestnávateľ i zamestnanec ho môže vykonať iba v presne vytýčenej lehote, teda v priebehu trvania skúšobnej doby. Táto doba môže byť dohodnutá v pracovnej zmluve a jej dĺžka je maximálne 3 mesiace. Forma takéhoto skončenia pracovného pomeru byť mala byť písomná a doručená aspoň 3 dni predtým, ako sa má pracovný pomer skončiť. K skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe možno pristúpiť z akéhokoľvek alebo aj bez uvedenia dôvodu.
Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa končí uplynutím doby, na ktorú bol uzatvorený. Skončenie nie je potrebné druhej strane formálne oznamovať. Ak však zamestnanec u zamestnávateľa s jeho vedomím pracuje i po uplynutí tejto doby a ak sa nedohodnú inak, mení sa tento pracovný pomer na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas. Zamestnávateľ môže pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú pred uplynutím tejto doby skončiť aj dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe.
Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak závažne porušil pracovnú disciplínu. Aj keď Zákonník práce bližšie nedefinuje, aké konanie zamestnanca je považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny, posudzovanie konania a vyvodzovanie zodpovednosti zaň nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Čo bude považovať zamestnávateľ za závažné porušenie pracovnej disciplíny môže byť uvedené v pracovnom poriadku. Ten sa po odsúhlasení zástupcami zamestnancov a oboznámení zamestnancov s jeho obsahom stáva záväzným dokumentom, ktorý bližšie konkretizuje ustanovenia Zákonníka práce podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.
Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť v prvom rade písomné. V písomnom oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru musí zamestnávateľ skutkovo vymedziť dôvod skončenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Okamžite skončiť pracovný pomer môže zamestnávateľ iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru doručuje zamestnávateľ zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosť doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, môže písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“, zaslanú na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa. Písomnosť sa považuje za doručenú, len čo ju zamestnanec prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú. Neprevzatie správne doručovanej písomnosti zamestnancom má teda rovnaký účinok ako jej prevzatie, písomnosť sa v oboch prípadoch považuje za doručenú.
V danej súvislosti je potrebné si uvedomiť, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru nemôže zamestnávateľ pristúpiť u osobitných skupín zamestnancov. Medzi tieto skupiny patria:
Prečítajte si tiež: Všetko o okamžitom skončení pracovného pomeru
Platí tu tzv. zákaz okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer s nimi ale môže skončiť výpoveďou (s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke).
Mnoho zamestnancov sa pýta, či môže zamestnávateľ okamžite ukončiť pracovný pomer počas práceneschopnosti (PN). Odpoveď závisí od konania samotného zamestnanca. Ak si zamestnanec práceneschopnosť úmyselne vyvolal alebo ju spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok, zamestnávateľ môže s ním okamžite skončiť pracovný pomer. V takom prípade je okamžité skončenie pracovného pomeru počas PN právne možné, no musí byť dôkladne zdokumentované a opreté o dôkazy.
Zamestnávateľ nemôže dať výpoveď zamestnancovi, keď je dočasne PN, pretože zamestnanec je v ochrannej dobe. Avšak práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov (napr. keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce). Ide o zákonné výnimky zo zákazu výpovede v ochrannej dobe.
Ak zamestnanec považuje okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa za neplatné, musí konať v zákonom stanovenej lehote. Podľa § 77 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnanec podať na súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Túto lehotu je potrebné dodržať bez výnimky - po jej uplynutí súd návrh zamietne ako oneskorený, a to aj v prípade, že skončenie bolo skutočne nezákonné.
Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec trvá na tom, aby u neho naďalej pracoval, pracovný pomer sa nekončí. To znamená, že zamestnávateľ mu je povinný naďalej prideľovať prácu. Ak však zamestnancovi i napriek tomu prácu neumožní, je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku, a to odo dňa oznámenia až do doby, kedy mu prácu opäť pridelí.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a dovolenka
Množstvo zamestnávateľov sa dostalo kvôli koronavírusu a opatreniam vlády do existenčných problémov. Zamestnávateľ môže prepúšťať aj v období pandémie. Inšpektorát práce však informoval, že zamestnanci podávajú podnety v súvislosti s okamžitým ukončením pracovného pomeru, aby zamestnávateľ čo najskôr ukončil pracovný pomer a znížením stavu zamestnancov si zachoval stabilitu firmy.
Dôležitá zmena nastala novelou Zákonníka práce s účinnosťou od 4. apríla 2020. Počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu a dva mesiace po jej ukončení sa zamestnanec na OČR považuje za zamestnanca na PN, ktorý je v ochrannej dobe a vzťahuje sa na neho zákaz výpovede.