
Štefan Harabin, výrazná postava slovenskej politiky a justície, dlhodobo púta pozornosť verejnosti. Jeho pôsobenie na rôznych postoch a jeho kontroverzné vyjadrenia vyvolávajú búrlivé diskusie. Tento článok sa zameriava na jeho kariéru, názory a reakcie na jeho aktivity, s cieľom poskytnúť čitateľovi komplexný pohľad na túto osobnosť.
Harabinova kariéra v justícii je rozsiahla a zahŕňa pôsobenie na rôznych významných pozíciách. Pôsobil ako sudca, minister spravodlivosti a predseda Najvyššieho súdu SR (NS SR).
Dosluhujúci predseda NS SR Štefan Harabin vyhlásil novú voľbu predsedu NS SR aj so stanovením jej termínu ešte pred svojim odchodom z tohto postu, teda do 22. júna. V novej voľbe predsedu NS SR podľa zákona kandidovať nemohol, lebo neuspel v prvej a opakovanej voľbe, podobne ako Jana Bajánková a Zuzana Ďurišová. Harabin by teda mohol ísť až do prípadného tretieho alebo neskoršieho kola volieb, ale či tak urobí, nepovedal. Po odchode z čela najvyššieho súdu mal naďalej na tomto súde pôsobiť ako trestný sudca.
Nie je vylúčené, že by Harabin mohol šéfovať celému trestnoprávnemu kolégiu. Tento post je neobsadený, odkedy bývalý prezident Ivan Gašparovič odvolal z talára bývalého šéfa kolégia Haralda Stiffela spolu s ďalšími šiestimi sudcami, ktorí mali vek nad 65 rokov. Harabin kandidatúru na šéfa kolégia nevylúčil, pripomenul, že na post predsedu NS SR odišiel v roku 1998 práve z postu šéfa trestnoprávneho kolégia. Na otázku, či by kandidatúru zobral, povedal: „Som profesionál? Som trestný sudca?
V pondelok (22. apríla) informoval poslanec Rudolf Huliak na sociálnej sieti o nominácii Harabina do Súdnej rady, hoci parlament ešte neodvolal zo súdnej rady súčasných nominantov. Harabin naposledy viedol súdnu radu v roku 2014. Podpredseda KDH Viliam Karas to považuje za zlý vtip. Návrh Harabina na post člena Súdnej rady je podľa SaS dôkazom kšeftovania koalície a ďalší krok k deštrukcii právneho štátu. Jeho nominácia by bola podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga v právnom štáte neakceptovateľná. Úvahy o nominácii Harabina do Súdnej rady dokazujú, že vládna koalícia úplne stratila mieru, povedala poslankyňa Zuzana Števulová (PS).
Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve ÚPSVaR
Harabinova kariéra je sprevádzaná viacerými kontroverziami a súdnymi procesmi.
Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku sa v stredu (9. apríla) začal súdny proces s bývalým predsedom Najvyššieho súdu (NS) SR a exministrom spravodlivosti Štefanom Harabinom pre schvaľovanie ruskej agresie na Ukrajine. Obžaloba je podľa jeho právneho zástupcu Jána Foltána politicky motivovaná a považuje ju za nezákonnú a nedôvodnú. Skutok sa týka Harabinovho vyjadrenia krátko po začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Sudca Ján Buvala uviedol, že stíhaný skutok podľa neho nie je trestným činom. Prezentoval však vlastný názor na hodnotenie tejto situácie. ŠTS zároveň podľa jeho názoru nie je spôsobilý riešiť predbežnú otázku o tom, či sa dotknutý štát dopustil aktu agresie. Obžalovaný trval od začiatku súdneho procesu na svojej nevine.
Neúspešný kandidát na post prezidenta a bývalý sudca Štefan Harabin sa v pondelok 25. marca postavil pred súd. Bývalý minister spravodlivosti a predseda Najvyššieho súdu je obžalovaný zo schvaľovania trestnej činnosti. Vlani v júni ho za to prokurátor obžaloval, pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) sa malo začať v pondelok (25. mája). Dozorový prokurátor tvrdenia Štefana Harabina nekomentoval.
Harabin sa opakovane angažoval v politike, pričom sa uchádzal o rôzne volené funkcie.
Štefan Harabin sa zúčastnil prezidentských volieb, v ktorých obsadil tretie miesto. Neúspešný prezidentský kandidát Štefan Harabin poprel, že by svojim sympatizantom odporučil v druhom kole prezidentských volieb hlasovať za Petra Pellegriniho. Pellegrini v relácii RTVS Z Prvej ruky špeciál uviedol, že pozorne vníma Harabinove vyjadrenia. „To, čo je rozpor, mi neprináleží komentovať. Vnímal som aj jeho vyjadrenia počas volebnej noci, že jeho voliči budú vedieť, čo majú robiť v druhom kole. Hovoril o podmienkach, o národnoštátnych záujmoch, o tom, aby Slovensko nikdy nebolo na strane tých, ktorí podporujú vojnu.“
Prečítajte si tiež: Podmienky pre čiastočný invalidný dôchodok
Štefan Harabin podľa slov Bahnu zastupuje veľmi okrajový a radikálny názor v slovenskej spoločnosti. V prvom kole týchto volieb mal slabší výsledok ako vo voľbách pred piatimi rokmi. Výrazná časť voličov Štefana Harabina v druhom kole voliť nepôjde, pretože medzi dvomi, pre nich veľmi podobnými kandidátmi, nebudú mať pocit, že si môžu vybrať.
Harabin sa často vyjadruje k aktuálnym spoločenským témam, pričom jeho názory sú neraz kontroverzné.
Harabin sa kriticky vyjadroval k opatreniam prijatým v súvislosti s pandémiou Covid-19. Poukazoval na údajné nezákonnosti a diskrimináciu v súvislosti s covid pasmi, testovaním a nosením rúšok.
Harabin je známy svojimi proruskými postojmi a spochybňovaním západnej politiky. Jeho vyjadrenia k vojne na Ukrajine vyvolali vlnu kritiky a viedli k obžalobe zo schvaľovania trestnej činnosti.
Počas prezidentskej kampane kandidáti zverejnili, koľko minuli na kampaň. Štefan Harabin minul na kampaň takmer 5 755 eur. Ministerstvo vnútra informovalo, že nemá lehotu, dokedy musí preveriť všetky údaje v správe o výdavkoch na volebnú kampaň a na transparentnom účte. Ak kandidát prekročil limit, dostane pokutu vo výške dvojnásobku sumy, o ktorú prekročil prípustnú sumu nákladov.
Prečítajte si tiež: Ako spolužiaci ovplyvňujú dôchodok
tags: #Harabin #vojenský #dôchodok #vyjadrenie