Dôležitosť vyjadrenia spolužiakov pre dôchodok a doba štúdia

V súčasnej dobe sa čoraz viac diskutuje o otázkach dôchodku a o tom, ako doba štúdia ovplyvňuje výšku budúceho dôchodku. Tento článok sa zameriava na vyjadrenia spolužiakov, ktorí si uvedomujú túto problematiku a snažia sa aktívne zaujímať o možnosti, ktoré im štúdium ponúka.

Vplyv štúdia na sociálne interakcie žiakov so ŠVVP

Kultúrna a edukačná grantová agentúra podporila v roku 2024 projekt zameraný na podporu sociálnych interakcií žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) v inkluzívnom prostredí. Výstupom z projektu sú metodiky pre vychovávateľov, pedagogických asistentov a sociálnych pedagógov, ktoré sa zameriavajú na podporu participácie a sociálnych interakcií žiakov so ŠVVP. Vybrané pozície reflektujú pracovné kompetencie jednotlivých pracovníkov a skutočnosť, že títo pracovníci majú najviac príležitostí na ovplyvňovanie vrstovníckych interakcií.

Tvorbe metodík predchádzal kvalitatívny výskum, ktorý sa zameral na identifikáciu špecifík, bariér a podporných faktorov vrstovníckych interakcií žiakov so ŠVVP z pohľadu pedagogických a odborných zamestnancov. Do výskumného súboru boli zapojení učitelia primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania, pedagogickí asistenti, vychovávatelia, školskí psychológovia, školskí špeciálni pedagógovia a sociálni pedagógovia. Výskumnú vzorku tvorilo 43 respondentov z uvedených pracovných pozícií. V príspevku sa sústreďujeme na zistenia z pohľadu pedagogických zamestnancov, ktorí pôsobia na primárnom stupni vzdelávania. Výskumný výber tvorí 7 učiteľov, 4 pedagogickí asistenti a 6 vychovávateľov z ŠKD. Všetci respondenti okrem jedného sú ženy, traja respondenti pôsobia v súkromnej škole s počtom od 80 do 120 žiakov, najviac respondentov pôsobí v škole s viac ako 550 žiakmi. Priemerný vek respondentov je 38,8 rokov, priemerná dĺžka praxe 10,2 rokov. Výskum bol realizovaný počas školského roku 2024/25 prostredníctvom pološtruktúrovaného interview, ktoré trvalo od 40 do 60 minút. Výskumné údaje boli analyzované na základe otvoreného kódovania a následne kategorizované.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že kľúčovým determinantom sociálnych interakcií žiaka so ŠVVP je postihnutie či znevýhodnenie. Žiak však vstupuje do interakcie ako celistvá osobnosť, t. j. v jednote bio-psycho-sociálnych schopností a vlastností. Ak je narušená alebo oslabená jedna z týchto oblastí, žiak ju môže kompenzovať v inej. Napríklad žiak s telesným postihnutím môže byť spoločenský, priateľský, komunikatívny a týmito vlastnosťami si získa kamarátov a bude v kolektíve obľúbený. Najčastejšie zmieňovaným znevýhodnením s výrazne negatívnym dopadom na sociálne interakcie boli poruchy správania, najmä ADHD. S porovnateľnými ťažkosťami zápasia žiaci s poruchou autistického spektra, ktorí majú na základe neurologicky podmienených daností, viacero typických prejavov v oblasti emocionálneho a sociálneho fungovania, v dôsledku čoho obvykle nereagujú primerane na sociálne kontakty. Napríklad ťažšie sa prispôsobujú, uprednostňujú stereotypné vzorce správania, majú vyhranené záujmy, často nevyjadrujú emócie alebo im vôbec nerozumejú, sú precitlivené na hluk, vône, výrazné farby atď.

Zákonná úprava vzdelávania

Zákon 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov upravuje ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy pre predprimárne, základné, stredné a vyššie odborné vzdelávanie. Štátne vzdelávacie programy sa môžu členiť na vzdelávacie cykly. Pre odborné vzdelávanie a prípravu ich vydáva ministerstvo školstva po dohode s inštitúciami koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce na celoštátnej úrovni. Pre zdravotnícke študijné odbory pripravujúce žiakov na výkon zdravotníckeho povolania ich vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve ÚPSVaR

Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a príslušným štátnym vzdelávacím programom. Ak škola poskytuje vzdelanie viacerých stupňov, môže vypracovať pre všetky stupne vzdelania jeden súhrnný školský vzdelávací program, ktorý je v súlade so štátnymi vzdelávacími programami pre príslušné stupne vzdelania a príslušné odbory vzdelávania. Riaditeľ školy zverejní školský vzdelávací program okrem učebných osnov na verejne prístupnom mieste najneskôr do 60 dní od jeho schválenia. Štátny výchovný program vymedzuje odporúčaný obsah výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach.

Rámcové učebné plány obsahujú zoznam vzdelávacích oblastí a zoznam povinných vyučovacích predmetov, ak sa vzdelávacia oblasť v štátnom vzdelávacom programe člení na vyučovacie predmety. Vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávaciu oblasť alebo pre vyučovací predmet, rozsah najvyššieho týždenného počtu vyučovacích hodín v príslušnom ročníku štátneho vzdelávacieho programu a počet vyučovacích hodín, ktoré môže škola použiť na svoje zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho programu. Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov a materskej školy môžu byť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí.

Pedagogická dokumentácia sa v školách a školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku. V národnostnom školstve sa vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Vedie sa na formulároch podľa vzorov schválených ministerstvom školstva pre jednotlivé druhy a typy škôl a školských zariadení.

Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach je štátny jazyk, ak tento zákon neustanovuje inak. Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať ako bilingválne vzdelávanie v štátnom jazyku a súčasne v cudzom jazyku.

Na vzdelávanie v školách sa používajú edukačné publikácie schválené ministerstvom školstva a iné edukačné publikácie a edukačný softvér, ktoré nie sú schválené ministerstvom školstva a sú v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova možno používať edukačné publikácie schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou. Ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia súladu edukačnej publikácie s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom, pri ktorého plnení sa má edukačná publikácia používať, vydáva a odníma edukačnej publikácii doložku. Ministerstvo školstva vedie register edukačných publikácií s vydanou doložkou a zverejňuje ho na ním určenom webovom sídle.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre čiastočný invalidný dôchodok

Školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, poskytujú svojim žiakom edukačné publikácie s vydanou doložkou do bezplatného užívania. Materské školy poskytujú deťom, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, a ktorým bolo povolené individuálne vzdelávanie.

Návrh na experimentálne overovanie predkladá zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia alebo organizácia zriadená ministerstvom školstva na schválenie ministerstvu školstva, pre zdravotnícke odbory vzdelania ministerstvu zdravotníctva najneskôr do konca marca pred začiatkom školského roka, v ktorom sa experimentálne overovanie začne. Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o návrhu na experimentálne overovanie do 60 dní od doručenia návrhu. Náklady na experimentálne overovanie zabezpečí vo svojom rozpočte garant alebo po vzájomnej dohode zriaďovateľ školy.

Ministerstvo školstva vedie a zverejňuje na ním určenom webovom sídle katalóg inovácií vo výchove a vzdelávaní. Výsledky experimentálneho overovania zapisuje do katalógu ministerstvo školstva po ich schválení. Ministerstvo školstva do 60 dní od doručenia žiadosti o zápis do katalógu posúdi súlad inovácie s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.

Ukončenie vzdelávacieho programu a doklady o vzdelaní

Úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu získa žiak:

• predprimárne vzdelanie absolvovaním posledného roka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole,
• primárne vzdelanie úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvý stupeň základnej školy alebo absolvovaním posledného ročníka základnej školy, ak ide o žiaka podľa § 97 ods.
• nižšie stredné vzdelanie úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej školy, úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, úspešným absolvovaním externého testovania podľa § 155 ods.
• základné umelecké vzdelanie úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole.

Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny; v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku. Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii.

Prečítajte si tiež: Analýza pôsobenia Harabina

Povinná školská dochádzka a individuálne vzdelávanie

Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Základná škola vyžaduje pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky osobné údaje podľa § 11 ods. 6 písm. a) prvého až siedmeho bodu a písm. b). Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku v strednej škole podľa odseku 1, možno podľa § 36 ods. Žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16 rokov veku, riaditeľ školy umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 17. rok jeho veku. Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku.

O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy v rámci rozhodovania o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu. K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný zástupca alebo plnoletý žiak priloží vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast alebo odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie. Vzdelávanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, koná komisionálne skúšky v kmeňovej škole. Komisionálne skúšky vykoná z príslušného učiva každého povinného predmetu za každý polrok. Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a) na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast alebo zariadenia poradenstva a prevencie z dôvodu zdravotného stavu, nevykonáva komisionálnu skúšku. Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní vykonáva Štátna školská inšpekcia podľa osobitného predpisu. Kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania a ochrany zdravia žiaka vykonáva kmeňová škola. Riaditeľ školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí žiaka do príslušného ročníka základnej školy. O povolenie individuálneho vzdelávania žiaka podľa odseku 2 písm. c) môže požiadať aj príslušný ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu. Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne. Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka podľa odseku 2 písm.

O povolení vzdelávania podľa § 23 písm. Ak ide o vzdelávanie podľa § 23 písm. b), zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak do 30 dní po príchode žiaka do krajiny pobytu predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že žiak navštevuje príslušnú školu. Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a c), môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti plnoletého žiaka vykonať komisionálne skúšky. Žiaci, ktorí vykonávajú osobitný spôsob školskej dochádzky podľa § 23 písm. Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), alebo žiak, ktorý požiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky. Termín, obsah a rozsah komisionálnych skúšok určí riaditeľ školy, v ktorej sa majú komisionálne skúšky vykonať, najneskôr 30 dní pred ich konaním. Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nepožiada o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. e) zaradí riaditeľ školy žiaka do ročníka, do ktorého podľa veku patrí. Ak sa na základe komisionálnej skúšky preukáže, že žiak nedostatočne ovláda vyučovací jazyk, môže byť zaradený do jazykového kurzu. Ak ide o dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, na formy osobitného spôsobu plnenia povinného predprimárneho vzdelávania podľa § 23 písm.

Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže na žiadosť zákonného zástupcu žiaka alebo na základe žiadosti plnoletého žiaka povoliť riaditeľ školy. Individuálny učebný plán vypracuje škola v spolupráci s pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami.

Organizácia škôl a vyučovanie

Vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b) až h) sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie okrem škôl podľa § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. Školu možno zriadiť ako jednu právnickú osobu spojením akejkoľvek kombinácie materskej školy, základnej školy alebo strednej školy. Druhy škôl podľa odseku 2 písm. b) až d), g) a h) sa členia na typy. Školy podľa odseku 2 písm. b) až i) sú právnickými osobami, v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene, ak tento zákon neustano…

Kurikulárna reforma a blokové vyučovanie

Stanovený termín vstupu všetkých škôl do procesu zmeny vzdelávania v roku 2026 poskytuje pedagógom primeraný čas na dôkladnú prípravu a analýzu relevantných materiálov. Táto príprava by mala zahŕňať proaktívnu adaptáciu kognitívnych procesov v súlade s predpokladanými zásadnými zmenami. To sa týka obsahu vzdelania, ktorý je zásadne inovovaný v porovnaní so súčasnosťou, ale aj uplatňovania nových metód a foriem edukácie. Zmena je procesom a neprebieha podľa hotových a pripravovaných schém. V materiáloch týkajúcich sa reformy sú veľmi podrobne rozpracované zámery a ciele, ku ktorým má reforma viesť a čo má priniesť žiakom a v konečnom dôsledku spoločnosti. Zdôrazňovaný je nový obsah vzdelania, prízvukovanie viacerých kompetencií a potreba rozvíjania tvorivého a kritického myslenia. Mimoriadny význam sa prikladá samotnému vyučovaniu, v ktorom by sa skutočne mali uplatňovať metódy, formy a koncepcie zabezpečujúce vymenované úlohy. Nejde o zásadné inovatívne koncepcie, ktoré by neboli doposiaľ poznané. Ak zalistujeme v koncepciách alternatívnej pedagogiky, zistíme, že ide o koncepcie, ktorých vznik sa datuje do konca 19. storočia a začiatku 20. storočia. Ich história je storočná. Treba však povedať, že ich uplatňovanie v reálnom edukačnom prose nie je tak rozvinuté, ako by bolo žiaduce. Príčinou je istá zotrvačnosť učiteľa v zaužívanom spôsobe výučby.

Kurikulárna reforma priamo uvádza a predpokladá uplatňovanie blokového vyučovania v edukácii pre viaceré prednosti. V literatúre nie je terminologická jednota a blokové vyučovanie je označované viacerými pojmami. Napr. blokové vyučovanie v jeden deň - 2 predmety, blokové vyučovanie dva - tri dni v týždni, celý týždeň alebo aj dlhšie obdobie, vo viacerých publikáciách a štúdiách sa opisuje aj ako epochové vyučovanie - epocha 1 deň, 2 dni alebo aj dlhšie časové obdobie. Integrované tematické vyučovanie - okolo jednej témy sú sústredené obsahy viacerých predmetov. Tiež pojem „blok“ sa chápe rôzne, napr. blok jedného predmetu, v ktorom sa integrujú poznatky z viacerých predmetov alebo aj „blok“ spojených dvoch, prípadne troch predmetov. Táto terminologická nejednotnosť nie je podstatná a nemá vplyv na jeho realizáciu v práci škôl. Niektorí autori aj projektové vyučovanie označujú ako blokové vyučovanie, v ktorom žiaci riešia alebo „konštruujú“ istý projekt, napr. úprava prostredia školy. Blokové vyučovanie sa nerealizuje v časovej jednotke 45 minút, ale napr. v 90-minútovom bloku. Blokové vyučovanie - vyučovanie v odbornej škole, ktoré je zvyčajne rozložené na školské týždne - väčšie časové celky, často vo forme dvoch denných vyučovacích blokov v trvaní šesť až sedem týždňov v školskom roku.

Blokové vyučovanie - spôsob organizácie vyučovacieho procesu, ktorý zahŕňa spájanie obsahu príbuzných predmetov do rôznych tematických cyklov. Slúži na dosiahnutie cieľov základného kurikula tým, že ukazuje úzke prepojenie medzi predmetmi, ku ktorým učitelia a študenti často pristupujú veľmi individuálne. Bloková výučba, resp. Pedagogický blok - nástroj využívaný v oblasti vzdelávania, ktorého cieľom je zlepšovať vyučovací proces. Blokový učebný plán - je spôsob, ako rozvrhnúť vedu a základné predmety do týždenných alebo dvojtýždňových blokov. Blokové vyučovanie umožňuje, aby sa tieto predmety vyučovali rovnocenne a mali kvalitne zameraný a využitý čas. Blokové vyučovanie svojou podstatou patrí do alternatívnej pedagogiky, o ktorej hovoríme, že je to pedagogika vyučovania, ktorá sa nemá „kopírovať“. Alternatíva je niečo iné od toho, čo je zaužívané, iné od toho, čo robí niekto iný a pod. Niekomu napr. vyhovuje spojenie do bloku matematiky s výtvarnou výchovou, inému zasa matematika s informatikou. Teda aj blokové vyučovanie sa nedá kopírovať. Triedenie do blokov vychádza napr. z počtu žiakov v triedach, z poznania ich výkonnosti (blok nemusí trvať 90 minút, môže byť aj 70-, 80-minútový, ani spojenie predmetov sa nedá kopírovať, pretože vychádza z predpokladaných činností žiakov a pod.). Samozrejme, je rozdiel medzi kopírovaním práce niekoho a inšpirovanie sa prácou a činnosťou niekoho. Podstatné je uvedomiť si, že blokové vyučovanie nie je tzv. klasická vyučovacia hodina v štruktúre motivácia, expozícia, fixácia a diagnostika. Z toho, čo sme uviedli vyššie, je zrejmé, že blokové vyučovanie môže mať rôzne variácie. Môže to byť integrované tematické vyučovanie, v ktorom bude blok venovaný napr. téme VODA.

Príprava žiakov na uvedenú tému môže byť tiež rôzna, napr. poskytnúť žiakom tento obrázok a povedať im, že danej téme sa budeme venovať o 3 - 4 dni, aby sa na tému pripravovali, zbierali si materiály, čítali o vode a pod. Inou možnosťou blokového vyučovania je napr. spojenie dvoch predmetov do jedného bloku. Žiaci 3. B a 6. A zažili spoločné hodiny v rámci bloku slovenský jazyk a hudobná výchova pod názvom: UČÍME SA NAVZÁJOM. S dobrou náladou a piesňou na perách vstúpili žiaci 3. B triedy medzi kolektív 6. A triedy. Zážitkovou formou spolu strávili dve vyučovacie hodiny s cieľom: čítať s porozumením, reprodukovať text, zostaviť osnovu, pracovať v tíme, hrať roly, dramatizovať text, opakovať gramatické javy. Deti ani netušili, že prežili obrátenú hodinu, lebo v konečnom dôsledku učili ony a učili sa navzájom tzv. rovesníckym vzdelávaním, pracovali v tíme, kde je dôležité rešpektovať sa navzájom. Pani učiteľky, Mgr. Eva Baničová a Mgr. Mária Machalíková, boli na takto realizovanej hodine len koordinátorkami celého bloku. Nové metódy, formy práce, zážitkové vyučovanie v blokoch je u detí obľúbené a prijímajú ho s nadšením. Je to pekný príklad neformálneho prístupu nielen k blokovému vyučovaniu, ale vôbec k vyučovaniu. Je z neho zrejmé, že tvorivý prístup učiteliek prekračuje tradičné a zaužívané prístupy. Pri tomto vyučovaní a učení sa žiakov je úlohou učiteľa zostaviť blok buď jednej témy a k nej pridať rôzne súvisiace témy, alebo oblasti viažuce sa k téme, ktorú zásadne rozširujú a ktoré žiakom súčasne prinášajú nové vedomosti.

Inou možnosťou je z 2 - 3 predmetov zostaviť blok (pre jeden ročník, príp. aj 2 ročníky - opísané vyššie), napr. Spojenie predmetov do bloku na 1. stupni školy môžeme označiť ako bezproblémové - učiteľ vyučuje všetky predmety, má jasno v tom, ako sa učivo v nich prierezovo prelína a pod. Napokon učitelia na 1. stupni ZŠ často a neformálne využívajú medzipredmetové vzťahy a dotvárajú učivo a vedomosti žiakov v rôznych súvislostiach a vzťahoch. Z doteraz uvedeného vyplýva, že blokové vyučovanie je inou premyslenou organizáciou vyučovania. Je možné vo forme integrovaného učiva v jednom predmete a je možné aj na 2. stupni ZŠ. Náročnejšia situácia je pri spájaní predmetov na 2. stupni alebo v strednej škole do bloku. Je samozrejmé, že blokové vyučovanie kladie na učiteľa vyššie nároky na prípravu a aj realizáciu bloku. pripraviť žiakov na prácu v bloku, napr. dať im úlohu v časovom predstihu, napr. prečítať, premyslieť, porovnať, pripraviť si otázky. Je to akoby „prevrátená trieda“ , „obrátené vyučovanie“ - žiaci sa pripravujú na to, čo sa bude diať, resp. blokové vyučovanie neznamená, že žiaci sa len rozprávajú a pod., naopak, učiteľ musí pripraviť pre žiakov prácu v skupinách, napr.

V porovnaní s bežným vyučovaním významne prispieva k vytváraniu komplexnejších vedomostí žiakov, podporuje reflexiu, kritickú analýzu a aj praktickú aplikáciu obsahu. To sú v porovnaní s bežným klasickým vyučovaním najvýznamnejšie benefity tohto vyučovania. Učiteľ musí mať jasne stanovené ciele, a to nielen z hľadiska činností žiakov, ale predovšetkým z hľadiska dosiahnutých výsledkov vo vedomostiach, v zručnostiach, ale aj postojov k preberanému obsahu učiva. K tomu dodáme, že v takomto vyučovaní si nevystačíme len s učebnicou. Rôzne pomôcky, knihy, encyklopédia, informačné plagáty, videá atď. sú nevyhnutnosťou a prispievajú k zvýšeniu atraktívnosti edukácie a v konečnom dôsledku k tomu hlavnému - k jej efektívnosti. V blokovom vyučovaní sa uplatňujú rôzne stratégie vyučovania. Práve tento aspekt má značný motivačný charakter - striedanie metód a viacerých možností skupinovej alebo aj párovej spolupráce žiakov. Na rozdiel od bežného vyučovania veľmi významnú úlohu plní hodnotenie žiakov. V bežnom vyučovaní sa spravidla sústreďujeme na výsledok - hodnotia sa vedomosti, ktoré žiak prezentuje spravidla slovom, písmom, menej často prakticky. Hodnotenie sa deje najčastejšie deň - dva po preberaní učiva. V blokovom vyučovaní je hodnotenie akoby samozrejmou súčasťou procesu učenia. Viesť žiakov k samostatnému uvažovaniu, ktoré je založené na ich vzájomnej spolupráci, kde učiteľ je len sprievodcom na ceste objavovania nových vedomostí, zručností a návykov, by sa malo stať jednou z kľúčových výziev kvalitného pedagóga. Docieliť to možno aj prostredníctvom projektových úloh. Tie si vyžadujú blokové vyučovanie, ktoré spája príbuzné predmety výchovného zamerania, príp.

Žiaci sú rozdelení do skupín, v ktorých dostanú sériu jednoduchých úloh na riešenie. Úlohy sú navrhnuté tak, aby podporovali spoluprácu, vzájomnú pomoc a priateľstvo medzi žiakmi. Učiteľ pozoruje a diagnostikuje interakciu a komunikáciu medzi žiakmi, ich schopnosť efektívne spolupracovať na riešení úloh. Poskytuje žiakom priebežnú spätnú väzbu a usmernenia na zlepšenie v čase, ktorý určí ako kontrolný čas. Na konci aktivity každá skupina prezentuje svoje zistenia a riešenia, čo umožňuje ďalšiu diskusiu a reflexiu. V rámci kontrolných stretnutí je vhodné, ak učiteľ to, čo videl, opisuje a poskytuje žiakom ďalšie odporúčania k splneniu všetkých zadaní.

Spomínané aktivity rozvíjajú slovnú zásobu, vedú žiakov k čítaniu s porozumením, učia ich „manažovať“ sa v čase, vedú k nutnosti vzájomnej diskusie, ku kritickému mysleniu. Súčasne sa pestuje pocit zodpovednosti za splnenie úlohy. Blokové vyučovanie žiaci považujú za zmysluplnejšie, pretože im umožňuje spoluprácu so spolužiakmi.

tags: #vyjadrenie #spolužiakov #pre #dôchodok #doba #štúdia