Vykonávanie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť: Postavenie prednostného veriteľa

Záložné právo je štandardný zabezpečovací právny prostriedok s vecnoprávnymi účinkami, ktorý má bohatú históriu a patrí medzi najpopulárnejšie zabezpečovacie nástroje. Legislatíva upravujúca záložné právo sa nachádza nielen v hmotnoprávnych predpisoch, ale aj ako procesný nástroj v podobe exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v exekučnom konaní. Návrh na zriadenie exekučného záložného práva je možné podať aj samostatne, bez toho, aby oprávnený požadoval vymoženie pohľadávky.

Hmotnoprávne a procesné záložné právo

Na jednej strane existuje hmotnoprávne záložné právo, zriadené napríklad na základe záložnej zmluvy, a na druhej strane procesné záložné právo, zriadené exekútorom v exekučnom konaní.

Príklad: Spoločnosť A uzatvorila záložnú zmluvu s bankou B na zabezpečenie svojho peňažného záväzku voči banke. Tá istá spoločnosť A dlhuje spoločnosti C peňažnú sumu za neuhradené faktúry. Spoločnosť C získala exekučný titul a iniciovala exekučné konanie, v ktorom exekútor zriadil exekučné záložné právo na majetok spoločnosti A. Následne bol na spoločnosť A vyhlásený konkurz. Banka B aj spoločnosť C si riadne prihlásili svoje pohľadávky. V takomto prípade vznikajú otázky, či obaja veritelia majú postavenie zabezpečených veriteľov a či sa z pôvodne nezabezpečenej pohľadávky môže stať pohľadávka zabezpečená prostredníctvom exekučného záložného práva, a teda či môže pôvodne nezabezpečený veriteľ úspešným zriadením exekučného záložného práva "predbehnúť" ostatných nezabezpečených veriteľov. Dôležitou otázkou je aj to, či majú tieto dva typy záložných práv v konkurze rovnaké právne postavenie.

Rozporuplné názory Najvyššieho súdu SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) zaujal v tejto otázke rôzne postoje.

Stanovisko: Exekučné záložné právo vytvára zabezpečenú pohľadávku

V niektorých rozhodnutiach NS SR stotožnil právne postavenie hmotnoprávneho a procesného záložného práva. V rozhodnutí sp. zn. 1 Obo 141/2007 uviedol, že zákon o konkurze a vyrovnaní nerozlišuje pre stanovenie poradia pohľadávky spôsob vzniku záložného práva a nemožno vylúčiť pohľadávky zabezpečené exekučným záložným právom z oddeleného poradia. V rozhodnutí sp. zn. 2 Obo 53/2010 NS SR potvrdil, že zákon nerozlišuje medzi záložným právom zriadeným zmluvou, zákonom, správnym orgánom alebo exekútorom a oddelenými veriteľmi sa stávajú veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným právom. Skutočnosť, že exekučné konanie sa vyhlásením konkurzu prerušuje, nemá vplyv na postavenie veriteľa, pretože zriadené záložné právo nezaniká, len ho nemožno vykonať.

Prečítajte si tiež: Asistencia a invalidný dôchodok - čo potrebujete vedieť

Stanovisko: Exekučné záložné právo nevytvára zabezpečenú pohľadávku

Na druhej strane, v rozhodnutiach sp. zn. 1 Obdo V 52/2006-64 a sp. zn. 1 Obo 61/2010 NS SR naznačil obmedzené účinky procesných právnych nástrojov a explicitne vyjadril názor, že zriadenie exekučného záložného práva je procesný zabezpečovací inštitút, ktorého nadobudnutie práva na oddelené uspokojenie v konkurznom konaní by bolo v rozpore s prerušením exekučného konania vyhlásením konkurzu.

Definitívne obmedzenie dosahu účinkov exekučného záložného práva?

V rozhodnutí sp. zn. 5 Obdo/22/2012 NS SR rozhodol, že zastavením exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dochádza k zániku exekučného záložného práva. Zriadenie exekučného záložného práva je inštitút exekučného konania, ktorým sa zabezpečuje peňažný nárok oprávneného a nie je možné ho používať mimo exekučného konania. Veriteľ sa nestáva oddeleným veriteľom v konkurznom konaní len na základe zriadenia exekučného záložného práva, lebo ide o procesný zabezpečovací inštitút, ktorý bol viazaný na exekúciu a jej zastavením zanikol. Exekučný poriadok ukladá súdnemu exekútorovi povinnosť do siedmich dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnému okresnému úradu zrušenie exekučného záložného práva.

Záver a odporúčania

Z postojov súdov k otázke, či je exekučné záložné právo v konkurze spôsobilé vytvoriť pozíciu zabezpečeného veriteľa, je zrejmé, že súdy rôzne vykladajú charakter exekučného záložného práva. Účinky exekučného záložného práva by mali byť obmedzené výlučne na exekučné konanie, bez ohľadu na to, či sa vyhlásením konkurzu exekučné konania prerušujú alebo zastavujú. Rozhodnutie NS SR vo veci 5 Obdo/22/2012 má potenciál prispieť k právnej istote v tom, že sa pozície zabezpečených veriteľov v konkurze nebudú odvodzovať od exekučného záložného práva.

V odôvodnení spomínaného rozhodnutia mohol NS SR explicitne uviesť, že exekučné záložné právo sa v zmysle § 8 ZKR nepovažuje za zabezpečovacie právo, keďže úmysel zákonodarcu vo výpočte zabezpečovacích práv v tomto ustanovení smeroval len k hmotnoprávnym zabezpečovacím prostriedkom. NS SR by sa mal jednoznačne vyjadriť k tomu, ako posúdiť situáciu, ak pred vyhlásením konkurzu už v rámci exekučného konania došlo k speňaženiu majetku, na ktorom bolo zriadené exekučné záložné právo, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému.

Po tomto rozhodnutí by malo byť nepochybné, že z oprávneného sa po vyhlásení konkurzu cez exekučné záložné právo nestane zabezpečený veriteľ. Je úlohou správcov konkurzných podstát a súdov, aby konzistentne popierali takéto zabezpečenie.

Prečítajte si tiež: Požiadavky na vzdelanie sociálnych pracovníkov

Diskusia a súvisiace otázky

Vykonanie exekučného záložného práva v dobrovoľnej dražbe

Ak by exekučné záložné právo malo mať rovnaké postavenie ako záložné právo vzniknuté podľa Občianskeho zákonníka, prečo ho nevykonať v dobrovoľnej dražbe? Účinky exekučného záložného práva by mali pôsobiť iba v exekučnom konaní.

Exekučné záložné právo a zabezpečovacie opatrenie podľa CSP

Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo. Na režim práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použije § 151a a nasl. OZ. Zánik záložného práva sa spravuje § 151md ods. 1 OZ a na účely konkurzu si zachováva poradie a riadnu hmotnoprávnu relevanciu.

Čo s § 343 ods. 3 CSP?

Podľa § 343 ods. 3 CSP platí, že výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Vyhlásenie konkurzu na "vykonateľnosti" záložného práva nič nemení, t.j. do judikovania pohľadávky vykonateľné nie je. V konkurze sa právoplatnému priznaniu pohľadávky súdnym rozhodnutím môže myslieť aj (len) jej zistenie (§32 ods. 16 ZKR). Zistenie môže mať účinky "vytvorenia exekučného titulu na pohľadávku" v prípadoch podľa § 105 ZKR t.j. ak ju úpadca nenamietol.

Daňové záložné právo

Daňové záložné právo, zriadené v daňovom konaní ako výsledok činnosti správcu dane pri zabezpečení daňového nedoplatku (§ 71 ods. 1 zákona č. 511/1992 Z. z. v znení do 31. augusta 2007) v dôsledku vyhlásenia konkurzu nezaniká a je zabezpečovacím právom podľa § 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Správca dane s takýmto daňovým záložným právom ako veriteľ má právo na oddelené uspokojenie v konkurze a má sa na neho prihliadať ako na zabezpečeného veriteľa.

Exekúcia založenej nehnuteľnosti bez súhlasu záložného veriteľa

Podľa § 151h ods. 6 OZ: „Konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí.“ Podľa § 61a ods. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súdny exekútor mal preukázateľne získať predchádzajúci súhlas prednostného záložného veriteľa s vedením exekúcie na záloh. Nedostatok súhlasu záložného veriteľa s exekúciou na záloh nie je možné ospravedlniť argumentáciou, v zmysle ktorej zriadenie exekučného záložného práva nie je spôsobom vykonania exekúcie. Predmetné ustanovenia Občianskeho zákonníka a aj Exekučného poriadku bez akýchkoľvek pochybností hovoria o vedení exekúcie na záloh, teda o celom procese smerujúcom k nútenému vymoženiu judikovanej pohľadávky, nielen o konkrétnom procesnom úkone ako súčasti tohto procesu.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a výkon civilnej služby

Záložné právo a exekúcia

Záložné právo predstavuje vecno-právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva, ktorý záložnému veriteľovi umožňuje uspokojiť sa zo zálohu, ak predmetná pohľadávka nie je splatená riadne a včas. Má dve funkcie, zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Zriadiť ho možno písomnou zmluvou, rozhodnutím súdu (aj rozhodnutím súdneho exekútora) alebo správneho orgánu, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva ako aj zo zákona.

Nie je vylúčené, aby prebiehalo exekučné konanie voči povinnému vlastniacemu nehnuteľnosť, na ktorú je zriadené záložné právo. Nie je vylúčené, aby záložný veriteľ aj počas exekučného konania uplatnil svoje zákonné záložné právo. Ďalší postup však závisí od toho, aké postavenie tento záložný veriteľ má. Môže mať postavenie prednostného záložného veriteľa alebo postavenie záložného veriteľa.

Prednostný záložný veriteľ, ktorého pohľadávka sa stala splatnou, môže kedykoľvek uplatniť svoje záložné právo bez súhlasu ostatných veriteľov, súdneho exekútora, či oprávneného z prebiehajúcej exekúcie. Prednostný záložný veriteľ sa môže uspokojiť cestou priameho výkonu záložného práva ako aj navrhnúť dobrovoľnú dražbu. Pokiaľ má prednostný záložný veriteľ zároveň postavenie oprávneného v prebiehajúcej exekúcii, môže súdnemu exekútorovi navrhnúť a udeliť súhlas k výkonu jeho záložného práva predajom zálohu na dražbe vedenej súdnym exekútorom.

Veriteľ v poradí môže začať výkon záložného práva (aj v prípade prebiehajúcej exekúcie), avšak má za povinnosť všetkým ostatným veriteľom, ktorý stoja v poradí na uspokojenie pred ním, písomne oznámiť výkon záložného práva. Záloh môže predať až po uplynutí 30 dní od tohto oznámenia. V takomto prípade sa záloh prevádza zaťažený záložnými právami týchto veriteľov (aj napr. exekučným záložným právom, ak vzniklo).

tags: #vykon #exekucneho #zalozneho #prava #na #nehnutelnost