Vymahanie Majetku: Komplexný Sprievodca pre Veriteľov

Zažili ste situáciu, keď ste absolvovali časovo aj finančne náročné súdne konanie proti obchodnej spoločnosti a uplatňovali ste si v ňom práva voči dlžníkovi, ktorý vám dlhuje peňažné prostriedky? Hoci ste spor vyhrali, povinný vašu pohľadávku neuspokojil. Preto ste jej ďalší osud zverili do rúk skúseného exekútora. Exekútor síce aktívne konal, aby vám poskytol pomoc, ale každá ďalšia lustrácia ukazuje rovnaký problém. Spoločnosť, od ktorej sa plnenie vymáha, nedisponuje žiadnym kapitálom. Tento článok poskytuje rozsiahly prehľad o možnostiach a postupoch vymáhania majetku na Slovensku. Cieľom je poskytnúť veriteľom zrozumiteľný návod, ako postupovať v rôznych situáciách, od mimosúdneho vymáhania až po exekučné konanie.

Vymáhanie Dlhú od Spoločnosti s Ručením Obmedzeným

Vymáhanie pohľadávky od spoločnosti, ktorá pravdepodobne nemá dostatok finančných prostriedkov, môže byť náročné. Medzi dostupné možnosti patrí konkurzné konanie.

Konkurzné Konanie

V zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 7/2005 Z. z., návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podlieha súdnemu poplatku. Pred podaním návrhu sa odporúča preveriť, či dlžník nejakým majetkom vôbec disponuje. Vyhnete sa tým zamietnutiu Vami podaného návrhu súdom, ktorý o ňom bude rozhodovať, a teda aj zbytočnému platenia súdneho poplatku.

Zodpovednosť Konateľa a Spoločníkov

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným v postavení štatutárneho orgánu je povinný v zmysle ustanovenia § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „ObZ“) vykonávať svoju pôsobnosť štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

ObZ v ustanovení § 135a ods. Ak veriteľ preukáže, že spoločnosť nedisponuje žiadnym vlastným majetkom a nevie uspokojiť jeho pohľadávku, môže si pohľadávku uplatniť priamo u konateľa spoločnosti. Povinnosťou spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je ručiť za záväzky spoločnosti do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 106 ObZ. Spoločník ju uplatní najmä v prípadoch, keď spoločnosť poruší svoje záväzky a nemá dostatok majetku na ich splnenie. V takej situácii môže veriteľ uspokojiť pohľadávku spoločnosti z majetku spoločníka. Ustanovenie § 106 ObZ zakotvuje tiež zodpovednosť samotnej obchodnej spoločnosti - spoločnosti s ručením obmedzeným za svoje vlastné záväzky.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Odporovateľné Právne Úkony

Ďalším zo spôsobov, ako sa pokúsiť vymôcť pohľadávku od spoločnosti bez majetku, predstavuje proces, pri ktorom veriteľ najskôr overí, či dlžník - obchodná spoločnosť - počas posledných troch rokov uvádzal hmotný majetok v súvahe v rámci účtovnej evidencie. Tento krok môže poukázať na skutočnosť, že dlžník previedol hmotný majetok na tretie osoby ako tzv. odporovateľné právne úkony.

Oprávnené Nároky Veriteľa

Nebola vám uhradená pohľadávka? Problematike sa v slovenskej legislatíve venuje Zákon č. 65/2001 Z. z. Akú sú vaše oprávnené nároky ako veriteľa? No a čo náklady pre potreby súdneho konania?

• Úroky z omeškania: Výška úrokov pre FO podnikateľa alebo PO z omeškania je rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky (stĺpec Hlavné refinančné operácie) zvýšenej o 9 percent. Rozhodujúcim dňom je ten nasledujúci po dni splatnosti pohľadávky, pričom výška úroku sa počas celej doby nemení. Pokiaľ je dlžníkom FO nepodnikateľ ročná výška úroku je rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky zvýšenej o 5 percent. Rozhodujúcim dňom je ten nasledujúci po dni splatnosti pohľadávky. Výška úroku sa rovnako nemení počas celej doby. Výšku úroku z omeškania možno dohodnúť odlišne, avšak nie v neprospech spotrebiteľa.
• Náhrada škody a zaplatenie zmluvnej pokuty: Náhradu škody treba najprv riadne dokázať, pokiaľ je tak dohodnuté v zmluve správnym spôsobom, má veriteľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ak nie je v zmluve dohodnuté opačne, nedá sa nárokovať si zmluvnú pokutu aj úhradu utrpenej škody.
• Úhrada súdnych nákladov: Veriteľ má nárok, na to, aby dlžník znášal jeho súdny poplatok (6 % z vymáhanej sumy, v upomínacom konaní 3 %) a ak je veriteľ zastúpený advokátom, zaraďujú sa sem aj trovy právneho zastúpenia. Okrem toho má veriteľ nárok na tzv. paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

Príprava na Súdne Konanie

Pred samotným začatím súdneho konania najprv odporúčame „preklepnúť” si dlžníka aj čo sa týka platenia jeho daní, stave spoločnosti i ďalších pohľadávok. V prípade súdneho konania sa pripravte na to, že ste povinní predložiť všetky listinné dôkazy, ktoré potvrdzujú váš nárok. Dohľadajte si teda zmluvy, objednávky, faktúry, potvrdenia o prevzatí tovaru, upomienky, doručenky a komunikáciu s dlžníkom. Čím viac toho budete mať, tým lepšie.

Kedy Vymáhanie Predstavuje Premrhané Náklady?

Existujú situácie, v ktorých možno povedať, že vymáhanie pohľadávok bude s určitosťou alebo s veľkou pravdepodobnosťou predstavovať premrhané náklady. Napríklad, ak je pohľadávka príliš nízka, spravidla menej ako 500 eur.

Mimosúdne Vymáhanie Pohľadávok

Mimosúdne vymáhanie pohľadávok je spôsob vymáhania pohľadávky bez nutnosti podania žaloby.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

Kedy je Mimosúdne Vymáhanie Vhodné?

Mimosúdne vymáhanie pohľadávok je vhodné v prípade, ak si myslíte, že dlžník by bol ochotný dlh uhradiť bez toho, aby ste ho museli žalovať. Je to ťažké odhadnúť, viem, no treba si uvedomiť, že ani dlžník nechce svoj dlh navyšovať o trovy súdneho konania. Totiž, pokiaľ by sa vec dostala pred súd a súd by Vám, ako veriteľovi vyhovel a priznal právo na zaplatenie dlžnej sumy, dlžník by musel uhradiť nielen istinu, ale často aj úrok z omeškania a trovy súdneho konania (súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia). To môže pohľadávku navýšiť o stovky eur. Ak by bolo nutné podávať návrh na vykonanie exekúcie, dlžník by musel uhradiť ešte vyššiu sumu. V konečnom dôsledku by musel zaplatiť oveľa viac, než Vám reálne dlhuje a to asi nechce.

Postup Mimosúdneho Vymáhania

Postup sa líši od situácie. Dlžníka je vhodné najskôr vyzvať k tomu, aby dlh zaplatil, inak, že to budete riešiť právne. To môže urobiť aj Vy. Ak to nezaberie a dlžník to neberie vážne, potom je vhodné osloviť advokáta, aby mu poslal výzvu na zaplatenie dlhu, niekedy nazývanú aj predžalobná výzva. Advokát vie v predžalobnej výzve dlžníkovi často vysvetliť nemilé právne dôsledky, ktoré dlžníka čakajú, pokiaľ nebude spolupracovať a splatný dlh neuhradí. Týmito dôsledkami sú napr. úroky z omeškania, trovy súdneho konania, trovy právneho zastúpenia, či trovy exekúcie. Advokát pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávky postupuje vždy v súlade so zákonom. Nejde teda o žiadne osobné inkaso a podobné záležitosti. Dlžník dostane na výber. Či uhradí dobrovoľne a mimosúdne to, čo už malo byť dávno uhradené, alebo ho budete žalovať a uhradiť oveľa viac.

Pokiaľ je dlžník ochotný spolupracovať a nechce, aby sa mu jeho dlh „predražil“ potom je možné dohodnúť sa napr. na uznaní dlhu, či splátkovom kalendári. Ak zmluvu nemáte, tak potom iný dôkaz, napr. napr. komunikáciu s dlžníkom, z ktorej vyplýva daná dohoda. Tieto podklady je potrebné detailne posúdiť a následne zvoliť vhodný postup.

Čo Ak Sa Mimosúdne Vymáhanie Nepodarí?

Potom ostáva jedine len podanie žaloby na súde. Tu by som už postupoval „bez milosti“ (obrazne povedané). Dlžník svoju šancu dostal a keď ju odmietol využiť, je to jeho problém. Na súdne vymáhanie pohľadávky je možné využiť aj tzv. upomínacie konanie, kde platíte len polovičný súdny poplatok a súd koná rýchlejšie, než pri klasickej žalobe.

Má Význam Dlžníka Žalovať, Ak Má Iné Dlhy a Exekúcie?

Odpoveď na túto otázku si musí zodpovedať každý veriteľ sám. Každý človek je iný. Niekto nad tým mávne rukou a s peniazmi sa rozlúči. Iný to riskne a rozhodne sa žalobu napriek exekúciám podať.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka

K tomu si dovolím uviesť len toľko, že ak súd žalobe vyhovie a budete mať právoplatný rozsudok, alebo platobný rozkaz, máte tzv. exekučný titul. Začína Vám plynúť nová 10 ročná premlčacia doba na podanie návrhu na začatie exekúcie.

To, že dlžník nemá peniaze teraz, neznamená, že ich nebude mať neskôr. Rovnako to, že má iné exekúcie neznamená, že exekútorovi sa nepodarí objaviť iný majetok, ktorý by uspokojil aj Vašu pohľadávku.

Myslím však, že závisí od výšky pohľadávky. Ak mi niekto dlhuje tisíce eur, asi by som sa s nimi nerozlúčil len tak a skôr by som to riskol a podal žalobu. Vy to tak urobiť samozrejme môžete a nemusíte, rozhodnutie je len na Vás.

Koľko Stojí Predžalobná Výzva od Advokáta?

To závisí od výšky pohľadávky. Pri vymáhaní dlhov účtujem to, čo v prípade úspechu v súdnom konaní zvykne priznávať súd. Súd v prípade úspechu v súdnom konaní prizná veriteľovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške tarifnej odmeny určenej podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov. V nej je presne podľa výšky pohľadávky (vymáhanej sumy) určená hodnota 1 úkonu právnej služby. Predžalobná výzva je jeden úkon právnej služby. Ten zvyknem na začiatku účtovať klientovi. V prípade vysokých pohľadávok sa snažím nájsť riešenie, ktoré bude pre klienta rentabilné. Odmena za vypracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy je však vždy na dohode s klientom. Cenovú ponuku klientovi vždy posielam vopred a on sa rozhodne, či ju akceptuje, alebo nie.

Kto Mi Zaplatí Advokáta?

Profesionálne právne zastúpenie advokátom je kvalifikovaná služba, pri ktorej advokát preberá zodpovednosť za správnosť postupu pri vymáhaní, či správnosť žaloby. Komunikuje so súdom a v prípade potreby uplatňuje v prospech klienta ďalšie dôkazy a argumenty s cieľom dosiahnuť v spore úspech. Nakoľko táto činnosť vyžaduje znalosti, skúsenosti, sústredenie, čas a energiu, ide o platenú službu.

Pri vymáhaní dlhu vždy žiadam od dlžníka aj preplatenie nákladov na advokáta. Pokiaľ sa podá žaloba a súd jej v plnom rozsahu vyhovie, tak dlžníkovi uloží povinnosť nahradiť veriteľovi aj náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Náklady na zaslanie mimosúdnej výzvy advokátom (vrátane nákladov na zastupovanie v súdnom konaní) sa uplatňujú v súdnom konaní v rámci náhrady trov súdneho konania. V prípade úspechu Vám ich bude dlžník povinný preplatiť, resp. ich bude v prípade exekúcie vymáhať exekútor.

V konečnom dôsledku a ideálnom prípade Vám tak dlžník nebude povinný vrátiť len samotnú dlžnú sumu s úrokom z omeškania, ale aj preplatiť súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Ak sa však dlžník zbaví majetku, či vyhlási bankrot, tak sa Vám náklady žiaľ nemusia vrátiť.

Dostanete Peniaze Späť?

Každý prípad a dlžník je iný. Každý je iná povaha. To, čo platí na jedného, nemusí na druhého, ale mimosúdne vymáhanie pohľadávky je spôsob, ktorý Vám môže ušetriť čas a peniaze, ktoré by ste museli vynaložiť na súdne konanie. Nedá sa ale zaručiť, že zaberie a že nebudete musieť podať žalobu. Samozrejme tiež nie je možné zaručiť, že dlžník naozaj zaplatí. To nedokážem ani Vám to sľubovať nebudem. Čo Vám viem sľúbiť je, že ak budú dôkazy spôsobilé a nájdem možnosť, ako skúsiť pohľadávku vymôcť, pomôžem Vám s tým, a to či už mimosúdne, alebo súdne. Spoločne sa pokúsime pohľadávku vymôcť.

Často Kladené Otázky o Vymáhaní Pohľadávok

Nižšie sú uvedené odpovede na niektoré často kladené otázky týkajúce sa vymáhania pohľadávok:

1. Kedy začať s vymáhaním pohľadávky? Čím neskôr začnete riešiť svoje pohľadávky, tým klesá úspešnosť jej vymoženia. Odporúčame danú vec riešiť čo najskôr.
2. Od akej výšky je možné začať s vymáhaním pohľadávky? Výška dlžnej sumy pre nás nie je podstatná a aj drobným pohľadávkam venujeme rovnakú pozornosť. Veď aj malý dlh je dlh.
3. Za aký čas bude pohľadávka vymožená? Žiaľ, proces vymáhania pohľadávok nie je možné presne časovo odhadnúť. Vymáhanie pri menej komplikovaných pohľadávkach môže pretrvávať v rozmedzí od niekoľkých dní až mesiacov. Komplikovanejšie prípady môžu trvať aj niekoľko rokov. Každý prípad je individuálny, všetko závisí od konkrétneho dlžníka.
4. Od koho je možné pohľadávky vymáhať? Nezáleží na tom, či je dlžníkom fyzická alebo právnická osoba. Zabezpečíme riešenie pohľadávok voči právnickým osobám, fyzickým osobám - podnikateľom i fyzickým osobám - občanom.
5. Je efektívne využívať naše služby? O úspešnosti vymáhania pohľadávok svedčí množstvo našich spokojných klientov. Nie sme iba tradičnou inkasnou spoločnosťou, ktorá rozpošle výzvy a čaká, kto uhradí. Aktívne trávime čas v teréne s dlžníkmi, vďaka čomu získavame presné informácie a vieme zvoliť najvhodnejší postup. Komplexne preverujeme dlžné subjekty (majetkové pomery, exekúcie,…). Poskytujeme upomienkový servis, pravidelne dlžníkov urgujeme, sledujeme harmonogram plnenia pohľadávok. V prípade, ak nevymôžeme pohľadávky mimosúdne, zabezpečíme komplexný právny servis pri riešení pohľadávok súdnou cestou prostredníctvom kooperujúcej advokátskej kancelárie. Pre odovzdané pohľadávky vieme urobiť všetko, čo zákon pripúšťa - korektne, diskrétne, promptne a efektívne.
6. Kde získate informácie o krokoch, ktoré boli realizované v rámci mimosúdneho vymáhania vašej pohľadávky? V našej spoločnosti všetky informácie o vykonaných aktivitách zaznamenávajú pracovníci do systému, kde majú prehľad o všetkom, čo sa v danom prípade udialo. Ak chcete vedieť všetky informácie, kontaktujte nás v čase od 8:30 - 15:30 hod.
7. Stáva sa, že dlžník nakoniec aj tak dlh neuhradí? Žiaľ, aj takáto situácia môže nastať. Ak dlžník nevlastní žiaden majetok a nemá finančné prostriedky, nedokáže byť pohľadávka uspokojená ani v rámci poslednej etapy vymáhania pohľadávok ako je exekučné konanie. Neznamená to však, že pohľadávka už nemôže byť nikdy vymožená. Je možnosť, že dlžník v budúcnosti bude vlastniť, prípadne zdedí napr.

Odporovacia Žaloba a Vymáhanie Postúpenej Pohľadávky

Predstavte si nasledovnú modelovú situáciu: Ste majiteľom pohľadávky, avšak rozhodli ste sa, že ju „predáte“ - postúpite. Záujemca je ochotný za postúpenie pohľadávky zaplatiť, avšak keďže si uvedomuje, že dlžník s najväčšou pravdepodobnosťou nebude mať ambíciu svoj dlh splniť, ale bude robiť obštrukcie, zaplatí Vám len pod podmienkou, že si súdne konanie odkrútite zaňho.

Súhlasíte, a pustíte sa do vymáhania pohľadávky. Ako to už však býva, zistíte, že dlžník nemá žiaden majetok, a ten čo donedávna mal, previedol na tretiu osobu. Slovenský zákonodarca nám dáva možnosť takéto konanie dlžníka riešiť odporovacou žalobou, otázka však tkvie v tom, kto je v našom modelovom prípade aktívne procesne legitimovaný na jej podanie.

„Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ustanovenie § 526 ods. 1 OZ síce normuje povinnosť postupcu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky: „Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi,“ avšak zároveň s nesplnením tejto povinnosti nespája také následky, ktoré by postupcovi zabraňovali vo vymáhaní pohľadávky vo vlastnom mene a na účet postupníka. Podľa ustanovenia § 42a ods. „Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

Pojem vymáhanie (pohľadávky) nie je legálne definovaný. Ani česká právna doktrína nemá vyriešené, čo to vlastne znamená vymáhanie pohľadávky, resp. vymáhanie postúpenej pohľadávky. Podľa Handlara: „Nejasný je rozsah práv či povinností, ktoré má účastník konania vymáhajúci cudzie právo, ide najmä o možnosť robiť hmotnoprávne úkony pri vymáhaní práva (napr.

Slovenská právna veda dosiaľ síce pojem „vymáhanie“ nezadefinovala, ale venovala sa právnym následkom dohody podľa ustanovenia § 530 Občianskeho zákonníka: „Postupca má v súvislosti s vymáhaním pohľadávky na účet postupníka všetky práva veriteľa, ktoré bezprostredne súvisia so súdnym alebo rozhodcovským uplatnením pohľadávky a s vedením exekúcie. Disponuje aktívnou procesnou legitimáciou, ktorú v tomto prípade nemôže spochybniť námietka postúpenia nároku. Postupca je riadnym účastníkom konania a svedčí mu aj prípadný exekučný titul. Je legitimovaný na všetky úkony v rámci konkurzného a reštrukturalizačného konania vrátane návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie, prihlásenia pohľadávky do týchto konaní, podanie incidenčnej žaloby a vedenie incidenčných sporov a pod. Rovnako je postupca oprávnený konať ako navrhovateľ dražby v zmysle § 7 ZoDD a realizovať iné úkony v súvislosti s vymáhaním pohľadávky zo zabezpečovacích práv, ktoré sa na ňu vzťahujú. Do kategórie úkonov, na ktoré je postupca legitimovaný, však nemožno zahrnúť úkony, ktoré bezprostredne nesúvisia s vymáhaním pohľadávky.

Odporovacia žaloba teda podľa právnej doktríny zrejme nie je nástrojom vymáhania pohľadávky ani vedenia exekúcie. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený (tretej osobe).

Ak by sme aj značne extenzívnym výkladom pojmu vymáhanie pohľadávky (postúpeného nároku) dospeli k záveru, že tento pojem v sebe zahŕňa aj možnosť podať odporovaciu žalobu, narazíme na ďalšiu prekážku, ktorou je samotné znenie ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré právo podať odporovaciu žalobu priznáva len veriteľovi. Súdna prax v tomto kontexte definuje pojem veriteľ nasledovne: „Veriteľom môže byť - ako už bolo uvedené vyššie - len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Z hľadiska ustanovenia § 42a obč. zák. nie je rozhodujúce, či ide o pohľadávku splatnú alebo nesplatnú, prípadne budúcu; významné je, že vznikol záväzkový právny vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka alebo z ktorého má pohľadávka v budúcnosti vzniknúť. Ten, kto nemá voči dlžníkovi pohľadávku, nemôže byť jeho veriteľom a je tiež - ako správne uvádza odvolací súd - pojmovo vylúčené, aby dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť „svojho veriteľa" (t. j. skrátiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky).

V našom modelovom prípade však dlžník už nemá pohľadávku voči postupcovi ale voči postupníkovi. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že pojem „vymáhanie pohľadávky“ opisuje proces, v ktorom subjekt vykonáva kroky vedúce buď k žalovaniu pohľadávky alebo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne návrhu na vyhlásenie konkurzu či podanie prihlášky do konkurzu alebo reštrukturalizácie. Pôjde teda o kroky priamo vedúce k získaniu (spravidla) peňažnej pohľadávky za pomoci orgánov verejnej moci (súd, exekútor), ktoré v sebe nezahŕňajú aj možnosť podať odporovaciu žalobu. Ak by tomu tak aj bolo, túto možnosť má len veriteľ, ktorým postupca vykonávajúci oprávnenie vymáhať postúpenú pohľadávku už nie je.

Do úvahy však prichádza možné použitie analógie legis, teda analogická aplikácia zákonnej možnosti veriteľa odporovať právnemu úkonu dlžníka na základe ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka aj na prípad, v ktorom pohľadávku vymáha postupca podľa ustanovenia § 530 Občianskeho zákonníka. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou IV. ÚS 414/2013: „Analógia zákona (analógia legis) je použitie „práva na prípady, ktoré nie sú upravené v žiadnom ustanovení právneho predpisu, t. j. nachádzanie práva v oblasti mimo rozsah pojmu“ (Melzer, F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 211). Analógia je metodologický nástroj na uzavretie medzier zákona, ktorej podstatou je to, že „spojuje právne dôsledky (dispozíciu) noriem s prípadmi, ktoré nie sú zahrnuté do ich jazykového vyjadrenia v právnych predpisoch“ (tamtiež, s. 240). Prípustnosť analógie musí vyplynúť z objektívnej teleologickej argumentácie, teda v zásade z účelu právneho predpisu (jeho teleologického pozadia) a z vyvažovania právnych princípov (pozri tamtiež, s.

Použitie analógie zákona (a to zvlášť v prípadoch, ak na jej použitie zákon priamo neodkazuje) musí byť vždy citlivým, premysleným a argumentačne podloženým postupom, nakoľko v danom prípade sa sudca de facto stáva zákonodarcom, keďže z vlastnej vôle subsumuje pod zákonodarcom prijaté normy aj spoločenské vzťahy, o ktorých si myslí, že by mali byť pod tieto normy subsumované a je len dôsledkom chyby legislatívy, že tomu tak nie je. Ako sme uviedli, účelom ustanovenia § 530 ods. 1 OZ je najmä vytvoriť subjektom priestor na predaj (prípadne darovanie) pohľadávok, ktoré nebudú zaťažovať postupníka „nepríjemnosťami“ spojenými so súdnym konaním (strata času, prípadná povinnosť nahradiť trovy konania a podobne). Ak by musel postupník odporovať právnemu úkonu vo vlastnom mene, účel ustanovenia § 530 ods. 1 OZ by sa sčasti stratil. Či by už iné subjekty vedeli o tom, na koho účet sa pohľadávka vymáha alebo nie, ostáva pravdou, že by to bol práve postupca, kto by podával návrh na vykonanie exekúcie, ktorá by sa viedla „v jeho mene“, no na účet postupníka.

Protiargumentom však je, že právo vymáhať nárok vo vlastnom mene na účet postupníka môže zaniknúť (napríklad jeho odvolaním). Mohla by teda nastať hypotetická situácia, v ktorej by postupca disponoval vykonateľným rozsudkom vo veci nároku na zaplatenie pohľadávky, ako aj rozsudkom o neúčinnosti právneho úkonu voči nemu a postupník by mu odvolal právo na vymáhanie pohľadávky. Rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu voči postupcovi by tak bolo „len akademické (teoretické) rozhodnutie, neslúžiace praktickej potrebe ochrany veriteľa. Uvedené platí bez ohľadu na to, že odvolanie práva na vymáhanie pohľadávky postupcom na účet postupníka by s najväčšou pravdepodobnosťou pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nebolo vykonané. Už len samotná teoretická možnosť odvolania tohto práva musí byť braná v úvahu. Postupca a postupník si tak budú musieť ošetriť prípadnú situáciu, v ktorej budú nútení podať voči dlžníkovi odporovaciu žalobu iným nástrojom, než postupom podľa ustanovenia § 530 Občianskeho zákonníka. Do úvahy prichádza napríklad plnomocenstvo pre postupcu na podanie odporovacej žaloby a zastupovanie v konaní, ktoré odbremení postupníka od absolvovania súdneho konania. Dlžník sa však dozvie o tom, kto je novým veriteľom a v prípade prehry sporu vznikne postupníkovi povinnosť nahradiť trovy. Trovy v prípade konaní o odporovacích žalobách však nezvyknú byť vysoké a navyše postupca s postupníkom môžu uzatvoriť dohodu (napr.

tags: #vymahanie #majetku #definícia