Náhrada škody na zdraví od vodiča pri pracovnej neschopnosti

Problematika náhrady škody na zdraví a priznanie dávok úrazového poistenia v dôsledku pracovného úrazu poškodeného je pomerne náročná, k čomu prispieva široký diapazón právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedenú tému.

Pracovný úraz a dopravná nehoda

V súčasnosti sa čoraz častejšie vyskytujú pracovné úrazy na pracovnej ceste v dôsledku dopravnej nehody. Nie každý úraz zamestnanca možno automaticky nazvať termínom pracovný úraz, tak ako nemožno označiť za pracovný úraz ani každú dopravnú nehodu zamestnanca. Pri tomto type pracovného úrazu (dopravnej nehode) je nutný individualizovaný prístup k uplatňovaniu si náhrady škody na zdraví. Prejavuje sa to najmä v tom, že v závislosti od následkov dopravnej nehody je táto ďalej riešená ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, alebo v trestnom konaní, kde má byť skutkový stav náležite objasnený a páchateľ spravodlivo potrestaný. Od výsledku daných konaní sa odvíja aj možnosť uplatnenia nároku poškodeného. V článku sa bližšie zameriame na pracovný úraz spôsobený počas pracovnej cesty pri dopravnej nehode, kde ako poškodení, prichádzajú do úvahy vodič a jeho spolujazdec, resp. spolujazdci.

Pre pochopenie problematiky pracovných úrazov zamestnancov pri dopravných nehodách je dôležité pripomenúť si základné pojmy ako pracovný úraz, plnenie pracovných úloh a pracovná cesta. Vymedzenie pojmu pracovný úraz upravuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. a zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v z. n. p. Podľa ustanovenia § 195 ods. 2 Zákonníka práce je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Uvedené pojmy bližšie vymedzuje česká judikatúra, podľa ktorej "Pod porušením zdravia sa rozumie poškodenie fyzické aj psychické. Pracovným úrazom nie je teda iba telesné zranenie, ale aj porušenie zdravia vôbec, ku ktorému došlo nezávisle od vôle poškodeného, pričom nemusí ísť o jedinú príčinu úrazu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, avšak dôležitú, podstatnú a značnú." "O pracovný úraz ide aj v prípade, keď vodič vozidla organizácie po prejdení určitej etapy cesty odstaví vozidlo a ide sa občerstviť do hostinca, pričom na ceste z vozidla alebo späť k vozidlu utrpí úraz (napr. je zachytený iným idúcim vozidlom)." V zmysle ustanovenia § 220 ods. 3 Zákonníka práce sa, ako pracovný úraz posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

Pojem pracovná cesta zamestnanca je vymedzený v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. ako doba od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste, až do návratu zamestnanca z tejto cesty. Zamestnávateľ potrebuje na pracovnú cestu mimo obvodu pravidelného pracoviska súhlas zamestnanca. Súhlas zamestnanca sa nevyžaduje pri vyslaní na pracovnú cestu vyplývajúcu priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce. Pri vzniku pracovného úrazu zamestnanca počas pracovnej cesty doručuje zamestnávateľ cestovný príkaz pobočke Sociálnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Právo uplatniť si náhradu škody poškodeného dôsledkom pracovného úrazu vzniká v práve ako dôsledok dopravnej nehody. Ak utrpel zamestnanec úraz ako vodič dopravnej nehody pri plnení pracovných úloh, posudzuje sa úraz ako pracovný. Pri vyslaní zamestnanca zamestnávateľom na pracovnú cestu so služobným motorovým vozidlom môže vzniknúť úraz pri dopravnej nehode. V danom prípade utrpí zamestnanec úraz v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, ide o pracovný úraz. Zákonník práce upravuje v ustanovení § 195 ods. 3 aj negatívne vymedzenie pracovného úrazu, podľa ktorého úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť nie je pracovný úraz.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení je pracovný úraz poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. V zmysle § 8 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je pracovným úrazom aj poškodenie zdravia fyzickej osoby.

Odškodnenie pri dopravnej nehode

Ak ste utrpeli ujmu na zdraví pri dopravnej nehode, je dôležité vedieť, že platia prísne premlčacie lehoty. Ak chcete získať spravodlivú výšku odškodného, je nutné obrátiť sa na profesionálov, a to najlepšie už v počiatkoch riešenia náhrady škody, ktorá vznikla z dopravnej nehody. Pod pojmom „odškodné“ treba rozumieť všetky nároky, ktoré poškodená osoba má z dôvodu škody na zdraví spôsobenej dopravnou nehodou. Ak sa stanete obeťou dopravnej nehody, máte právo na odškodnenie aj keď ste sám nebol poistený, pretože odškodnenie Vám vyplatí poisťovňa v ktorej má vinník uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vo väčšine prípadov je najväčšou zložkou odškodnenia náhrada za bolesť (tzv. bolestné) a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Výška týchto nárokov sa určuje na základe vypracovaného lekárskeho posudku. Kompletné sadzby, z ktorých sa vypočíta výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nájdete v Zákone č. 437/2004 Z. z. - Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.

Dopravná nehoda je najmä udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba. Za takto spôsobenú škodu na zdraví zodpovedá vodič motorového vozidla, prípadne prevádzkovateľ motorového vozidla. Škoda na zdraví sa odškodňuje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Za škodu spôsobenú zamestnancovi pri pracovnom úraze zodpovedá zamestnávateľ. Škoda na zdraví sa odškodňuje z úrazového poistenia zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka

Choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania , ak vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním plnením. Za škodu spôsobenú chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Škoda na zdraví sa odškodňuje z úrazového poistenia zamestnávateľa.

Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov a zdravotníckych pomôcok. Zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, diagnostiku, liečbu, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Škoda na zdraví môže vzniknúť počas poskytovania zdravotnej starostlivosti lekárom.

Násilná trestná činnosť je teda trestná činnosť, ktorej charakteristikou je zranenie alebo usmrtenie konkrétnej osoby. Náhradu škody v prospech poškodeného upravuje zákon č. 215/06 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Nárok na odškodnenie prichádza do úvahy len pri úmyselnom násilnom trestnom činu. Poškodený môže požiadať o odškodnenie ak v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu. Odškodnenie vypláca Ministerstvo spravodlivosti SR. Žiadosť je potrebné v lehote 18 mesiacov odo dňa spáchania trestného činu. Suma odškodnenia nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.

Bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo. Musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Právo na bolestné je viazané na osobu poškodeného. Toto právo nemožno postúpiť počas života poškodeného na tretiu osobu. Výška náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určí ako súčin počtu bodov, ktorým bola bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené v lekárskom posudku, a hodnoty jedného bodu. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil je medicínskou záležitosťou a závisí výlučne od odborného vyjadrenia lekára.

Právo na náhradu škody na zdraví sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel o škode. To znamená okamihom keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol uplatniť svoj nárok na súde, a ďalej o tom kto za škodu zodpovedá (rozhodnutie R38/1975). Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá. Po uplynutí tejto doby môže zodpovedná osoba (vodič MV, držiteľ MV, poisťovňa) namietať na súde premlčanie odškodnenia zranenia a súd je povinný nárok poškodeného zamietnuť z dôvodu premlčania nároku.

Prečítajte si tiež: Povinnosti pozostalých pri vyplatení dôchodku

Nároky zo škody na zdraví môžete žiadať od zodpovednej osoby, ktorá zodpovedá za spôsobenú bolesť prípadne trvalé následky. Takouto osobou môže byť páchateľ trestnej činnosti, pri ublížení na zdraví, alebo vinník dopravnej nehody, prípadne poisťovateľ, kde bolo poistené vozidlo vinníka dopravnej nehodu.

Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo. Musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je viazané na osobu poškodeného. Toto právo nemožno postúpiť počas života poškodeného na tretiu osobu.

Hodnotu bodu pre účely určenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia určuje Ministerstvo zdravotníctva SR. Hodnota bodu sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Priemernú mesačnú mzdu zisťuje Štatistický úrad SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Ministerstvo zdravotníctva SR ustanoví hodnotu bodu najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

Právo na bolestné ako i právo na sťaženie spoločenského uplatnenie je viazané na osobu zranenú pri dopravnej nehode a zanikne smrťou tejto osoby.

Poisťovňa je povinná poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Alebo najneskôr do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na plnenie. Poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Poisťovňa je povinná do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného skončiť prešetrovanie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol nárok na náhradu škody preukázaný.

Ďalšie nároky poškodenej osoby

Poškodená osoba pri dopravnej nehode má viacero nárokov podľa právnych predpisov, a to nielen na náhradu škody spôsobenej na motorovom vozidle, ale aj nároky na náhradu škody na zdraví, prípadne náhradu inej ujmy. Pokiaľ bol poškodený vodičom vozidla a pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu tohto vozidla (k čomu v praxi dochádza), má poškodený nárok na náhradu škody spôsobenej na vozidle. Výška škody by sa mala rovnať nákladom, ktoré musel poškodený vynaložiť na opravu vozidla. Škoda na vozidle bude krytá z povinného zmluvného poistenia, ktoré mal uzatvorené vodič, ktorý dopravnú nehodu zavinil. V prípade, že vozidlo vinníka dopravnej nehody nebolo povinne zmluvne poistené, zostáva poškodenému zachovaná možnosť domáhať sa náhrady škody priamo od vinníka, prípadne sa obrátiť na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov (ďalej ako „SKP“). SKP spravuje garančný fond v zmysle ustanovení zákona č. 381/2001 Z. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. SKP z garančného fondu poskytne náhradu škody vtedy, ak bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

S dopravnými nehodami sú bežne spojené zranenia zúčastnených osôb, ktoré môžu byť viac či menej závažné. Poškodená osoba, pre vážnejšie zranenia, musí preto podstúpiť či už operačný zákrok, ošetrenie, liečbu, rehabilitácie a pod., a na niekoľko týždňov až mesiacov je vyradená z pracovného života, ako aj bežného obvyklého života (napr. Z toho dôvodu zákon č. 437/2004 Z. z. Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

Lekársky posudok spravidla zabezpečí vyšetrovateľ, ktorý vyšetruje spáchané trestné činy súvisiace s konkrétnou dopravnou nehodou. Ten na základe uznesenia priberie do trestného konania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý posudok vypracuje a zároveň určí aj bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom podľa výšky bodov sa následne určí výška nárokov v peniazoch. Ak by poškodenému vznikol nárok za bolesť za poškodenie zdravia v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá bola spôsobená v roku 2021, výška za jeden bod bude 22,66 EUR (t. j. v predchádzajúcom roku bola priemerná mzda vo výške 1.133,- EUR a z toho 2% predstavujú sumu 22,66 EUR).

V prípade, ak je poškodený zamestnaný alebo zárobkovo činný ako samostatne zárobkovo činná osoba, má voči zodpovednej osobe aj nárok na to, aby mu nahradil stratu na zárobku. Poškodený, ktorý je zamestnaný, dostáva za svoju prácu mzdu. Tým, že mu je pre poškodenie zdravia znemožnené pracovať, svoju obvyklú mzdu nedosiahne a bude mu poskytnutá nemocenská dávka podľa predpisov o sociálnom poistení. Právna úprava náhrady straty zárobku prešla v roku 2019 legislatívnou zmenou (do 30.01.2019 bola táto náhrada obmedzená v neprospech poškodených osôb), pričom dôvodová správa k zákonu č. 394/2019 Z. z. Pokiaľ teda poškodený ako zamestnanec dosahoval príjem napr.

Nárok na náhradu straty na zárobku a nárok na bolestné pritom môžu existovať popri sebe, pretože oba nároky slúžia inému účelu, t. j. Výška ušlého zárobku u podnikateľa je daná rozdielom medzi celkovým príjmom z podnikania a nákladmi potrebnými na dosiahnutie tohto príjmu. Vychádza sa teda zo sumy, ktorú by za bežných okolností poškodený zo svojej činnosti získal, s prihliadnutím na náklady, ktoré by na dosiahnutie týchto výnosov musel vynaložiť.

Poškodenému môže okrem vyššie uvedených nárokov vzniknúť aj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorá sa poskytuje v peniazoch. Pokiaľ ide o poškodeného, ktorému bola spôsobená ujma na zdraví pri dopravnej nehode, tento sa môže domáhať okrem nároku na bolestné aj nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z.

Dopravná nehoda teda môže zasiahnuť poškodeného v rámci jeho telesnej integrity, ktorý zásah sa kompenzuje peňažným nárokov podľa zákona č. 437/2004 Z. z. Poškodenému sa teda poskytne náhrada za bolesť (napr. pre zlomenú ruku, otras mozgu, operáciu a pod.) a môže sa mu poskytnúť i nemajetková ujma, ak dopravná nehoda mala následky aj v jeho súkromnom živote alebo psychickej sfére (napr. prežívanie šoku po dopravnej nehode, smútku, následky v intímnej sfére života). Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy budú mať aj pozostalí, ak pri dopravnej nehode dôjde k usmrteniu ich blízkej osoby (spravidla pozostalý manžel a deti, prípadne súrodenci). Ujma týchto pozostalých osôb spočíva najmä v tom, že usmrtením im blízkej osoby došlo k pretrhnutiu citových a rodinných väzieb, ktoré už nebude možné napraviť. Výška nemajetkovej ujmy sa v týchto prípadoch určuje s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Takto všeobecne vymedzené kritériá boli ďalej rozvíjané rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, pričom možno hovoriť o relatívne ustálenej množine okolností posudzovaných jednak na strane poškodenej osoby, ako aj na strane osoby zodpovednej za neoprávnený zásah do osobnostných práv pozostalých príbuzných. Na strane poškodenej osoby je potrebné skúmať predovšetkým intenzitu vzťahu medzi žalobcom a zomrelým, vek zomrelého a pozostalých, hmotnú alebo inú závislosť pozostalých od zomrelého, poskytnutie inej formy satisfakcie pozostalým či ďalšie okolnosti, ktoré by bolo potrebné pre špecifickosť vzájomných vzťahov či vzniknutej situácie v rámci individualizácie osobitosti ujmy spôsobenej v konkrétne prejednávanej veci zohľadniť. Pokiaľ ide o okolnosti na strane osoby zodpovednej za úmrtie blízkeho (prípadne osoby zodpovednej zo škody spôsobenej pri prevádzke motorového vozidla), do úvahy prichádza aj hodnotenie faktorov ako postoj osoby zodpovednej za úmrtie blízkej osoby, dopad udalosti na duševnú sféru tejto osoby, majetkové pomery zodpovedných osôb, mieru zavinenia, spoluzavinenie usmrtenej osoby, a pod. V praxi je pritom pomerne bežné, že výška nemajetkovej ujmy pozostalým osobám predstavuje sumu 10.000,- EUR, prípadne viac, podľa okolností konkrétneho prípadu. Tento nárok, spoločne s ostatnými vyššie uvedenými nárokmi, môže teda dosahovať aj sumu niekoľko desať tisíc eur, preto môže u poškodenej osoby.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. Podľa súdnej praxe možno pod tieto nároky subsumovať aj nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda náhradu nemajetkovej ujmy. Ustálená súdna prax teda uvádza, že škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Poškodená osoba má teda viacero nárokov, ktorých sa môže v súvislosti s dopravou nehodou domáhať, pričom ich náhradu môže požadovať aj poisťovne, v ktorej je poistené vozidlo vinníka dopravnej nehody.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Z praxe možno uviesť, že nárok na náhradu škody vzniká poškodenému, aj keď je vinník autonehody neznámy. V prípade neznámeho vinníka sa nárok uspokojuje z tzv. Poškodený môže nárok uplatniť už počas PN, nemusí čakať na jej ukončenie. Vždy je možnosť prehodnotiť vyplatené plnenie - to že poisťovňa zaplatí len určitú sumu neznamená, že ide o konečnú čiastku, na ktorú má poškodený nárok. Všetko záleží od vypracovaného lekárskeho posudku a jeho kvality. Za náklady pri usmrtení sa považujú náklady na pohreb. Ako sme naznačili, k nárokom poškodeného patria aj náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite a náhrada za stratu na dôchodku.

Samostatnú kapitolu predstavuje problematika náhrady nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pri usmrtení blízkej osoby. Ako sme už informovali v predošlom článku, súdna prax dosiaľ zastávala názor, že náhradu nemajetkovej ujmy nemožno z povinného zmluvného poistenia poskytnúť, teda že poisťovne nie sú povinné titulom povinného zmluvného poistenia za škodcov nahrádzať poškodeným nemajetkovú ujmu. Musíme konštatovať, že aj keď táto problematika ani zďaleka nie je vyriešená, objavujú sa prvé rozhodnutia, ktoré dávajú za pravdu poškodeným, a to najmä s prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Haasová vs. Rastislav Petrík a Blanka Holingová. SDEÚ k zodpovednosti zamestnávateľa pri smrti zamestnanca následkom pracovného úrazu1. Článok 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa má vykladať v tom zmysle, že zamestnávateľ sa nemôže považovať za „platobne neschopného“, ak bol voči nemu podaný návrh na vykonanie exekúcie v súvislosti so súdom priznaným nárokom na náhradu ujmy, ale pohľadávka bola v exekučnom konaní označená za nevymožiteľnú pre de facto platobnú neschopnosť tohto zamestnávateľa. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby overil, či sa podľa článku 2 ods. 4 tejto smernice dotknutý členský štát rozhodol rozšíriť ochranu zamestnancov stanovenú uvedenou smernicou na takú situáciu platobnej neschopnosti, ktorá je ustanovená v konaniach, ktoré sú odlišné od konaní uvedených v tomto článku 2 ods. 2. Článok 1 ods. 1 a článok 3 smernice 2008/94/ES sa má vykladať v tom zmysle, že náhradu škody, ktorú má zamestnávateľ vyplatiť pozostalým príbuzným z titulu nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku smrti zamestnanca spôsobenej pracovným úrazom, možno považovať za „nárok zamestnancov vyplývajúci z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov“ v zmysle článku 1 ods. 1 tejto smernice len v prípade, že uvedená náhrada škody spadá pod pojem „odmena“, tak ako je spresnený vnútroštátnym právom, čo prislúcha určiť vnútroštátnemu súdu.

tags: #vymahanie #škody #na #zdraví #od #vodiča