
Osobný bankrot, hoci v hovorovej reči bežne používaný, nie je termín, ktorý by slovenský právny poriadok poznal. Namiesto toho zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii upravuje inštitút oddlženia, ktorý sa často s osobným bankrotom zamieňa. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na vymáhanie peňažného trestu na Slovensku v kontexte oddlženia a s ním súvisiacich právnych aspektov.
Podľa § 166 ZKR má každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, právo domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Toto právo mu prináleží bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Oddlženie sa realizuje dvoma spôsobmi:
Právo žiadať oddlženie má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie (napr. daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby). Cieľom osobného bankrotu je zbaviť sa dlhov.
Aby mohol dlžník žiadať oddlženie, musí spĺňať niekoľko podmienok:
Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Niektoré pohľadávky sú svojou povahou špecifické a oddlženie sa na ne nevzťahuje. Medzi tieto pohľadávky patria:
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku
Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon a trvá až do ustanovenia správcu súdom. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia a po konzultácii sa rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo jeho zastupovaním poverí iného advokáta. Centrum je oprávnené podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára v mene dlžníka a môže mu poskytnúť pôžičku vo výške 500 € na úhradu paušálnej odmeny správcu, ak dlžník spĺňa zákonom stanovené podmienky.
Súd je povinný rozhodnúť do 15 dní od doručenia návrhu a môže ho odmietnuť, vyhlásiť konkurz alebo určiť splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky.
Správca po vyhlásení konkurzu do 60 dní pripraví rozvrh výťažku, z ktorého odpočíta náklady konkurzu (odmena správcu, výdavky správcu), nepostihnuteľnú hodnotu obydlia a pohľadávky detí na výživnom. Zvyšok rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, správca oznámi v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.
Pri speňažovaní nehnuteľností sa rozlišuje medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Tie s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000 €. Hodnotu nehnuteľnosti určuje správca odhadom, ak veriteľ nepredloží znalecký posudok s vyššou sumou.
Správca zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je stanovená na 10.000 €. V prípade podielového spoluvlastníctva je táto nepostihnuteľná hodnota vo výške podielu na nehnuteľnosti. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia, dlžník s nimi nemôže disponovať, ale môže požiadať banku o pravidelné mesačné platby do výšky stanovenej nariadením.
Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN
Správcovi je potrebné zložiť preddavok a od tohto momentu má 45 dní na zostavenie návrhu splátkového kalendára. Splátky majú hornú hranicu, ktorá nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb a vyživovacích povinností. Správca oznámi návrh splátkového kalendára v Obchodnom vestníku spolu s percentom uspokojenia veriteľov. Veritelia majú 90 dní na podanie námietky voči návrhu. Po uplynutí lehoty správca predloží návrh aj s námietkami súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví.
Dlžník je povinný plniť splátkový kalendár od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár, pričom sa môže s veriteľom dohodnúť na inej lehote splatnosti. Podľa novej úpravy už neexistuje 3-ročné skúšobné obdobie a dlžníkovi ostáva v podstate celá mzda, z ktorej by sa už nemalo nič strhávať. Proces osobného bankrotu riadi a dokončí správca, ktorý je oprávnený nakladať s dlžníkovým majetkom. Aj dlžník môže so svojím majetkom nakladať obvyklým spôsobom, avšak všetky osoby, ktoré majetok užívajú, musia rešpektovať § 167n ods. 3 ZKR.
Najčastejším dôvodom vyhlásenia osobného bankrotu je špirála dlhov, kedy dlžník nie je schopný plniť si svoje záväzky včas. Ak živnostník nie je schopný plniť si svoje záväzky včas, hrozí riziko súdnych sporov, ktoré často vyústia až v exekúciu. Niekedy sa však živnostníci do platobnej neschopnosti dostanú aj s pričinením iných subjektov, napr. nezaplatením faktúr ich odberateľmi.
Medzi najčastejšie chyby dlžníkov patrí:
Dĺžka celého procesu je relatívna a závisí najmä od dlžníka a jeho prístupu. Podľa novej právnej úpravy musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci, alebo Centrom určeným advokátom. V prvom rade je potrebné posúdiť situáciu dlžníka a či spĺňa zákonné podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu, čo zaberie istý čas. Potom záleží na dlžníkovi, ako rýchlo doloží Centru právnej pomoci všetky potrebné doklady. Po podaní návrhu má príslušný súd 15 dní na rozhodnutie.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka
Najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Dlžník neplatí 70% zo svojho príjmu správcovi. Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci, ktorá má slúžiť na úhradu odmeny správcovi konkurznej podstaty.
Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.
Zákon v účinnom znení obsahuje inštitút poctivého zámeru dlžníka, ktorý je ustanovený v § 166g. Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť.
Vymáhanie peňažného trestu je špecifickou oblasťou, ktorá sa odlišuje od bežných pohľadávok. Ak bol súdom uložený peňažný trest, po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia by mal súd zaslať výzvu na zaplatenie s potrebnými platobnými údajmi.
Súd môže upustiť od výkonu peňažného trestu alebo jeho zvyšku, ak sa odsúdený v dôsledku okolností nezávislých od jeho vôle stal dlhodobo neschopným peňažný trest zaplatiť, alebo by výkonom trestu bola vážne ohrozená výživa alebo výchova osoby, o výživu alebo výchovu ktorej je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.
Ak odsúdený peňažný trest neuhradí v určenej lehote, súd rozhodne o nariadení výkonu náhradného trestu odňatia slobody. Odsúdený však môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu odňatia slobody tým, že peňažný trest dodatočne uhradí (celý alebo iba časť).
Trestný čin podvodu je upravený v § 221 Trestného zákona. Na to, aby sme mohli hovoriť o podvode, musí páchateľ úmyselne niekoho uviesť do omylu, alebo niečí omyl využiť a súčasne musí týmto konaním spôsobiť (aspoň) malú škodu na majetku, teda škodu prevyšujúcu 700 €.
Závisí to od okolností a dôkazov. Ak dlžník mal a má záujem vrátiť peniaze, ale v dôsledku zmeny jeho situácie peniaze nemá, nejde o podvod. Iné je to v prípade, ak dlžník od začiatku vedel, že peniaze veriteľovi nikdy nevráti, resp. ich vrátiť nechce. Pokiaľ by sa takéto správanie preukázalo, mohlo by sa jednať aj o podvod. To, že je to podvod sa však preukazuje veľmi ťažko.
Nasledujúce príklady sú reálne príklady z praxe, ktoré boli právoplatne rozhodnuté súdmi:
Každý skutok je potrebné posudzovať individuálne. Niekedy rozhodujú malé detaily.
Pre úspešné vymáhanie pohľadávky je nevyhnutným predpokladom preukázanie samotnej existencie takejto pohľadávky. Je dôležité mať spísanú zmluvu, potvrdenie o prevzatí peňazí alebo iný relevantný doklad.