
Ak sa niekto ocitne v situácii, že mu nevyjde vzťah s cudzincom, situácia môže byť oveľa náročnejšia, ako keď sa rozvádzajú dvaja slovenskí partneri. Vymáhanie výživného zo zahraničia je komplexný proces, ktorý si vyžaduje dôkladnú znalosť zákonov a správny postup. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať pri vymáhaní výživného na dieťa zo zahraničia, vrátane právnych základov, praktických krokov a dostupných možností.
Keď sa v roku 2015 Lenka vydávala za svojho švajčiarskeho nastávajúceho, netušila, aké problémy jej vydaj môže v budúcnosti priniesť. Keď sa im narodila dcéra, zakrátko začal vzťah prechádzať krízou. Manželia sa rozhodli žiť oddelene. Lenka ako matka na materskej dovolenke v tom čase požiadala na súde o výživné. Manžel jej však navrhol platiť mesačne 100 frankov (87 eur). Matka sa odvolala. Poukazovala najmä na to, že suma nezodpovedá nákladom na život vo Švajčiarsku. Pri dospelej osobe a dieťati sa podľa nej pohybujú pri sume 3500 frankov (3051 eur) na mesiac. Súd nakoniec rozhodol, že otec bude musieť prispievať 500 frankmi (436 eur).
„Od roku 2017 som nevidela ani cent. Hoci som vo Švajčiarsku mala dvoch právnikov, neviem sa k nim vôbec dostať. Moje dieťa z 21 príspevkov videlo 4. Kontaktovala som aj zamestnávateľa môjho manžela, no ten mi odpísal, aby som ho už nikdy nekontaktovala a škaredo mi vynadal,“ hovorí Lenka. Zo Švajčiarska nakoniec musela odísť. Tvrdí, že si ako matka na materskej dovolenke nemohla dovoliť v drahej krajine ďalej zostať. Keď prišla na Slovensko, manžel ju udal za únos dieťaťa. „Riadne som komunikovala s úradmi, žiaľ, bývalý partner proti mne vyrába protidôkazy, že sa neviem riadne postarať o naše dieťa,“ tvrdí.
Pomôcť by jej mohol rozvod, no matka tvrdí, že aj v tomto prípade je vo finančnej pasci. „Obehala som viacero agentúr s právnym poradenstvom. Vraj ma len prvé pojednávanie bude stáť 750 eur. Lenže tento rozvod nebude na jedno pojednávanie. Môj manžel robí prieťahy, on sa nechce dať rozviesť. Neuplatila by som to,“ hovorí matka. Hoci podľa jej slov dostala právnika z Centra právnej pomoci, ten jej pomáha len s odvolaním voči manželovým obvineniam, že je únoskyňa. „Nemám peniaze ani na to, aby som to mohla ísť riešiť priamo do Švajčiarska, nieto ešte na drahých právnikov.“
Aktuality.sk oslovili aj otca. Ozval sa nám jeho právnik, ktorý uviedol, že v súčasnosti pokračuje na súde konanie o návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, teda do Švajčiarska. „Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že matka sa dopustila neoprávneného premiestnenia dieťaťa na územie Slovenska, z ktorého dôvodu nariadil návrat do Švajčiarska,“ poznamenal s tým, že konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. „Sme toho názoru, že medializácia prípadu nie je v najlepšom záujme dieťaťa, preto sa k veci a k vašim otázkam nebudeme vyjadrovať,“ uzavrel.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku
Riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Andrea Cisárová hovorí, že obe agendy, ktoré sa ukazujú v tomto prípade, patria k tým citlivým a najmä emočne vypätým. Pripomína, že ak sa niekto ocitne v situácii, že mu nevyjde vzťah s cudzincom, situácia je náročnejšia, ako keď sa rozvádzajú dvaja slovenskí partneri. „Pokiaľ slovenský občan žije so svojím partnerom alebo manželom v zahraničí, majú spolu dieťa a vzťah začne mať trhliny, zo vzťahu s partnerom sa nedá odísť len tak. Na to, aby ste sa vrátili na Slovensko, potrebujete súhlas druhého partnera alebo manžela, ak ho nedostanete, potrebujete rozhodnutie súdu o súhlase s vycestovaním,“ upozorňuje. Pokiaľ nemá ani jedno, ani druhé, dopúšťa sa z pohľadu legislatívy rodičovského únosu. „Centrum sa vždy snaží rodičom dieťaťa sprostredkovať mediáciu, čo je mimosúdne riešenie sporov. Nemáme ale donucovaciu činnosť, čo znamená, že rodičia sa musia sami rozhodnúť, či sa chcú dohodnúť alebo nie,“ hovorí Cisárová.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zakotvená v Zákone o rodine (č. 36/2005 Z. z.) a trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
Ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
V prípade, ak výživné ešte nebolo určené súdom, je potrebné podať na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti. Ústna alebo písomná dohoda medzi rodičmi nie je vykonateľná, pretože nie je schválená súdom (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine).
Súd zhodnotí možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa a podľa toho rozhodne o výške výživného.
Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN
Ak povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, oprávnený rodič (alebo plnoleté dieťa) má niekoľko možností, ako postupovať.
Prvým krokom je podať návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie je možné podať výlučne elektronicky. Musíte teda disponovať občianskym preukazom s čipom a aktívnym elektronickým podpisom. Hoci ide o bezplatné služby ktorými disponuje každý občan s občianskym preukazom s čipom treba upozorniť, že ich riadne používanie je zbytočne zložité a časovo náročné.
K návrhu je potrebné priložiť prílohy, a to rodný list dieťaťa a exekučný titul, ktorým je rozsudok, ktorým bol povinný rodič zaviazaný platiť výživné.
Exekútor vymáha dlžné výživné rôznymi spôsobmi, pričom v praxi najčastejšie využívaným sú:
Spôsob, ktorý síce priamo nezabezpečuje vymoženie dlžného výživného, ale pôsobí skôr motivačne a môže prispieť k následnej „dobrovoľnej“ úhrade výživného, je exekúcia zadržaním vodičského preukazu. Odporúčam v návrhu na výkon exekúcie výslovne žiadať exekútora o tento úkon, pretože ho môže no nemusí spraviť.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka
Je dôležité si uvedomiť, že úroky z omeškania je však možné vymáhať v exekučnom konaní až po ich priznaní súdom.
Trestný čin zanedbania povinnej výživy spácha ten, kto najmenej 2 mesiace v období 2 rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, vyživovaciu povinnosť alebo povinnosť zaopatrovať iného.
Upozorňujem, že neplnenie vyživovacej povinnosti je trestné len pokiaľ povinný rodič si túto povinnosť neplní najmenej tri mesiace v období dvoch rokov. Pokiaľ táto základná zákonná podmienka nie je splnená, tak nejde o trestný čin a neodporúčam trestné oznámenie podávať.
Na rozdiel od exekúcie, v rámci trestného konania sa nevymáha dlžné výživné. Hlavným účelom trestného konania je rozhodnutie o vine alebo nevine povinného rodiča.
Často sa stáva, že povinný rodič v prípade predvolania na políciu využije tzv. účinnú ľútosť (§ 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona), zaplatí dlžné výživné, čím sa zastaví trestné stíhanie. Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy totiž zaniká, ak povinný svoju povinnosť zaplatiť dlh na výživnom dodatočne splní, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky (napr. nedošlo k znemožneniu prípravy dieťaťa na povolanie a pod.).
Náhradné výživné je inštitútom zabezpečujúcim výživu oprávnenej osobe, ktorú poskytuje štát za povinného a následne ju od povinného vymáha. Podmienky poskytovania náhradného výživného upravuje zákon č. 201/2008 Z. z . o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z.
Na to, aby Vám vznikol nárok na náhradné výživné, musia byť splnené podmienky podľa zákona.
Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.
O náhradné výživné môžete žiadať ak exekučné konanie bude trvať najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi. Žiadosť o náhradné výživné podáte na prísl. úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nárok na náhradné výživné má osoba, ktorá:
Oprávnená osoba má povinnosť:
Pokiaľ súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný v zmysle § 59 ods. 4 exekučného poriadku túto sumu oznámiť úradu.
Pokiaľ Centrum vymôže pohľadávku na výživnom, je povinné podľa § 15 ods. 4 písm.
Centrum je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. c) bod 1 zákona o náhradnom výživnom oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny.
Pre úspešné vymáhanie výživného zo zahraničia je potrebné, aby bolo výživné určené právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Ďalšou podmienkou je, že si povinný rodič dobrovoľne neplní súdom určenú vyživovaciu povinnosť, resp. si ju neplní pravidelne.
O pomoc môže požiadať rodič, ktorý má maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti (rodič, ktorý sa o dieťa reálne stará). Ak dieťa dovŕšilo 18.
So žiadosťou o pomoc pri vymáhaní výživného zo zahraničia je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (www.cipc.gov.sk).
Po vyplnení a odovzdaní žiadosti o vymáhanie výživného zo zahraničia, ktorá je dostupná priamo v CIPC, resp. na internetovej stránke, a doložení potrebných dokladov vypracuje CIPC návrh na výkon súdneho rozhodnutia v zahraničí a zabezpečí celý proces vymáhania ako aj prevod platieb vymoženého výživného.
V prípade, že poznáte len krajinu pobytu povinného rodiča, CIPC môže požiadať príslušný zahraničný orgán o spoluprácu pri zisťovaní konkrétnej adresy povinného rodiča.
V situácií, keď neviete uviesť ani krajinu, v ktorej sa povinný rodič zdržiava je vhodným riešením podať príslušným orgánom trestné oznámenie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.
Ak sa zmenia pomery, môže nastať situácia, že je potrebné výživné zvýšiť. Ak máte informácie, že je jeho finančná situácia je lepšia, než uvádza, je možné podať návrh na súd na zvýšenie výživného.
Podľa zákona o rodine je možné žiadať výživné aj spätne, avšak iba do troch rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Právo na výživné sa nepremlčuje.
tags: #vymahanie #výživného #zo #zahraničia #skúsenosti #postupy