
Tento článok sa zaoberá problematikou vymazania vecného bremena doživotného bývania z listu vlastníctva, pričom rozoberá rôzne spôsoby a situácie, ktoré môžu nastať.
Vecné bremená sú právnym pojmom, pod ktorým rozumieme vecnoprávne obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby. Toto obmedzenie spočíva v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Povinný z vecného bremena musí oprávnenému umožniť užívanie svojej nehnuteľnosti v rozsahu zapísanom do katastra nehnuteľností.
Na základe darovacej zmluvy nehnuteľnosti so zriadením vecného bremena dochádza k prevodu vlastníctva a k vzniku vecného bremena spočívajúceho v doživotnom užívaní nehnuteľnosti darcom. Vecné bremeno práva doživotného užívania nehnuteľnosti je vecné právo k cudzej veci, ktoré oprávňuje fyzickú osobu za podmienok určených zmluvou užívať nehnuteľnosť a zapisuje sa do katastra. Právo doživotného užívania sa zapisuje do časti C listu vlastníctva ako ťarcha a zostáva zachované, aj keď nastane zmena vlastníka.
Vecné bremeno sa zriaďuje zmluvou, ktorú spoločne uzatvárajú povinný a oprávnený z vecného bremena. Povinným z vecného bremena je vždy vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa vecné bremeno zriadi, a oprávnený je osoba s právom doživotne užívať nehnuteľnosť. Zmluva si vyžaduje písomnú formu a podpisy musia byť úradne overené.
Oprávnený a povinný z vecného bremena sa môžu dohodnúť, že vecné bremeno sa zrušuje. Je potrebné tak urobiť zmluvou o zániku vecného bremena. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je však potrebné aj povolenie vkladu príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom, ako vyplýva z § 151p Občianskeho zákonníka. Katastrálny zákon v § 42 ods. 3 výslovne uvádza, na ktorých dokumentoch predkladaných katastru nehnuteľností sa vyžaduje overený podpis. Právne účinky zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nastanú vkladom do katastra nehnuteľností.
Prečítajte si tiež: Výmaz záložného práva: Postup krok za krokom
Pri zrušení vecného bremena dohodou je dôležité, aby zmluva o zrušení vecného bremena obsahovala:
Vecné bremená zanikajú zo zákona, ak nastanú skutočnosti, s ktorými zákon spája ich zánik. V takom prípade nie je potrebné uzatvoriť žiadnu dodatočnú dohodu a nevyžaduje sa ani následné rozhodnutie súdu či správneho orgánu. Podľa Občianskeho zákonníka vecné bremeno zaniká, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Ustanovenie Občianskeho zákonníka teda spája zánik vecného bremena výhradne s takými zmenami, kedy nehnuteľnosť ďalej nemôže uspokojovať potreby oprávnenej osoby. Zmeny, ktoré zákon predvída musia byť trvalé, preto nestačí len prechodná nemožnosť výkonu vecného bremena. Zánik vecného bremena zo zákona môže nastať napríklad vtedy, ak vyschne studňa, z ktorej mal oprávnený právo čerpať vodu alebo ak sa zmení účelové určenie pozemku a pod.
Právo doživotného bývania sa spája výlučne s oprávnenou osobou a zaniká smrťou oprávnenej osoby. Občiansky zákonník vylučuje jeho prechod na inú osobu, neprechádza ani na jej prípadných dedičov. Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
"Manželka … ako darkyňa a oprávnená z vecného bremena zomrela dňa … Podľa § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu teda vo vzťahu k … zaniklo zo zákona jej smrťou dňa … Dôkaz: - úmrtný listu … Ja ako druhý darca a oprávnený z vecného bremena som sa po manželkinej smrti presťahoval do inej nehnuteľnosti, kde mám aj trvalý pobyt."
Práva a povinnosti vyplývajúce z vecných bremien nie sú nemenné, preto Občiansky zákonník umožňuje súdu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť za predpokladu, že zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, či tento stav nastal zavinením niektorého z účastníkov tohto vzťahu. Osobou, ktorá môže podať návrh na zrušenie alebo obmedzenie vecného bremena je povinný a rovnako aj oprávnený z vecného bremena.
Prečítajte si tiež: VFA vzor – žiadosť o výmaz
Súd môže rozhodnúť o obmedzení alebo zrušení vecného bremena len ak sú splnené určité podmienky:
Rozhodnutie súdu o zrušení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym (vytvárajúcim nový právny stav). K zániku vecného bremena dochádza už dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu. Zánik vecného bremena sa v takom prípade vyznačí v katastri nehnuteľností záznamom.
V praxi môžu nastať rôzne situácie, kedy oprávnený z vecného bremena znepríjemňuje život povinnému. Napríklad:
V takýchto prípadoch je možné uvažovať o súdnom zrušení vecného bremena z dôvodu hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Je však potrebné disponovať dôkazmi preukazujúcimi, že na strane oprávneného z vecného bremena došlo k takej zmene správania, ktorá odôvodňuje zrušenie práva doživotného užívania nehnuteľnosti z dôvodu vzniku hrubého nepomeru medzi výhodou oprávneného a povinnosťou povinného.
"Dobrý deň, chceli by sme sa informovať, ako postupovať a čo robiť v tomto prípade: Mužova mama dostala doživotné právo cez manžela, ktorý daroval synovi dom… Už tri roky nám znepríjemňuje život, osočuje mňa aj muža… Nadmieru vetrá, kúpeľňu používa na umývanie riadu a neupratuje už viac ako dva roky… Kradne nám aj teraz aviváž, tekutý prací prostriedok, kapsuly do umývačky, toaletné potreby atď… Ignoruje nás, odmietla nám ísť na svadbu… Chceme, aby sa odsťahovala, zaberá miesto s vecami, my máme len dve miestnosti, lebo ďalšie dve má ona. Nič poriadne neplatí a bojíme sa, že čosi vyvedie horšie. Neprispieva ani na poistku na chalupu, ani na dane, na nič."
Prečítajte si tiež: Postup pri výmaze spoločnosti
V tomto prípade by bolo možné argumentovať hrubým nepomerom medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného z dôvodu jej správania, ktoré znemožňuje pokojné užívanie nehnuteľnosti povinnému. Je však potrebné zhromaždiť dôkazy o jej správaní (fotografie, svedectvá susedov a pod.) a podať návrh na súd.
Ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, je zároveň vinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy. Ak v dome býva darca aj obdarovaný, náklady sú obaja povinní znášať podľa miery spoluužívania. Odporúča sa podrobne upraviť práva a povinnosti týkajúce sa finančných nákladov v zmluve o zriadení vecného bremena a tiež v nej dohodnúť aj rozsah užívania nehnuteľnosti (presný spôsob a rozsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena, a konkretizovať, ktoré miestnosti majú byť prenechané na bývanie určenej osobe a podobne).
V niektorých prípadoch je možné domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo k členom rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Zvyčajne ide o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o sústavné porušovanie, a to fyzickým konaním, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Domáhania sa daru môže darca urobiť formou písomnej výzvy na vrátenie daru, ktorá musí obsahovať aj opísanie skutočností, ktoré považuje darca za hrubé porušenie dobrých mravov. Okamihom dôjdenia výzvy na vrátenie veci obdarovanému zaniká darovací vzťah. Pokiaľ zostane výzva na vrátenie daru bezúspešná, má darca možnosť podať súdu návrh na vrátenie daru.