
Tento článok sa zaoberá postupom výmazu exekúcie zo súpisu nehnuteľností, pričom sa zameriava na rôzne aspekty, ako sú právne základy, možnosti zrušenia exekučného záložného práva a praktické kroky pre úspešný výmaz.
Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Jedným zo spôsobov zániku záložného práva je jeho vzdanie sa záložným veriteľom.
Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť je upravené v ustanovení § 168 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Ide o tzv. nútené záložné právo, ktoré sa zriaďuje len na návrh oprávneného z exekučného titulu a len ak sa preukáže, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
V zmysle ustanovenia § 168 Exekučného poriadku, ktorý upravuje procesné úkony súdneho exekútora, je exekútor povinný zrealizovať prvý procesný úkon smerujúci k zriadeniu exekučného záložného práva. Týmto úkonom je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva. Toto upovedomenie môže mať charakter samostatného dokumentu, najmä vtedy ak oprávnený podal návrh na zriadenie exekučného záložného práva až po začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva môže byť aj súčasťou všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie.
Po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, čo sa exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, vydá súdny exekútor exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť). Tým dochádza k zriadeniu exekučného záložného práva. Ďalším procesným úkonom súdneho exekútora je doručovanie exekučného príkazu. V zmysle ustanovenia § 168 ods. 3 Exekučného poriadku, exekútor je povinný doručovať exekučný príkaz oprávnenému, povinnému a miestne príslušnému okresnému úradu, pričom platí, že povinnému a okresnému úradu je nevyhnutné doručiť exekučný príkaz do vlastných rúk. Následne je okresný úrad povinný zapísať zriadenie exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností. Zápis exekučného záložného práva na nehnuteľnosť sa vykoná záznamom.
Prečítajte si tiež: Výmaz záložného práva: Postup krok za krokom
Na vydanie exekučného príkazu súdnym exekútorom sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledovných podmienok:
Jediným zákonom upravený spôsob zrušenia exekučného záložného práva sa nachádza v ustanovení § 167 zákona č. 233/1995 Z. z.
Záložné právo na nehnuteľnosť sa najčastejšie viaže na existenciu záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť musí mať písomnú formu. Predmetom zálohu bude nehnuteľnosť, ktorú môže založiť obligačný dlžník alebo záložca. Spravidla ide o osobu, ktorej bol poskytnutý úver alebo pôžička, teda o osobu, ktorá má dlh. Záložné právo, ktorého predmetom je nehnuteľnosť nazývame aj tzv. hypotekárne záložné právo. Najčastejšie sa prostredníctvom zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zabezpečujú pohľadávky banky pri poskytovaní hypotekárnych úverov.
Daňové záložné právo je upravené v ustanovení § 81 a nasl. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o správe daní“). Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi. Voči tomuto rozhodnutiu je možné v lehote 15 dní podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Následne je rozhodnutie o zabezpečení daňové nedoplatku zriadením záložného práva zaslané na zápis alebo registráciu okresnému úradu katastrálnemu odboru. V prípade konkurencie viacerých záložných práv sa uspokojujú záložné práva podľa poradia zápisu alebo registrácie.
Zákonným dôsledkom zániku zabezpečenej pohľadávky je tak zánik záložného práva. Záložné právo zaniká najmä uspokojením pohľadávky, resp. splnením dlhu, uložením do úradnej úschovy, alebo odpustením dlhu. K zániku záložného práva prichádza ďalej zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, t.j. zánikom zálohu. Ďalšími možnými spôsobmi zániku záložného práva sú prípady, keď sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom a iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu.
Prečítajte si tiež: VFA vzor – žiadosť o výmaz
Záložné práva, ktoré vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností, ktoré sa do tohto katastra zaznamenávajú alebo ktoré sa zapisujú do iných registrov, je potrebné v záujme právnej istoty dotknutých osôb po zániku záložného práva z príslušných evidencií vymazať. Žiadosť o takýto výmaz je povinný bez zbytočného odkladu podať záložný veriteľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá v zmysle § 151g ods. 4 OZ za vzniknutú škodu. Aj záložca je oprávnený podať takúto žiadosť, avšak musí ju doložiť listinou vystavenou záložným veriteľom, ktorá preukazuje zánik záložného práva, napr. tým, že potvrdzuje splnenie záväzku. V prípade zrušenia záložného práva rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na ich základe. V prípade nehnuteľností dochádza k výmazu záložného práva záznamom zániku tohto právneho vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Záznam o tom vykoná príslušný katastrálny úrad na základe listín, ktoré požaduje katastrálny zákon.
Po úspešnom výbere nehnuteľnosti treba pristúpiť k prevereniu nehnuteľnosti. V záujme právnej istoty a stability v právnych vzťahoch je korektné, aby kupujúci bol informovaný o právnom stave nehnuteľnosti. List vlastníctva každej nehnuteľnosti má tri časti. V časti „A“ je majetková podstata - teda informácie o nehnuteľnosti. V časti „B“ sú vlastníci a iné oprávnené osoby. Často najdôležitejšia je časť „C“ - ťarchy. Podľa zistených skutočností práve v tejto časti listu vlastníctva sa rozhodneme či danú nehnuteľnosť kúpime alebo nie. Prevažná väčšina ľudí sa rozhodne ani len neuvažovať nad kúpou nehnuteľnosti, ktorá má v liste vlastníctva ťarchu.
Pri kúpe nehnuteľnosti na úver možnosť rozhodovania nemáme. Je na finančnej inštitúcii, či aktuálnu ťarchu v liste vlastníctva kupovanej nehnuteľnosti akceptuje, alebo nie.
Ak bola exekúcia už právoplatne ukončená a exekútor nezrušil blokáciu nehnuteľnosti, odporúča sa osobne navštíviť exekútora (aj prostredníctvom advokáta) a takto ho donútiť konať.
Pri kúpe nehnuteľnosti so záložným právom je dôležité, aby bola v kúpnej zmluve upravená povinnosť predávajúceho vybaviť na katastri nehnuteľností výmaz záložného práva a tiež vklad Vášho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Prečítajte si tiež: Postup pri výmaze spoločnosti