Vymeriavací základ zamestnanca pri PN: Komplexný prehľad

Ak sa zamestnanec stane práceneschopným z dôvodu choroby alebo úrazu, táto situácia má dopad nielen na neho, ale aj na jeho zamestnávateľa. Našťastie, zamestnanec nemusí prísť o svoj príjem úplne. Časť príjmu mu nahrádza zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vymeriavací základ zamestnanca pri PN (práceneschopnosti), vrátane výpočtu, nárokov a povinností.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Práceneschopnosť zamestnanca potvrdzuje ošetrujúci lekár, ktorý vytvorí elektronický záznam o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) plne nahrádza predchádzajúce papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju zamestnávateľ môže pozrieť. Od 1. januára 2024 platí táto povinnosť pre všetkých lekárov: všeobecných lekárov, dorastových lekárov, ambulantných lekárov - špecialistov a nemocničných lekárov - špecialistov.

Ako funguje ePN?

ePN predstavuje elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Vďaka ePN nie je potrebné papierové potvrdenie o PN doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Informácia o vzniku PN sa automaticky prenesie do Sociálnej poisťovne, ktorá následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. ePN nahrádza papierové tlačivo a slúži ako podklad pre náhradu príjmu počas dočasnej PN a tiež ako žiadosť o nemocenskú dávku.

Povinnosti zamestnanca pri ePN

Po vystavení ePN by mal zamestnanec kontaktovať telefonicky zamestnávateľa a informovať ho o svojej PN. Je tiež dôležité dodržiavať liečebný režim. Zamestnanec si môže skontrolovať svoju ePN po prihlásení sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne v záložke „ePN“.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Zamestnávateľ má povinnosť sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru. Ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní, mal by čo najskôr nahlásiť Sociálnej poisťovni:

Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém na Slovensku

• číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti,
• údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN,
• obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské

Zamestnanec má počas PN-ky, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Tieto dve dávky upravujú samostatné zákony:

1. Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov.
2. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Kedy vzniká nárok?

• Náhrada príjmu: Poskytuje zamestnávateľ za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.
• Nemocenské: Vzniká obvykle nárok od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti). Nemocenskú dávku poskytuje Sociálna poisťovňa.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Kto nemá nárok?

Podľa zákona, nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Výška náhrady príjmu a nemocenského

• Náhrada príjmu: Počas prvých 10 dní dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu nasledovne:
  • 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
  • 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Kolektívna zmluva môže upraviť nárok na vyššiu náhradu (napr. nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN). Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

• Nemocenské: Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je výška nemocenského 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

V prípade, že zamestnancovi plynie ochranná lehota, napr. po skončení nemocenského poistenia (napr. ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer), PN mu vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské. V takomto prípade vypláca v rovnakej výške ako náhrada príjmu, t. j. v roku 2025.

Prečítajte si tiež: Všetko o výpočte vymeriavacieho základu pre invalidný dôchodok

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ (DVZ) je kľúčový pre výpočet náhrady príjmu a nemocenského. Počíta sa ako:

Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / Počet dní rozhodujúceho obdobia

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie závisí od dĺžky trvania nemocenského poistenia:

• Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN.
• Ak nemocenské poistenie netrvalo nepretržite od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN, napr. od 2.2.2025) do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN (napr. do 1.3.2025).

Maximálny denný vymeriavací základ

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Pre výpočet náhrady príjmu, resp. nemocenské dávky v roku 2025 je potrebné zohľadniť výšku náhrady príjmu počas dočasnej PN, resp. vypočítaného maximálneho DVZ pre rok 2025.

Príklad výpočtu

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

• Náhrada za 1. až 3. deň: 25 % DVZ
• Náhrada za 4. až 10. deň: 55 % DVZ
• Nemocenské od 11. dňa: 55 % DVZ

Vymeriavací základ pre SZČO a DPO od roku 2025

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) platia od roku 2025 nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Poistné v novej výške za mesiac január následne po prvý raz zaplatia do 10. februára 2025.

Prečítajte si tiež: Vymeriavací základ dôchodcu: Kompletný sprievodca

• Minimálne poistné pre SZČO: 237,02 eura
• Maximálne poistné pre SZČO: 5 214,49 eura
• Minimálne poistné pre DPO (dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti): Bude určené neskôr.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre SZČO a DPO sa od 1. januára 2025 zvyšuje.

Vymeriavací základ zamestnanca - všeobecné informácie

Suma vymeriavacieho základu na platenie poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia zamestnanca je zamestnávateľom skutočne zúčtovaný príjem zamestnanca za vykonanú prácu, s prihliadnutím na sumu maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na mesiac.

Čo sa zahŕňa do vymeriavacieho základu?

Vymeriavací základ zamestnanca na zdravotné poistenie je definovaný ako plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi. Inými slovami, vymeriavací základ zamestnanca je jeho zdaniteľný príjem.

Čo sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu?

Do vymeriavacieho základu sa nezahrnú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (napríklad cestovné náhrady do výšky, na ktorú má zamestnanec nárok podľa zákona o cestovných náhradách), tiež sa nezahrnú ani príjmy, ktoré sú oslobodené od dane (napríklad príspevok zamestnávateľa na stravovanie, na rekreáciu, na športovú činnosť dieťaťa, sociálnu výpomoc). Nezahŕňa sa ani vrátené poistné, ktoré je inak zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim. Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. V takom prípade je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

tags: #vymeriavací #základ #na #ZP #zamestnanca #pri