Dedenie Novoobjaveného Majetku: Komplexný Sprievodca

Smrť blízkeho je vždy ťažká situácia, ktorú komplikujú aj právne záležitosti spojené s dedičstvom. Často sa stáva, že po ukončení dedičského konania sa objaví ďalší majetok, o ktorom dedičia predtým nevedeli. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku dedenia novoobjaveného majetku na Slovensku, pričom sa opiera o platnú legislatívu a judikatúru.

Úvod do Problému Novoobjaveného Majetku

Otázka, kto dedí novoobjavený majetok, je komplexná a závisí od viacerých faktorov, vrátane existencie závetu, dedičských skupín a prípadného vzdania sa dedičstva v pôvodnom konaní. Riešenie tejto otázky si vyžaduje detailné pochopenie právnych predpisov a postupov, ktoré sú s ňou spojené. Smrť fyzickej osoby je právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, no princíp ingerencie štátu sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom prejednané a vyporiadané.

Právny Rámec Dedenia Novoobjaveného Majetku

Možnosť odmietnutia dedičstva je upravená v ustanoveniach § 463 -468 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) rozlišuje dva právne dôvody dedenia: na základe závetu alebo zo zákona. Ak poručiteľ nezanechal závet, dedí sa zo zákona. K dedeniu zo zákona dochádza aj vtedy, ak poručiteľ zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov.

Dedičské Skupiny

Zákon rozoznáva pri dedení 4 dedičské skupiny. Najskôr dedia najbližší, až potom vzdialenejší príbuzní.

1. Prvá skupina: Poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa.
2. Druhá skupina: Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
3. Tretia skupina: Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
4. Štvrtá skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Závet

Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Neopomenuteľní Dedičia

Neopomenuteľnými dedičmi môžu byť len potomkovia nebohého. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Vydedenie

Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

• v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
• o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
• trvalo vedie neusporiadaný život.

Odmietnutie Dedičstva

V prípade, ak dedič o dedičstvo, ktoré sa nadobúda smrťou poručiteľa nemá záujem, OZ pripúšťa možnosť odmietnuť takéto dedičstvo, pričom je potrebné, aby zo strany dediča bola dodržaná predpísaná forma a lehota, tak ako je stanovená v OZ. Odmietnutie dedičstva je potrebné rozumieť ako jednostranný právny úkon, ktorým dedič vyhlasuje, že sa nechce stať dedičom. Vo veci konania o odmietnutí dedičstva je v celom prvoinštančnom konaní o dedičstve oprávnený konať poverený notár ako súdny komisár.

Odmietnutie dedičstva musí byť zrealizované vo forme ústneho vyhlásenia u príslušného notára alebo takéto písomné vyhlásenie musí byť tomuto príslušnému notárovi zaslané. Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len na základe špeciálneho plnomocenstva, ktoré ho na takýto právny úkon výslovne oprávňuje, čo znamená že všeobecné plnomocenstvo na zastupovanie v dedičskom konaní by bolo nepostačujúce. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva alebo neodmietnutí dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo po poručiteľovi resp. podielu na dedičstve, ktorý dedičovi patrí z dedičského titulu. Právne následky odmietnutia dedičstva nastávajú spätne ku dňu smrti poručiteľa. Na základe odmietnutia dedičstva nastupuje dedičská postupnosť pre ďalšie oprávnené osoby t. j. dedí náhradný dedič, pokiaľ ho poručiteľ ustanovil vo svojom závete alebo dedí dedič zo zákona. Možnosť odmietnuť dedičstvo má len dedič, pričom nie je rozhodujúce, či ide o dediča zo zákona alebo závetu. Odmietnutie dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo po poručiteľovi. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva musí byť zrozumiteľné, bezpodmienečné a bezvýhradné. Odmietnutie dedičstva nemôže viazať na žiadne podmienky a nemožno k nemu pripojiť žiadne výhrady. Dedič môže dedičstvo odmietnuť len za seba, nemôže dedičstvo odmietnuť v prospech konkrétnej osoby, pretože by sa jednalo o odmietnutie s výhradou, čo je neprípustné. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je neodvolateľné. Dedič ktorý odmietol dedičstvo, nemôže odmietnutie vziať späť.

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Lehota na odmietnutie dedičstva je lehotou hmotnoprávnou, čo znamená, že vyhlásenie o odmietnutí dedičstva musí dôjsť príslušnému notárovi najneskôr v posledný deň zákonnej lehoty t. j. nestačí odovzdať takéto vyhlásenie v stanovenej lehote subjektu, ktorý má povinnosť doručiť zásielku súdu. Lehota na odmietnutie dedičstva plynie každému dedičovi samostatne. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

V zmysle ustanovení § 189 a 190 Civilného mimosporového poriadku (CMP) platí, že ak konanie nebolo zastavené, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva. Upovedomenie vrátane predmetného poučenia vykoná súd ústne do zápisnice alebo ho doručí do vlastných rúk. Doručenie je účinné vtedy, ak písomnosť prevzal dedič alebo jeho zástupca s osobitným splnomocnením na tento úkon. Ak sa súdu nepodarí upovedomenie o dedičskom práve takto doručiť, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu dediča. Ak nie je známy ten, o kom sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, alebo ak nie je známy jeho pobyt, súd mu ustanoví procesného opatrovníka. O jeho dedičskom práve ho upovedomí verejnou vyhláškou. Vo verejnej vyhláške ho súd vyzve, aby sa prihlásil na súde alebo u procesného opatrovníka v lehote nie kratšej ako jeden mesiac od zverejnenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli súdu a poučí ho o následkoch, ak sa neprihlási včas. Verejná vyhláška sa doručí ostatným účastníkom, procesnému opatrovníkovi a zverejní sa na úradnej tabuli súdu, webovej stránke príslušného súdu a webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.

Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť. Nie je pritom dôležité, či si dedič plne uvedomuje právne následky svojho konania. Za také počínanie dediča je možné považovať jeho konanie, z ktorého vyplýva, že dedič už konal ako vlastník zdedeného majetku a že nemá úmysel dedičstvo odmietnuť. Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojom dedičskom práve upovedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehote nedal o sebe vedieť, sa pri prejednaní dedičstva neprihliada.

Dodatočné Konanie o Dedičstve

Problematika dodatočného konania o dedičstve je upravená v ustanovení § 211 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

Kedy sa Vykonáva Dodatočné Konanie?

Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná. V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.

Kto Môže Podať Návrh?

Konanie sa začína spravidla na návrh navrhovateľa, ktorý ako dedič žiada prejednanie dedičstva po poručiteľovi. V návrhu je potrebné uviesť spisovú značku pôvodného dedičského konania, označiť konajúceho notára, kedy bolo dedičské konanie právoplatne skončené ako aj označiť okruh dedičov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Náležitosti Návrhu

Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku.

Začatie Konania Bez Návrhu

V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.

Miestna Príslušnosť Súdu

Na dodatočné konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené. Ak dedičské konanie bolo ukončené na Slovensku, príslušným na dodatočné konanie o dedičstve je súd, kde bolo dedičské konanie skončené. Na konanie o dedičstve je pritom príslušný súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu.

Poplatky

Návrh je spoplatnený podľa položky 18a sadzobníka súdnych poplatkov. Za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku sa platí poplatok 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej suma 6,50 € a najviac 165,50 €.

Forma Podania

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bezodkladne príslušnému súdu. Aj keby ste sa rozhodli spísať podanie sám, súd musí posúdiť, či obsahuje všetky náležitosti.

Vplyv Pôvodného Konania na Dodatočné Konanie

Dodatočné konanie o dedičstve len nadväzuje na už skončené konanie o dedičstve, a teda pôvodné usporiadanie vzájomných právnych vzťahov medzi dedičmi zostáva zachované. Ak teda poručiteľ zanechal závet vzťahujúci sa na celý svoj majetok, dedičmi budú závetní dedičia tak, ako boli ustálení v pôvodnom dedičskom konaní. Ak sa v pôvodnom konaní niektorí dedičia vzdali dedičstva v prospech jedného dediča, toto vzdanie sa platí len na majetok, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Pri novoobjavenom majetku majú dedičia opäť právo dediť podľa zákona alebo závetu, ak existuje. Znamená to, že aj tí, ktorí sa v pôvodnom konaní vzdali dedičstva, majú pri novoobjavenom majetku opäť postavenie dediča a môžu sa rozhodnúť, či dedičstvo prijmú alebo sa ho vzdajú. Vzdanie sa dedičstva v pôvodnom konaní sa automaticky nevzťahuje na novoobjavený majetok.

Predmet Dedičstva

Jedným z predpokladov dedenia je existencia dedičstva. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. V prípade vkladov na vkladnej knižke či peňazí na bežnom účte poručiteľa, je potrebné upozorniť na to, že peniaze takto uložené počas jeho života neboli jeho vlastníctvom.

Náklady Dedičského Konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.

Účastníci Dedičského Konania

Osoba, ktorá na súde uplatnila svoje dedičské právo, sa stáva účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva. Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť. Ak zanechal poručiteľ závet, treba považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona. Skutočnosti, ktoré sú významné pre posúdenie dedičského práva, šetrí súd z vlastnej iniciatívy bez toho, aby bol viazaný prípadnými návrhmi, ktoré urobia osoby, ktoré uplatňujú svoje dedičské právo.

Judikatúra

• Uznesenie NS SR, sp. zn.: Požiadavka, aby o majetku poručiteľa, ktorý sa objaví až po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, prebehlo konanie o dedičstve, je odrazom dôsledného uplatnenia princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva.
• Uznesenie NS SR, sp. zn.: Pri dodatočnom prejednaní dedičstva súd nemôže znovu zisťovať okruh účastníkov a meniť tak okruh poručiteľových dedičov stanovený už v pôvodnom konaní.
• Uznesenie NS ČR, sp. zn.: Aj keď sa konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa začalo na návrh, má nesporovú povahu a uplatňuje sa v ňom vyšetrovacia zásada.

Praktické Rady

• Zabezpečte si doklady: Najskôr zabezpečte doklady potvrdzujúce vlastníctvo majetku poručiteľom, ako aj doklady o jeho úmrtí (úmrtný list).
• Zistite dedičov: Identifikujte všetkých právnych nadobúdateľov (dedičov). To môže zahŕňať jeho deti, vnukov a ďalších.
• Kontaktujte advokáta: Kontaktujte advokáta, ktorý sa zaoberá dedičskými konaniami.
• Podajte žiadosť: S pomocou advokáta podajte žiadosť na príslušný súd. K žiadosti pripojte všetky potrebné dokumenty (doklady o vlastníctve, úmrtný listy a pod.).

Príklady z Praxe

• Neprededené pozemky: V praxi je bežné, že množstvo pozemkov nebolo v minulosti prededených a na listoch vlastníctva sú evidovaní ľudia, ktorí už dávno zomreli. Je však potrebné vedieť základné údaje o predkoch a to najmä meno, priezvisko a mesto alebo katastrálne územie, v ktorom by sa mohol neprededený majetok nachádzať.
• Urbariát: Ak sa majetok nachádza v urbariáte, je možné požiadať súd o dodatočné prejednanie dedičstva. Nový návrh na dodatočné prejednanie dedičstva musíte podať na súd a žiadať, aby rozhodol o týchto pozemkoch, v návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva uveďte aj pôvodné dedičské konanie.

Záver

Dedenie novoobjaveného majetku je proces, ktorý si vyžaduje dôkladnú znalosť právnych predpisov a postupov. V prípade, že sa ocitnete v takejto situácii, odporúča sa obrátiť na odborníka, ktorý vám pomôže zorientovať sa v danej problematike a zabezpečí, aby vaše práva boli chránené. Cieľom tohto článku bolo poskytnúť komplexný prehľad problematiky dedenia novoobjaveného majetku, aby ste sa vedeli lepšie orientovať v tejto zložitej oblasti práva.

tags: #kto #dedi #novoobjavený #majetok