
Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Táto situácia má svoje pravidlá a podmienky, ktoré upravujú nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky. Článok sa zameriava na podmienky vyplácania dlhodobej PN, a to aj po skončení pracovného pomeru.
Dočasná práceneschopnosť je obdobie, počas ktorého zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. Práceneschopnosť určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Výnimkou je situácia, kedy sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.
Počas PN má zamestnanec nárok na:
Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie riadne a včas.
Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení pracovného pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva. Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom vyplatení
V ochrannej lehote má zamestnanec nárok na nemocenské dávky. Nemá však nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.
Výška náhrady príjmu a nemocenských dávok závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Denný vymeriavací základ (DVZ) sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.
Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.
Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite minimálne od 1. januára, suma nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku
Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.
Výpočet:
Výpočet:
Prečítajte si tiež: Odškodnenie a invalidný dôchodok
Výpočet:
Počas PN má poistenec niekoľko povinností, ktoré musí dodržiavať, aby nestratil nárok na nemocenské dávky:
Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Ak pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”. Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb. V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu.
Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu.
Podporné obdobie, počas ktorého je možné získať náhradu mzdy a nemocenské, je 52 týždňov (rok) od začiatku práceneschopnosti. Po uplynutí tejto doby sa môže zamestnanec uchádzať o invalidný dôchodok. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN.
Ak je zrejmé, že zamestnanec už nebude môcť svoju prácu vykonávať (napr. kvôli trvalým zdravotným obmedzeniam), zamestnávateľ mu môže dať výpoveď zo zdravotných dôvodov.
V prípade, že PN vznikla na území iného členského štátu EÚ alebo zmluvného štátu, nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v danom štáte.
V prípade dlhodobej PN môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi sociálnu výpomoc zo sociálneho fondu. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. Zamestnávateľ by mal v internom predpise stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu.
tags: #vyplácanie #dlhodobej #PN #po #skončení #zamestnania